Národné zhromaždenie pri príležitosti 23. výročia vstupu Poľska do NATO

marec 13, 2022
12:10

Poľský prezident Andrzej Duda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vystúpili s prejavmi k poslancom a senátorom, ktorí sa zišli na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 23. výročia členstva Poľska v NATO. Rokovanie, ktoré sa konalo v piatok 11. marca, sa skončilo prečítaním jednomyseľne prijatých jubilejných uznesení Sejmu a Senátu. Hlavnou témou prejavov politikov bola ruská agresia voči Ukrajine.

14_PAD_Zgromadzenie_Narodowe_20220311_JS__8978.jpg [192.14 KB] — **Príhovor prezidenta k Národnému zhromaždeniu**

Národné zhromaždenie sa vždy koná vo výnimočných chvíľach pre Poľsko. Tak je to aj dnes, v predvečer mimoriadne významného výročia, výročia vstupu Poľska, Českej republiky a Maďarska do Severoatlantickej aliancie. Dňa 12. marca 1999 sa definitívne skončil svetový poriadok po Jalte a rozdelenie na sféry vplyvu, ktoré priniesol. Vstupom do NATO sme sa plne pripojili k západnému spoločenstvu. Vždy sme boli jeho kultúrnou súčasťou. Pridali sme sa k nej aj politicky a vojensky. Je to veľká udalosť pre Poľsko, Európu a svet.
Dnešok, žiaľ, nie je chvíľou na radostné oslavy. Stretávame sa v dramatickom čase. V čase najväčšej globálnej bezpečnostnej krízy od konca druhej svetovej vojny. Nevyprovokovaný útok Ruska na nezávislú Ukrajinu šokoval svet. Ukrajinská armáda a ľud už viac ako dva týždne hrdinsky odolávajú útočníkom.
Naši susedia sú pre celý svet príkladom skutočnej odvahy a lásky k našim spoločným hodnotám: slobode, suverenite a demokracii. Platia za to najvyššiu možnú cenu - ukrajinské mestá sú bombardované, domy, obytné bloky, školy a nemocnice sú napádané a ničené a ľudia umierajú. Civilisti umierajú. Obrovské množstvo utrpenia. Útoky ruských útočníkov majú znaky genocídy - pretože to sa stáva, keď zámerne strieľate na osady, kde nie sú vojenské zariadenia, aby ste zabili ľudí, obyčajných civilistov, ktorí nebojujú. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa páchatelia, vojnoví zločinci, zodpovedali pred medzinárodnými súdmi. Teraz je to otázka byť alebo nebyť a otázka dôstojnosti alebo hanby medzinárodného spoločenstva.
Vladimir Putin sa pri podnecovaní tejto krutej vojny priamo odvoláva na dedičstvo Sovietskeho zväzu. "Ríša zla", ako ju raz nazval americký prezident a veľký priateľ Poľska Ronald Reagan. To, čo Rusko robí na Ukrajine, ukazuje, že je stále "ríšou zla", že nikdy nezmizlo a že dnes opäť ukazuje svoju najhoršiu tvár!
Na tomto mieste stojí za to pripomenúť významné slová profesora Zbigniewa Brzezińského: "Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť impériom, ale s Ukrajinou podmanenou a ovládnutou sa automaticky stáva impériom. Rusko môže byť buď impériom, alebo demokraciou, ale nemôže byť oboma." Dnes jasne a zreteľne vidíme, čo si vybralo Rusko, a jasne a zreteľne vidíme, čo si vybrala a bráni Ukrajina. Bráni slobodu, bráni demokraciu, bráni spravodlivý svet.
Nikto nepochopí bolesť a utrpenie ukrajinského ľudu lepšie ako my, Poliaci, ktorí sme v našich dejinách toľko trpeli. Najmä v 20. storočí. Poľskí vojaci bojovali na všetkých frontoch druhej svetovej vojny - od Narviku po Tobruk, od bitky o Britániu po Monte Cassino a Berlín. Pripomíname si hrdinstvo Armie Krajowej a varšavských povstalcov. Pred očami máme ruiny poľského hlavného mesta Varšava, ktoré nacistické Nemecko zrovnalo so zemou.
Preto odtiaľto, z Poľska, z Varšavy, neustále zaznieva výzva celému slobodnému svetu: nemôžeme dovoliť, aby si Rusko podmanilo slobodnú, nezávislú a demokratickú Ukrajinu. Musíme zvýšiť naše úsilie a podporu bojujúceho ukrajinského ľudu. Nech Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá nezdieľajú osud zbúranej Varšavy. Zastavme toto zlo! Je to výzva pre celý slobodný svet.
Dámy a páni,
Drahí krajania!
