Kultúrne združenie Przemyśl, ktoré bolo obnovené po viac ako 20 rokoch a ktoré vzniklo na prelome rokov 1989 a 1990 ako pokračovanie občianskeho hnutia vyrastajúceho zo Solidarity a protikomunistickej opozície, aktivizuje prostredie bývalých protikomunistických aktivistov a záujemcov o literatúru, umenie, filozofiu a ochranu životného prostredia. V sobotu 3. decembra sa v priestoroch bývalého Empiku uskutočnila propagácia knihy Strych (Podkrovie), ktorá obsahuje rozhovory so stálymi účastníkmi stretnutí Mareka Kuchcińského - politikmi, vedcami, básnikmi, umelcami z Poľska i zahraničia. Portál Archivum wolności - ZIEMIA PRZEMYSKA I REGION 1967-1997 (archiwumwolnosci.pl) je akýmsi pokračovaním druhého dielu - aj tu sa stretávame so spomienkami účastníkov udalostí od 60. rokov 20. storočia, ktoré nám boli odovzdané priamo od nich, bez novinárskych skreslení a filtrov tajnej polície. Úprimné rozhovory, často sentimentálne spomienky na život v Poľskej ľudovej republike, konšpirácie, lásku, úspechy, sklamania, priateľstvo. Marek Kuchciński, iniciátor stretnutí, zdôraznil, že chceme hovoriť tak, aby sme v nás vyvolali čo najviac osobných, niekedy až sentimentálnych stretnutí a emócií. Emócie sú dôležité nielen v politike; bez emócií sa stávame akýmisi robotmi, ktorí sa na svet pozerajú výlučne racionálne, a svet je predsa zložitý.

Okrem rozhovorov a spomienok portál obsahuje aj fotografie a archívne materiály: Kategória: Fotoalbumy - Archív slobody (archiwumwolnosci.pl)

Na promócii sa okrem iných zúčastnili prezident PTK Dr. Jan Musiał, Prof. Jan Draus, Prof. Jan Majchrowski, Prof. Jerzy Piórecki, Dr. Janusz Czarski, Piotr Jegliński, Katarzyna Jeglińska, Wieńczysław Nowacki, Henryk Cząstka, Jan Karuś, Stanisław Kusiński, otec Pępek, o. Andrzej Szpyt, Dr. Jan Jarosz, Lucyna Podhalicz, Piotr Pilch, Waldemar Wiglusz, Stanisław Chęć, Marek Bańkowski, Jolanta Róża Kozłowska, Marek Kamiński, Adam Pawluś, Robert Choma, Beata Kot, Andrzej Matusiewicz, Jerzy Bonarek, dr. Narcyz Piórecki, Adam Łoziński, Bogusław Zaleszczyk, Beata Kot, Ilona Stepek, Karolina Bogusz, Wit Siwiec, Dawid Lasek, Ernest Nowak, Ryszard Miłoszewski, Marek Mikrut, Arkadiusz Mazur, Andrzej Paniw, rež. Wit Wójtowicz, Alicja Guła, Witold Wiśniewski, Krystyna Makara, Janusz Obłąk, Lucyna Czarska, Marek Kamiński, Zenon Zegarski, Zdzisław Szeliga, Artur Brożyniak, Daniel Krawiec, Brygida Busz, Krzysztof Sałata, Jacek Borzęcki, Prof. Knut Ingars Western, Agnieszka Bukowa-Jedynak, Ryszard Miłoszewski, Stanisław Wnorowski, Ryszard Góral

ÚVOD

Podkrovie sa spája s tajomným miestom, ktoré je náhodnému návštevníkovi trochu skryté. Zároveň vzbudzuje zvedavosť, čo skrýva, je prísľubom niečoho zakázaného, oázou vecí, myšlienok, predstáv, ktoré sa na chvíľu zastavili na svojej ceste medzi tým, čo vzniklo v reálnom svete. Zážitky nazbierané na pôde nadobúdajú nový význam a znovu sa k ľuďom vracajú. Práve to bola Kultúrna podkrovie: podzemné noviny, ktoré vznikali na pôde, v hlavách ľudí hľadajúcich útočisko pred nepriateľským svetom.
