Pred 30 rokmi sa na Vyšehradskom hrade tieto tri krajiny zaviazali, že sa budú navzájom podporovať na ceste k modernosti. Vytvorili skupinu V4, ktorá nielenže prežila veľké zmeny v samotnej Európe, ale dnes je dôležitým hráčom na medzinárodnej scéne.
15. februára 1991 podpísali vtedajší prezidenti Poľska a Československa a predseda maďarskej vlády vyhlásenie, v ktorom stanovili ciele a podmienky vzájomnej spolupráce Vyšehradskej skupiny. Všetky tieto krajiny boli v tom čase mimo najdôležitejších štruktúr dnešnej Európy. Československo sa rozdelilo na dva nezávislé štáty: Česká republika a Slovensko. Skupina sa vyvinula z V3 na V4 (Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko).
Vzájomná podpora a spolupráca uľahčili vstup Poľska, Maďarska a Českej republiky do NATO už osem rokov po založení skupiny, v roku 1999. Slovensko sa k paktu pripojilo neskôr. Ďalším dôležitým krokom bol vstup do Európskej únie. Od roku 2004 sú všetky krajiny skupiny plnoprávnymi členskými štátmi. Z krajín, ktoré sa snažia zbaviť stigmy komunizmu, bojujú proti chudobe, obnovujú hospodárstvo a sociálnu identitu, sa V4 stala záujmovým spoločenstvom. Spoločenstvo, s ktorým počítajú aj ďalší významní svetoví hráči.
Obchodný obrat krajín V4 s Nemeckom je o viac ako 50 % vyšší ako obchodný obrat Nemecka s Francúzskom. Tento 65-miliónový trh sa rozvíja rýchlejšie ako väčšina krajín tzv. starej Únie. V4 investuje do infraštruktúry, spoločných vzdelávacích a finančných projektov. Dôležitou inštitúciou, ktorá vznikla na základe iniciatívy založenej v Maďarsku v roku 1991, bol Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý vznikol o deväť rokov neskôr. Jeho cieľom je podporovať kultúrne, vedecké, vzdelávacie a turistické iniciatívy v krajinách Vyšehradskej skupiny a v susedných krajinách - najmä v postsovietskych krajinách a krajinách bývalej Juhoslávie. Rozpočet fondu predstavuje 8 miliónov EUR z príspevkov krajín V4 a ďalších súm od iných štátov. Vyšehradská skupina je dnes v Európe dôležitým katalyzátorom zmien a preberá iniciatívu v otázkach týkajúcich sa budúcnosti EÚ.
mo
