Poliak, Maďar, dvaja synovci. A na boj s chorobami a pohár plný vitamínov. Zvláštne príbehy Kazimierz Funk a Albert Szent-Györgyi sú aktuálne aj dnes, keď musíme čeliť epidémii nového koronavírusu...

Úloha vitamínov sa v modernom svete často bagatelizuje. Keďže máme moderné lieky, vakcíny a lekárske prístroje, sú ešte dôležité nejaké vitamíny, o ktorých sa nesmie povedať, že liečia? Zabúdame, že sú nielen dôležité, ale aj nevyhnutné! Bez nich naše telo nedokáže správne fungovať. Predstavte si naše telo ako veľký stroj, ktorý potrebuje palivo. Nestačí však len naliať energiu (sacharidy) a pridať nejaké stavebné prvky, aby sa steny nezrútili (bielkoviny). Aby tento stroj fungoval, potrebuje veľa ďalších zdrojov energie. Vitamíny, okrem iného. Ide o chemické látky, ktoré naše telo využíva na reguláciu mnohých rôznych procesov. Ich úloha je často veľmi zložitá, pretože vitamín sa po vstupe do tela rýchlo mení na inú zlúčeninu, táto zlúčenina spúšťa špecifickú reakciu, ktorá zahŕňa produkciu ďalšej látky, a tak ďalej. Odborníci preto hovoria o metabolických dráhach, t. j. dráhach, po ktorých putuje (napríklad) vitamín, len v zmenenej forme. Možno by sme o tom stále vedeli len veľmi málo, keby nebolo poľského bádateľa Kazimierza Funka. Vďaka Funkovi svet vôbec počul slovo "vitamín". Vytvoril ho, keď objavil dovtedy neznámu látku. Treba poznamenať, že Funk nebol obyčajný vedec. Jeho túžba po vedomostiach bola taká veľká a jeho schopnosti také pôsobivé, že rýchlo stúpal po rebríčku vedeckej kariéry v popredných vedeckých inštitúciách. Už ako 16-ročný opustil Varšavu a začal študovať biológiu v Ženeve. V roku 1900 študoval chémiu na univerzite v Berne. Vo veku 20 rokov už mal doktorát a vydal sa do Paríža. Z Pasteurovho ústavu sa presunul do laboratória v Berlíne, a keď mu aj tam chýbali nové poznatky, odišiel do Londýna. V Listerovom inštitúte preventívnej medicíny pracuje s ďalším Poliakom Ludwik Rajchman. Začiatkom 20. storočia epidémia beri-beri vážne ohrozovala mnohé krajiny, najmä v trópoch, a námorníkov. Niektorí vedci tvrdili, že je to spôsobené stravou s príliš nízkym obsahom bielkovín. Tento problém sa často týkal ľudí, ktorých jedlo pozostávalo najmä z lúpanej ryže. Funk sa na tejto vlne neviezol. Pozrel sa aj na zrná, ale nie na tie, ktoré jedli ľudia (v skutočnosti to boli aj vtáky, pretože pokusy sa robili na ľuďoch a kurčatách), ale na to, čo zostalo po očistení ryže: otruby. Izoloval v nich zvláštnu látku. Obsahoval aminoskupinu. Uvedomoval si, že táto skupina je životodarná a že jej vylúčenie zo stravy by viedlo k poruchám. Spojil teda slová "amín" (dusík z aminovej skupiny) a "vite" život. Spolu s Rajchmanom publikovali článok, v ktorom sa po prvýkrát objavil výraz "vitamine", čo znamená vitamín. Látku z otrúb lepšie preskúmal Funk a nakoniec ju pomenoval vitamín B, kde "b" pochádza z beri-beri. Aký záver z toho môžeme vyvodiť v súčasnosti? Okrem iného aj to, že nadmerné spracovanie potravín nám nerobí dobre. Vyčistené zrná sú zbavené dôležitých látok. Ryža bez obalu (otrúb) je chudobná na vitamín B1. Vďaka Funkovi si vedecký svet uvedomil, že pri analýze potravín je potrebné pozerať sa na ne pozornejšie. Dnes môžeme o B1 povedať, že pomáha pri správnom fungovaní srdca;

- prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému; - prispieva k udržaniu normálneho metabolizmu; - pomáha udržiavať normálne psychické funkcie.