Napriek dlhému a hrdinskému boju na všetkých frontoch druhej svetovej vojny sa Poľsko v dôsledku jaltských dohôd ocitlo v sovietskej sfére vplyvu. Proti našej vôli nás od slobodného sveta oddelila železná opona. Generácia našich starých rodičov, našich rodičov a mnohých z prítomných tu snívala o tom, že zmení beh dejín. Umožnila to mierová revolúcia Solidarity, znovuzískanie suverenity našej krajiny po roku 1989 a napokon rozpad Sovietskeho zväzu. Túto históriu zavŕšilo úspešné úsilie o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie. Náš sen sa stal skutočnosťou. Sen generácií sa stal skutočnosťou.
Keď na začiatku 90. rokov, presnejšie v rokoch 1991 a 1992, premiér Jan Olszewski práve z tohto miesta ako prvý ohlásil snahu Poľska vstúpiť do NATO, mnohí to považovali za nemožné. Koniec koncov, v tom čase boli v našej krajine stále umiestnené sovietske vojská. V tom čase v Poľsku nechýbali vášnivé spory o vyrovnanie sa s minulosťou a hodnotenie často zložitej súčasnosti. Vďaka spoločnému úsiliu celej politickej triedy sa však podarilo vylúčiť vstup Poľska do NATO z politického sporu a táto veľká úloha bola úspešne splnená. Symbolom môže byť skutočnosť, že rozhovory o našej účasti v Aliancii začal prezident Lech Wałęsa a ukončil ich jeho volebný súper, prezident Aleksander Kwaśniewski.
Je to aj obrovské úsilie všetkých po sebe nasledujúcich poľských vlád, od pravicových po ľavicové, a obrovský prínos poľskej diplomacie a poľskej armády. Chcel by som sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí prispeli k dosiahnutiu tohto veľkého cieľa, za ich jednotu pri jeho dosahovaní. Vaše správanie je pre nás vzorom.

Keď 12. marca 1999 v Independence v USA odovzdal poľský minister zahraničných vecí Bronisław Geremek Akt o pristúpení Poľska k Severoatlantickej aliancii, všetci sme cítili veľké uspokojenie. Sejm predtým 11. februára schválil ratifikačný zákon. O týždeň neskôr ju podpísal prezident Aleksander Kwaśniewski a 23. februára premiér Jerzy Buzek kontrasignoval ratifikačný akt Severoatlantickej zmluvy. Bol to historický okamih, výnimočný okamih v dejinách našej vlasti.
Nezabúdajme však, že myšlienka prijatia Poľska a ďalších krajín bývalého východného bloku do NATO sa na Západe nestretla so všeobecnou podporou. Preto tu bola rozhodujúca silná podpora zo strany Spojených štátov amerických. A to aj bez ohľadu na politické zafarbenie. Rozhovory sme začali za republikánskej administratívy prezidenta Georgea Busha staršieho a celý proces vstupu do NATO sa uskutočnil za demokratickej administratívy prezidenta Billa Clintona, ktorý to povedal tu vo Varšave na Zámeckom námestí: "Poľsko dnes vstupuje do NATO. Poľsko zaujme svoje miesto v spoločenstve demokracií. O vašom osude už nikdy nebudú rozhodovať iní. Už nikdy vám nebude odopreté právo na slobodu. Poľsko sa vracia domov!"
Tak to vtedy povedal prezident Bill Clinton a tak sa aj stalo. Áno, vrátili sme sa domov. Pretože suverénne a nezávislé Poľsko je a vždy bude domovom slobody a demokracie. A my ho budeme brániť zo všetkých síl!
V tom čase sme sa mohli spoľahnúť na podporu mnohých osvedčených priateľov Poľska vrátane súčasného prezidenta Spojených štátov. Dovoľte mi pripomenúť, že v 90. rokoch bol Joe Biden, vtedy senátor - vplyvný člen senátneho výboru pre zahraničné vzťahy - jedným z lídrov podpory vstupu Poľska do NATO v americkom Kongrese. Vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie označil za "vymazanie historickej krivdy, ktorú Poľsku spôsobil Josif Stalin". Vážený pán prezident, Poľsko vám ďakuje!
Na tomto mieste však treba dôrazne zdôrazniť, že Poliaci sa nikdy nevyrovnali s touto historickou nespravodlivosťou, "ktorú nám spôsobil Stalin", ako povedal Joe Biden a ako dobre vieme. Dokonca aj počas sovietskej nadvlády nad našimi krajinami. Mnohí boli nútení urobiť dramatické rozhodnutia a museli preukázať hrdinstvo. Symbolom toho bol veľký poľský vlastenec, prvý skutočne poľský dôstojník v NATO, plukovník Ryszard Kuklinski, dnes, posmrtne, od roku 2016 brigádny generál. Mal som tú česť udeliť túto hodnosť brigádneho generála posmrtne pánovi plukovníkovi. Na tomto mieste by som však chcel poďakovať vtedajšiemu ministrovi národnej obrany Antoni Macierewiczovi za jeho iniciatívu v tejto veci. Ďakujem, pán minister. Ide o otázku cti Poľska.