Názov časopisu odkazoval na dedičstvo generácií; zaprášené, opustené niekde na pôde, ale bez ktorého by bol pohľad na komunitu neúplný. Pre niektorých to bola príležitosť stretnúť sa s umením, pre iných nová myšlienka, nápad. Kultúrna podkrovie teda nie je len názov literárneho a umeleckého časopisu, ale aj miesto stretávania skupiny priateľov, ktorí vytvárajú nezávislý kultúrny okruh. Je to upravené podkrovie rodinného domu, zaplnené dielami umelcov, obrazmi a knihami, z ktorého bolo vidieť na okolité kopce. Pred domom sa rozprestiera starý ovocný sad s niekoľkými desaťročiami rozrastajúcich sa jabloní s nekosenou viackvetou lúkou. Všade veľa zelene. "Z perspektívy podkrovia (loftu) sme sa pozerali na svet okolo nás, pričom sme nezabúdali na existenciu podzemia. Žili sme teda trochu duálnym životom: pracovali sme, starali sa o každodenné záležitosti podľa komunistických pravidiel, ale popri tom sme žili duchovne - niečo oveľa dôležitejšie," píše v úvode reedície Marek Kuchciński, hospodár podkrovia a jeden z redaktorov časopisu. ("SK" vydali aj Jan Musiał, Mirek Kocoł a Mariusz Kościuk).
Profesor Jarosław Piekalkiewicz sa nebojí odvážnych porovnaní: atika bola dôležitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Atmosféra týchto stretnutí mi pripomínala moje stretnutia v Domobrane. V podkroví sme sa cítili slobodní, rovnako ako v Domobrane. Samozrejme, počas vojny sme riskovali oveľa viac, pretože nás čakalo mučenie a smrť, ale pre nás, rovnako ako pre členov Atticu, "Poľsko ešte nie je mŕtve, kým sme nažive". Členovia podkrovia riskovali prenasledovanie zo strany úradov, komunistov, možno aj zatknutie a určite aj problémy v kariére. Tak ako my ostatní v Domobrane, aj oni boli v menšine, pretože väčšina Poliakov verila, že je potrebné žiť.
"Kultúrne podkrovie" je však symbolom dodnes. Neexistuje seriózny odborník na politiku 80. rokov v Poľsku, ktorý by "Strycha" nepovažoval za zárodok zmeny. Plameň, ktorý pohltil celú obec, z nej síce nevybuchol, ale bola to jedna z iskier, ktoré v tom čase roznietili predstavivosť. Aj najväčší odporcovia Mareka Kuchcińského uznávajú, že v Przemyśli na okraji Poľska dokázal vytvoriť miesto, ktoré dalo znamenie ostatným: "Môžeme sa dostať ďalej", prilákať známych mysliteľov, dať vieru mladým aktivistom. Veď ak bola úspešná v Przemyśli, odkiaľ to mala bližšie do divokých Bieszczad než do salónov veľkomestských pohoviek a veľkopriemyselných robotníckych hnutí, prečo by nemohla urobiť revolúciu inde? Zatraktívniť ju hlbšou reflexiou o človeku, jeho mieste v kultúre, histórii a rôznych prejavoch vzbury.
Keď dnes premýšľame o tvorbe verejnej mienky, okamžite si uvedomíme súčasnú realitu bubliny filtrov. Ako spoločnosť sa atomizujeme do malých skupín. Sami si vytvárame ideologické rámce, ktoré nám vnucuje aj technológia. Dnes sú názory zväčša formátované bezduchými algoritmami systémov filtrovania informácií online. Sú navrhnuté tak, aby nás udržiavali v zóne intelektuálneho pohodlia a uspokojovali vopred definované potreby. Przemyśl 80. rokov 20. storočia nepoznal takýto rámec, ktorý by umožňoval, aby sa nezávislá kultúra stretávala na jednom mieste s poľnohospodárskou opozíciou a podzemným hnutím Solidarita. Inteligencia, hlboko katolícka a túžiaca po Galícii, našla spoločnú reč s roľníkmi, ktorých najviac trápil kontrolovaný nákup ošípaných a hrubá realita štátneho statku. V taviacom kotli vášní hippie rebelov sa miešali slová przemyského biskupa Ignacyho Tokarczuka. Tradičná poľská religiozita sa dostala do rozporu s logikou Wittgensteinovej nejednoznačnej viery.