A to je koniec koncov príklad len jedného vitamínu patriaceho do celej skupiny B. Funk spustil lavínu. Začalo sa objavovať čoraz viac prác na tému vitamínov. Ukázalo sa, že niektoré z nich si náš stroj dokáže vyrobiť sám, ale niektoré musí získať zvonka. To je napríklad prípad vitamínu C. Človek je jedným z mála druhov na Zemi, ktorý si ho nedokáže vyrobiť sám. A oni to potrebujú. Podľa jednomyseľného názoru vedcov prinajmenšom pre tieto funkcie:

Pomáha v: - ochrana buniek pred oxidačným stresom; - správna tvorba kolagénu na zabezpečenie správneho fungovania ciev, kostí, chrupaviek, ďasien, kože, zubov; - správne fungovanie nervového systému; - správne fungovanie imunitného systému; - udržanie normálnych psychických funkcií;

- regenerácia redukovanej formy vitamínu E; - správna činnosť srdca; - správna činnosť nervového systému; - udržiavanie správnych psychických funkcií; - zvyšuje vstrebávanie železa; - prispieva k udržaniu správneho energetického metabolizmu;

- prispieva k zníženiu pocitu únavy a vyčerpania; - prispieva k udržaniu normálneho energetického metabolizmu.

Zoznam je pôsobivý a je zaujímavé, že je to len špička ľadovca, ktorú tvorí pôsobenie vitamínu C, ktorý chemici nazývajú kyselina l-askorbová. Možno by sme o tejto kyseline nevedeli nič, keby nebolo ďalších dobrodružstiev námorníkov a maďarského vedca: Albert Szent-Györgyi. Opäť je na obzore vojna. nielen s chorobami, ale aj tá skutočná. B1 by pravdepodobne trvalo dlhšie, kým by sa podarilo zdecimovať civilistov, keby nebolo problému s vojenskými loďami, ktorých posádky umierali ešte predtým, ako sa dostali na bojisko. Beri-beri nebola jedinou výzvou. Námorníci bojovali aj so skorbutom. Príznaky boli nepríjemné: krvácali im ďasná, vypadávali vlasy a nechty, obyčajné prechladnutie mohlo oslabené telo zabiť. Ha! Teraz je pre nás jednoduchšie nájsť odpoveď na otázku, čo to mohlo spôsobiť. Ak sa pozrieme o niekoľko odsekov vyššie, zistíme, že fungovanie imunitného systému kože, ďasien a zubov súvisí s vitamínom C. Lenže na začiatku 20. storočia takýto zoznam nikto nemal. Ľudia vôbec nevedeli, čo je to vitamín C. Až vďaka maďarskému vedcovi sa podarilo zistiť mechanizmus jeho pôsobenia. V roku 1928 Szent-Györgyi počas náročného výskumu získal z extraktov nadobličiek, kapusty a pomarančov zlúčeninu, ktorú nazval kyselina hexauronová (neskôr pomenovaná vitamín C). Jeho názov je tiež odvodený od choroby. Kyselina hexauronová bola nahradená názvom kyselina l-askorbová práve preto, aby sa zdôraznila súvislosť s antiskorbovými vlastnosťami. Za svoj objav dostal Maďar v roku 1937 Nobelovu cenu. V tomto príbehu je aj ďalšia zaujímavá postava: Tadeusz Reichstein. Bol to Švajčiar poľského pôvodu, ktorý ako prvý syntetizoval vitamín C. Vďaka nemu sa teraz vitamín C môže vyrábať vo veľkom. Je presne taký istý ako v rastlinách.

V tomto príbehu sa predtým objavilo ešte jedno meno. Rajchman. Jeho úspechy dodnes ovplyvňujú boj proti epidémiám na celom svete. Rajchmanovi vďačíme napríklad za Štátny ústav hygieny (založil ho v roku 1919 ako Štátny ústredný epidemiologický ústav vo Varšave). Poľský vedec sa chcel o svoje poznatky podeliť s celým svetom. V rokoch 1920-1921 sa podieľal na organizácii Epidemiologickej komisie Ligy národov. Stal sa tiež spoluzakladateľom Detského fondu OSN (UNICEF). Vďaka jeho vytrvalosti a obrovskému úsiliu sa v rokoch 1948 až 1951 vykonalo približne 30 miliónov lekárskych vyšetrení a v 22 krajinách sa dodalo 17 miliónov vakcín proti tuberkulóze! Mnoho rokov strávil aj v Číne, kde sa podieľal na zakladaní lekárskych a epidemiologických služieb.

Dá sa povedať, že príbeh Rajchmana, Funka a Szent-Györgyiho sa uzavrel. Poliaci a Maďari umožnili svetu pochopiť význam vitamínov. Rajchman osobne spoluzakladal čínsku zdravotnú službu. V súčasnosti sa ich úspechy v Kráľovstve stredu využívajú v boji proti koronavírusom. Preventívne sa podávajú desiatky ton vitamínu C a v nemocniciach sa vykonávajú klinické skúšky na liečbu infikovaných silnými dávkami kyseliny l-askorbovej.

text: Marta Olejnik