Zásluhy generálplukovníka Ryszarda Kuklińského o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie nebudú nikdy zabudnuté. Rovnako ako zásluhy mnohých Poliakov, ktorí boli odvrhnutí za hranice našej vlasti, ale ktorí sa nesmierne zaslúžili o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie. Ako napríklad bývalý riaditeľ poľskej sekcie Rádia Slobodná Európa, legendárny kuriér z Varšavy Jan Nowak-Jeziorański, ktorý sa ako zástupca Poľsko-amerického kongresu intenzívne zasadzoval v Bielom dome a v Kongrese za podporu nášho členstva. Alebo významný stratég, ktorého som už spomenul, profesor Zbigniew Brzeziński, poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť. Jan Nowak-Jeziorański a Zbigniew Brzeziński boli najlepšími vyslancami našej veci v Spojených štátoch. Tak ako celá poľská komunita, najmä americká, ktorej prínos k tomuto dielu - dielu poľskej slobody - nemožno preceňovať.
Je symbolické, že dnes, v čase opätovného vážneho ohrozenia bezpečnosti nielen Európy, ale aj sveta, je veľvyslancom Spojených štátov v Poľsku práve syn profesora Marka Brzezińského. Pán veľvyslanec, ďakujem vám za vašu prítomnosť!
Dámy a páni,
Drahí krajania!
Poľsko je bezpečné. Vstupom do NATO sme sa stali súčasťou najväčšej obrannej aliancie v histórii sveta. Aliancia, ktorá je založená na obrane spoločných hodnôt a už viac ako 70 rokov neochvejne zabezpečuje bezpečnosť svojich členov. V súlade so zásadou, ktorá vyplýva priamo z článku 5 Washingtonskej zmluvy - "jeden za všetkých, všetci za jedného".
A ako Poľsko sme vždy pripravení plniť svoje záväzky. Opakovane sme dokázali, že je na nás spoľahnutie. Bojovať po boku americkej armády a ďalších armád aliancie, či už v Iraku alebo v Afganistane. Členstvo Poľska v NATO je symbolom našej národnej jednoty. Podpora členstva v poľskej spoločnosti je dnes jedna z najvyšších v celej Severoatlantickej aliancii.
Bezpečnosť zabezpečuje sila spojenectiev, ale predovšetkým sila našej vlastnej armády. Preto už roky modernizujeme a rozvíjame poľskú armádu. Posilňujeme obranné kapacity a posilňujeme našu armádu. Prestavujeme ho.
Súčasná situácia si však vyžaduje zvýšené úsilie nás všetkých. Preto sa v súčasnosti v parlamente pracuje na návrhu zákona o obrane vlasti, ktorý počíta s rozšírením, ako aj s výrazným zvýšením výdavkov na rozvoj a modernizáciu poľskej armády na 3 % HDP už v budúcom roku. Je to absolútna priorita pre náš štát a našu spoločnosť. To je vidieť aj dnes.
Ďakujem poslancom a senátorom zo všetkých strán politickej scény za ich vyhlásenia a podporu návrhu zákona o obrane vlasti. Dúfam, že práve otázky týkajúce sa bezpečnosti Poľska a rozvoja našich ozbrojených síl budú tými, okolo ktorých bude možné vytvoriť dohodu medzi stranami a vylúčiť ich z politického sporu, tak ako to bolo pred 20 rokmi, keď sa Poľsko uchádzalo o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Poľská armáda musí byť nielen početnejšia, ale aj dokonale vyzbrojená a vystrojená. Aby poľský vojak mohol slúžiť efektívne a bezpečne. Nedávno som o tom hovoril s prezidentom USA Joeom Bidenom a včera počas návštevy Varšavy aj s viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou.
Spolupráca so Spojenými štátmi nebola nikdy taká dobrá ako dnes. Úspech samitu NATO vo Varšave v roku 2016 znamenal, že východné krídlo aliancie bolo výrazne posilnené a v Poľsku boli trvalo umiestnení americkí vojaci.
Poľsko je teraz v NATO a jednotky NATO sú prítomné v našej vlasti! Je to pre nás mimoriadne dôležitá, historická zmena. Je to zjavný znak toho, že už nie sme sovietskou sférou vplyvu a pevne verím, že nikdy nebudeme.