Dá sa teda povedať, že v tejto štúdii nejde o jednoznačné uchopenie toho, čo sa skutočne stalo na pôde malého domu na okraji Przemyśla. Vždy zostane interpretáciou ľudí, ktorí ju navštevovali. Keďže sem chodili z rôznych dôvodov, vybrali si rôzne cesty, a to bola sila tohto miesta. Dnes sa posudzuje aj podľa osoby jeho vtedajšieho hostiteľa. Človek, ktorého je rovnako ťažké jednoznačne posúdiť ako samotné "kultúrne podkrovie". Predseda Sejmu, bez formálneho vysokoškolského vzdelania, politik vládnucej strany, elita politického zoskupenia známeho svojím pragmatickým plánovaním a efektívnosťou. Alebo možno človek z podkrovia, zhrbený nad písacím strojom, snílek, vyradený z Katolíckej univerzity v Lubline, obklopený knihami a túžiaci po slobode počas dlhých potuliek na samote v Bieszczadoch. Táto druhá tvár je takmer neznáma. Bubeník v avantgardnej hre, ktorý sa zúčastňuje na scéne, po ktorej chodí Grotowski, a hipík, ktorý sa preháňa po lúke v Lubline a trhá chrpy, maky, kúkoľ a klasy na poľnú kyticu pre svoje priateľky, ktoré ho kŕmia ruskými knedľami.
Marek Kuchciński zanechal najsilnejšiu stopu nielen preto, že bol hostiteľom podkrovia - popravde, sám časopis nevedie -, ale mal aj organizačný dar. Dokázal presvedčiť kohokoľvek, aby našiel duplikátor, vedel, ako vytiahnuť zväzok papiera spod zeme. Spájala sa v ňom tvrdohlavosť s odvahou. V podzemnom hnutí Solidarita nebol známy ako politik. V Sliezsku a na Podkarpatskej Rusi však bolo známe, že ak bolo potrebné previezť niekoho, komu hrozila internácia, stačilo sa obrátiť na Mareka, pretože dokázal dostať z idúceho vlaku ľudí hľadaných Bezpečnostným úradom. Kuchcińského si vážili biskupi aj radoví kňazi. Zvyčajne však dával prednosť tomu, aby bol v tieni. "Kultúrna pôda" tiež odkazovala na intelektuálne dedičstvo, vŕtala sa v povedomí respondentov s menami filozofov a historikov.
Je ťažké jednoznačne definovať, čo bolo "kultúrne podkrovie" a aký vplyv malo na vedomie mnohých ľudí. Profesor Krzysztof Dybciak, literárny historik a teoretik, esejista a autor básní, spomína na kultúrne podujatia, niekedy nazývané "podkrovné stretnutia", a na vydania časopisu: "Boli originálnym fenoménom na mape nezávislej kultúry existujúcej mimo štruktúr komunistami riadeného štátu. Jednou z nezvyčajných čŕt bol fenomén získavania spolupracovníkov nielen z Poľska. V tom čase bolo naozaj výnimočné, že toľko britských umelcov a intelektuálov vystupovalo v malom (na európske pomery) meste priamo na hraniciach Ríše zla. A v Przemyśli neboli len tak hocijakí umelci; profesori Mark Lilla a Roger Scruton sú významnými osobnosťami svetovej humanistiky. Napriek tomu sú poznatky o takomto cennom fenoméne slobodnej kultúry v 80. rokoch 20. storočia skromné."
Marta Olejnik