Strategické poľsko-americké vzťahy sa rozvíjajú bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome. O prítomnosti amerických vojakov v Poľsku rozhodol prezident Barack Obama a jeho administratíva, počas prezidentovania Donalda Trumpa došlo k výraznému zvýšeniu počtu amerických vojakov a dnes v tomto procese pokračuje prezident Joe Biden a jeho spolupracovníci. Je to mimoriadne dôležité pre bezpečnosť našej krajiny a celého regiónu.
S cieľom ďalej posilniť spoluprácu v strednej a východnej Európe sme vytvorili Bukureštskú deviatku pre bezpečnosť - deväť stredoeurópskych členov NATO, medzi ktorými spolupracujeme na príprave budúcich samitov NATO. Vytvorili sme tiež Trojitú námornú iniciatívu, ktorá spája krajiny Európskej únie a strednej Európy medzi tromi moriami: Baltským, Jadranským a Čiernym. Vďaka tomu je náš hlas, hlas krajín strednej Európy, čoraz jasnejšie počuť na fórach NATO aj Európskej únie. Všetky tieto prvky tvoria bezpečnostnú architektúru. Každý z nich je mimoriadne dôležitý a na každom z nich musíme pracovať spoločne. Pre bezpečnosť Poľska a celého regiónu.
Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg si dobre uvedomuje potrebu posilniť východné krídlo NATO. Aj vďaka jeho práci, láskavosti, obrovskému odhodlaniu a pochopeniu rizík sme dnes oveľa lepšie pripravení čeliť výzve ruskej agresie voči slobodnej a nezávislej Ukrajine a ruskej hrozbe pre slobodný svet.
Chcel by som za to úprimne poďakovať generálnemu tajomníkovi Jensovi Stoltenbergovi. V Poľsku a v celej strednej a východnej Európe si to budeme vždy pamätať!

Vážení krajania,
Dámy a páni
24. februára sme sa prebudili v úplne inom svete, v novej realite. Mnohé z téz, ktoré sa hlásali na medzinárodných fórach, boli v ten deň brutálne vyvrátené a povedal by som, že aj pošliapané. Vrátane tých, ktoré sa týkajú Severoatlantickej aliancie. Hovorilo sa, že aliancia v týchto časoch stratila zmysel svojej existencie. Každý teraz jasne vidí, že to nie je pravda. Vidíme, ako hlboko sa mýlili všetci, ktorí to tvrdili.
Boli sme to my, Poliaci, a zástupcovia ďalších krajín nášho regiónu, ktorí mali pravdu, keď varovali Západ pred ruským imperializmom, pred závislosťou od ruských surovín, ktoré sa budú používať ako zbrane v každom konflikte, pred obmedzovaním úlohy Spojených štátov v Európe, pred pokusmi postaviť sa proti NATO a Európskej únii.
Nie je však čas na trpké uspokojenie a triumfalizmus. Najdôležitejšia je dnes jednota, jednota a ešte raz jednota. V rámci aliancie aj Európskej únie. Preto ešte raz zopakujem: pre Poľsko je rovnako dôležité byť v NATO aj v Európskej únii. To sú základy našej bezpečnosti. Toto je poľský raison d'état!
To dokonale pochopil prezident Poľskej republiky profesor Lech Kaczyński. Preto sa o to usiloval aj pre krajiny nášho regiónu. Všetci si pamätáme, ako bojoval za to, aby Ukrajina a Gruzínsko získali právo na členstvo v NATO a Európskej únii. Pred samitom aliancie v roku 2008 poslal lídrom osobitný list, v ktorom pripomenul okolnosti prijatia Spolkovej republiky Nemecko do NATO v roku 1955. Len 10 rokov po druhej svetovej vojne. V tom čase napísal: "Situácia Nemecka bola oveľa komplikovanejšia ako dnes na Ukrajine alebo v Gruzínsku. Niektoré krajiny ešte neuznávali hranice nemeckých štátov stanovené po druhej svetovej vojne. NATO však potom mohlo prijať odvážne rozhodnutie prijať Západné Nemecko. Najdôležitejšie rozhodnutie o rozšírení v histórii aliancie", napísal prezident Lech Kaczyński.
Keby sa vtedy počúval prezident Lech Kaczyński, keby sa prijali odvážne rozhodnutia a keby neprevážil naivný postoj nedráždiť Rusko, Ukrajina by dnes bola v NATO. K agresii v roku 2014 by pravdepodobne nikdy nedošlo, rovnako ako k súčasnej vojne. Dejiny by sa vyvíjali inak.
Dnes a denne ukrajinská armáda a národ bojujú v nerovnom boji proti ruskému agresorovi, preukazujú veľké hrdinstvo a dokazujú, že si plne zaslúžia byť členmi aliancie. Odvážne vedenie prezidenta Volodymyra Zelenského stelesňuje všetky hodnoty, na ktorých je založené západné spoločenstvo. Slobodný svet má dnes tvár prezidenta Volodymyra Zelenského!
O tom, či Ukrajina bude v NATO, však musí rozhodnúť ukrajinský ľud a ukrajinskí lídri. Toto sú princípy demokracie, v ktoré, ako hlboko verím, bude slobodná, suverénna a nezávislá Ukrajina pokračovať, pretože verím, že zvíťazí. Práve oni, Ukrajinci, musia mať právo rozhodnúť sa, či po skončení vojny chcú alebo nechcú byť súčasťou aliancie, alebo či si zvolia iný spôsob zaistenia svojej bezpečnosti. Nikto nemá právo rozhodovať za nich. Neexistuje a nikdy nebude náš súhlas s novou Jaltou!
Drahí krajania!
Dámy a páni
Vladimír Putin chce bestiálnym útokom na Ukrajinu nastoliť nový svetový poriadok. Chce zvrátiť chod dejín. Podľa jeho vlastných slov sa chce vrátiť do obdobia pred rokom 1997. Pred rozhodnutím rozšíriť NATO na východ. V skutočnosti by sa rád vrátil do čias Sovietskeho zväzu a rozdelenia Európy na sféry vplyvu. Chce tiež rozdeliť svet.
Ruská agresia voči Ukrajine však mala presne opačný účinok. Zjednotila celé transatlantické spoločenstvo. Ukázala dôležitosť úlohy NATO a význam prítomnosti USA v Európe. Potvrdila vedúce postavenie USA v oblasti globálnej bezpečnosti. To viedlo k zmene politiky Európskej únie a tiež jej najväčších krajín voči Rusku. Zjednotila verejnú mienku v Európe, ako aj spoločnosti západných krajín. Neviem, či si takto Vladimír Putin predstavoval svoj úspech.
Reakcia na toto veľké zlo, ktoré Vladimír Putin a Rusko priniesli na Ukrajinu a do Európy, bola v našej krajine veľmi dobrá. Poliaci od prvých hodín otvorili svoje srdcia a ponáhľali sa na pomoc svojim ukrajinským bratom v núdzi. Skláňam hlavu pred miliónmi našich spoluobčanov, ktorí každý deň reagujú dobrom na zlo - ktorí sa z celého srdca snažia toto zlo odstrániť tým, že prijímajú utečencov do svojich domovov, pomáhajú s dopravou, organizujú zbierky, charitatívne akcie, ako aj darujú dary a platia na pomoc Ukrajine.
Keď vidím hrdinstvo ukrajinského ľudu, ktorý bojuje za slobodu svojej vlasti, za svoje domovy, za bezpečnosť a budúcnosť svojich detí, ale aj solidaritu Poliakov a iných národov - pevne verím, že dobro zvíťazí! Dobro musí zvíťaziť!
Verím, že Ukrajina sa ubráni ruskej agresii, že milióny jej občanov sa budú môcť vrátiť do svojich domovov, ktoré spoločne ako Západ pomôžeme obnoviť, že Ukrajina vstúpi do Európskej únie, v ktorej ju budeme vždy a všade podporovať.
Verím, že hodnoty, ktoré zdieľame, zvíťazia. Hodnoty, na ktorých je postavené celé západné spoločenstvo a ktoré má Severoatlantická aliancia brániť!
Nech žije Severoatlantická aliancia!
Nech žije slobodná Ukrajina!

17_PAD_Zgromadzenie_Narodowe_20220311_JSZ_9097.jpg [305.08 KB] — **Príhovor prezidenta k Národnému zhromaždeniu**

Národné zhromaždenie sa vždy koná vo výnimočných chvíľach pre Poľsko. Tak je to aj dnes, v predvečer mimoriadne významného výročia, výročia vstupu Poľska, Českej republiky a Maďarska do Severoatlantickej aliancie. Dňa 12. marca 1999 sa definitívne skončil svetový poriadok po Jalte a rozdelenie na sféry vplyvu, ktoré priniesol. Vstupom do NATO sme sa plne pripojili k západnému spoločenstvu. Vždy sme boli jeho kultúrnou súčasťou. Pridali sme sa k nej aj politicky a vojensky. Je to veľká udalosť pre Poľsko, Európu a svet.
Dnešok, žiaľ, nie je chvíľou na radostné oslavy. Stretávame sa v dramatickom čase. V čase najväčšej globálnej bezpečnostnej krízy od konca druhej svetovej vojny. Nevyprovokovaný útok Ruska na nezávislú Ukrajinu šokoval svet. Ukrajinská armáda a ľud už viac ako dva týždne hrdinsky odolávajú útočníkom.
Naši susedia sú pre celý svet príkladom skutočnej odvahy a lásky k našim spoločným hodnotám: slobode, suverenite a demokracii. Platia za to najvyššiu možnú cenu - ukrajinské mestá sú bombardované, domy, obytné bloky, školy a nemocnice sú napádané a ničené a ľudia umierajú. Civilisti umierajú. Obrovské množstvo utrpenia. Útoky ruských útočníkov majú znaky genocídy - pretože to sa stáva, keď zámerne strieľate na osady, kde nie sú vojenské zariadenia, aby ste zabili ľudí, obyčajných civilistov, ktorí nebojujú. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa páchatelia, vojnoví zločinci, zodpovedali pred medzinárodnými súdmi. Teraz je to otázka byť alebo nebyť a otázka dôstojnosti alebo hanby medzinárodného spoločenstva.
Vladimir Putin sa pri podnecovaní tejto krutej vojny priamo odvoláva na dedičstvo Sovietskeho zväzu. "Ríša zla", ako ju raz nazval americký prezident a veľký priateľ Poľska Ronald Reagan. To, čo Rusko robí na Ukrajine, ukazuje, že je stále "ríšou zla", že nikdy nezmizlo a že dnes opäť ukazuje svoju najhoršiu tvár!
Na tomto mieste stojí za to pripomenúť významné slová profesora Zbigniewa Brzezińského: "Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť impériom, ale s Ukrajinou podmanenou a ovládnutou sa automaticky stáva impériom. Rusko môže byť buď impériom, alebo demokraciou, ale nemôže byť oboma." Dnes jasne a zreteľne vidíme, čo si vybralo Rusko, a jasne a zreteľne vidíme, čo si vybrala a bráni Ukrajina. Bráni slobodu, bráni demokraciu, bráni spravodlivý svet.
Nikto nepochopí bolesť a utrpenie ukrajinského ľudu lepšie ako my, Poliaci, ktorí sme v našich dejinách toľko trpeli. Najmä v 20. storočí. Poľskí vojaci bojovali na všetkých frontoch druhej svetovej vojny - od Narviku po Tobruk, od bitky o Britániu po Monte Cassino a Berlín. Pripomíname si hrdinstvo Armie Krajowej a varšavských povstalcov. Pred očami máme ruiny poľského hlavného mesta Varšava, ktoré nacistické Nemecko zrovnalo so zemou.
Preto odtiaľto, z Poľska, z Varšavy, neustále zaznieva výzva celému slobodnému svetu: nemôžeme dovoliť, aby si Rusko podmanilo slobodnú, nezávislú a demokratickú Ukrajinu. Musíme zvýšiť naše úsilie a podporu bojujúceho ukrajinského ľudu. Nech Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá nezdieľajú osud zbúranej Varšavy. Zastavme toto zlo! Je to výzva pre celý slobodný svet.
Dámy a páni,
Drahí krajania!
Napriek dlhému a hrdinskému boju na všetkých frontoch druhej svetovej vojny sa Poľsko v dôsledku jaltských dohôd ocitlo v sovietskej sfére vplyvu. Proti našej vôli nás od slobodného sveta oddelila železná opona. Generácia našich starých rodičov, našich rodičov a mnohých z prítomných tu snívala o tom, že zmení beh dejín. Umožnila to mierová revolúcia Solidarity, znovuzískanie suverenity našej krajiny po roku 1989 a napokon rozpad Sovietskeho zväzu. Túto históriu zavŕšilo úspešné úsilie o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie. Náš sen sa stal skutočnosťou. Sen generácií sa stal skutočnosťou.
Keď na začiatku 90. rokov, presnejšie v rokoch 1991 a 1992, premiér Jan Olszewski práve z tohto miesta ako prvý ohlásil snahu Poľska vstúpiť do NATO, mnohí to považovali za nemožné. Koniec koncov, v tom čase boli v našej krajine stále umiestnené sovietske vojská. V tom čase v Poľsku nechýbali vášnivé spory o vyrovnanie sa s minulosťou a hodnotenie často zložitej súčasnosti. Vďaka spoločnému úsiliu celej politickej triedy sa však podarilo vylúčiť vstup Poľska do NATO z politického sporu a táto veľká úloha bola úspešne splnená. Symbolom môže byť skutočnosť, že rozhovory o našej účasti v Aliancii začal prezident Lech Wałęsa a ukončil ich jeho volebný súper, prezident Aleksander Kwaśniewski.
Je to aj obrovské úsilie všetkých po sebe nasledujúcich poľských vlád, od pravicových po ľavicové, a obrovský prínos poľskej diplomacie a poľskej armády. Chcel by som sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí prispeli k dosiahnutiu tohto veľkého cieľa, za ich jednotu pri jeho dosahovaní. Vaše správanie je pre nás vzorom.

Keď 12. marca 1999 v Independence v USA odovzdal poľský minister zahraničných vecí Bronisław Geremek Akt o pristúpení Poľska k Severoatlantickej aliancii, všetci sme cítili veľké uspokojenie. Sejm predtým 11. februára schválil ratifikačný zákon. O týždeň neskôr ju podpísal prezident Aleksander Kwaśniewski a 23. februára premiér Jerzy Buzek kontrasignoval ratifikačný akt Severoatlantickej zmluvy. Bol to historický okamih, výnimočný okamih v dejinách našej vlasti.
Nezabúdajme však, že myšlienka prijatia Poľska a ďalších krajín bývalého východného bloku do NATO sa na Západe nestretla so všeobecnou podporou. Preto tu bola rozhodujúca silná podpora zo strany Spojených štátov amerických. A to aj bez ohľadu na politické zafarbenie. Rozhovory sme začali za republikánskej administratívy prezidenta Georgea Busha staršieho a celý proces vstupu do NATO sa uskutočnil za demokratickej administratívy prezidenta Billa Clintona, ktorý to povedal tu vo Varšave na Zámeckom námestí: "Poľsko dnes vstupuje do NATO. Poľsko zaujme svoje miesto v spoločenstve demokracií. O vašom osude už nikdy nebudú rozhodovať iní. Už nikdy vám nebude odopreté právo na slobodu. Poľsko sa vracia domov!"
Tak to vtedy povedal prezident Bill Clinton a tak sa aj stalo. Áno, vrátili sme sa domov. Pretože suverénne a nezávislé Poľsko je a vždy bude domovom slobody a demokracie. A my ho budeme brániť zo všetkých síl!
V tom čase sme sa mohli spoľahnúť na podporu mnohých osvedčených priateľov Poľska vrátane súčasného prezidenta Spojených štátov. Dovoľte mi pripomenúť, že v 90. rokoch bol Joe Biden, vtedy senátor - vplyvný člen senátneho výboru pre zahraničné vzťahy - jedným z lídrov podpory vstupu Poľska do NATO v americkom Kongrese. Vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie označil za "vymazanie historickej krivdy, ktorú Poľsku spôsobil Josif Stalin". Vážený pán prezident, Poľsko vám ďakuje!
Na tomto mieste však treba dôrazne zdôrazniť, že Poliaci sa nikdy nevyrovnali s touto historickou nespravodlivosťou, "ktorú nám spôsobil Stalin", ako povedal Joe Biden a ako dobre vieme. Dokonca aj počas sovietskej nadvlády nad našimi krajinami. Mnohí boli nútení urobiť dramatické rozhodnutia a museli preukázať hrdinstvo. Symbolom toho bol veľký poľský vlastenec, prvý skutočne poľský dôstojník v NATO, plukovník Ryszard Kuklinski, dnes, posmrtne, od roku 2016 brigádny generál. Mal som tú česť udeliť túto hodnosť brigádneho generála posmrtne pánovi plukovníkovi. Na tomto mieste by som však chcel poďakovať vtedajšiemu ministrovi národnej obrany Antoni Macierewiczovi za jeho iniciatívu v tejto veci. Ďakujem, pán minister. Ide o otázku cti Poľska.
Zásluhy generálplukovníka Ryszarda Kuklińského o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie nebudú nikdy zabudnuté. Rovnako ako zásluhy mnohých Poliakov, ktorí boli odvrhnutí za hranice našej vlasti, ale ktorí sa nesmierne zaslúžili o vstup Poľska do Severoatlantickej aliancie. Ako napríklad bývalý riaditeľ poľskej sekcie Rádia Slobodná Európa, legendárny kuriér z Varšavy Jan Nowak-Jeziorański, ktorý sa ako zástupca Poľsko-amerického kongresu intenzívne zasadzoval v Bielom dome a v Kongrese za podporu nášho členstva. Alebo významný stratég, ktorého som už spomenul, profesor Zbigniew Brzeziński, poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť. Jan Nowak-Jeziorański a Zbigniew Brzeziński boli najlepšími vyslancami našej veci v Spojených štátoch. Tak ako celá poľská komunita, najmä americká, ktorej prínos k tomuto dielu - dielu poľskej slobody - nemožno preceňovať.
Je symbolické, že dnes, v čase opätovného vážneho ohrozenia bezpečnosti nielen Európy, ale aj sveta, je veľvyslancom Spojených štátov v Poľsku práve syn profesora Marka Brzezińského. Pán veľvyslanec, ďakujem vám za vašu prítomnosť!
Dámy a páni,
Drahí krajania!
Poľsko je bezpečné. Vstupom do NATO sme sa stali súčasťou najväčšej obrannej aliancie v histórii sveta. Aliancia, ktorá je založená na obrane spoločných hodnôt a už viac ako 70 rokov neochvejne zabezpečuje bezpečnosť svojich členov. V súlade so zásadou, ktorá vyplýva priamo z článku 5 Washingtonskej zmluvy - "jeden za všetkých, všetci za jedného".
A ako Poľsko sme vždy pripravení plniť svoje záväzky. Opakovane sme dokázali, že je na nás spoľahnutie. Bojovať po boku americkej armády a ďalších armád aliancie, či už v Iraku alebo v Afganistane. Členstvo Poľska v NATO je symbolom našej národnej jednoty. Podpora členstva v poľskej spoločnosti je dnes jedna z najvyšších v celej Severoatlantickej aliancii.
Bezpečnosť zabezpečuje sila spojenectiev, ale predovšetkým sila našej vlastnej armády. Preto už roky modernizujeme a rozvíjame poľskú armádu. Posilňujeme obranné kapacity a posilňujeme našu armádu. Prestavujeme ho.
Súčasná situácia si však vyžaduje zvýšené úsilie nás všetkých. Preto sa v súčasnosti v parlamente pracuje na návrhu zákona o obrane vlasti, ktorý počíta s rozšírením, ako aj s výrazným zvýšením výdavkov na rozvoj a modernizáciu poľskej armády na 3 % HDP už v budúcom roku. Je to absolútna priorita pre náš štát a našu spoločnosť. To je vidieť aj dnes.
Ďakujem poslancom a senátorom zo všetkých strán politickej scény za ich vyhlásenia a podporu návrhu zákona o obrane vlasti. Dúfam, že práve otázky týkajúce sa bezpečnosti Poľska a rozvoja našich ozbrojených síl budú tými, okolo ktorých bude možné vytvoriť dohodu medzi stranami a vylúčiť ich z politického sporu, tak ako to bolo pred 20 rokmi, keď sa Poľsko uchádzalo o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Poľská armáda musí byť nielen početnejšia, ale aj dokonale vyzbrojená a vystrojená. Aby poľský vojak mohol slúžiť efektívne a bezpečne. Nedávno som o tom hovoril s prezidentom USA Joeom Bidenom a včera počas návštevy Varšavy aj s viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou.
Spolupráca so Spojenými štátmi nebola nikdy taká dobrá ako dnes. Úspech samitu NATO vo Varšave v roku 2016 znamenal, že východné krídlo aliancie bolo výrazne posilnené a v Poľsku boli trvalo umiestnení americkí vojaci.
Poľsko je teraz v NATO a jednotky NATO sú prítomné v našej vlasti! Je to pre nás mimoriadne dôležitá, historická zmena. Je to zjavný znak toho, že už nie sme sovietskou sférou vplyvu a pevne verím, že nikdy nebudeme.
Strategické poľsko-americké vzťahy sa rozvíjajú bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome. O prítomnosti amerických vojakov v Poľsku rozhodol prezident Barack Obama a jeho administratíva, počas prezidentovania Donalda Trumpa došlo k výraznému zvýšeniu počtu amerických vojakov a dnes v tomto procese pokračuje prezident Joe Biden a jeho spolupracovníci. Je to mimoriadne dôležité pre bezpečnosť našej krajiny a celého regiónu.
S cieľom ďalej posilniť spoluprácu v strednej a východnej Európe sme vytvorili Bukureštskú deviatku pre bezpečnosť - deväť stredoeurópskych členov NATO, medzi ktorými spolupracujeme na príprave budúcich samitov NATO. Vytvorili sme tiež Trojitú námornú iniciatívu, ktorá spája krajiny Európskej únie a strednej Európy medzi tromi moriami: Baltským, Jadranským a Čiernym. Vďaka tomu je náš hlas, hlas krajín strednej Európy, čoraz jasnejšie počuť na fórach NATO aj Európskej únie. Všetky tieto prvky tvoria bezpečnostnú architektúru. Každý z nich je mimoriadne dôležitý a na každom z nich musíme pracovať spoločne. Pre bezpečnosť Poľska a celého regiónu.
Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg si dobre uvedomuje potrebu posilniť východné krídlo NATO. Aj vďaka jeho práci, láskavosti, obrovskému odhodlaniu a pochopeniu rizík sme dnes oveľa lepšie pripravení čeliť výzve ruskej agresie voči slobodnej a nezávislej Ukrajine a ruskej hrozbe pre slobodný svet.
Chcel by som za to úprimne poďakovať generálnemu tajomníkovi Jensovi Stoltenbergovi. V Poľsku a v celej strednej a východnej Európe si to budeme vždy pamätať!

Vážení krajania,
Dámy a páni
24. februára sme sa prebudili v úplne inom svete, v novej realite. Mnohé z téz, ktoré sa hlásali na medzinárodných fórach, boli v ten deň brutálne vyvrátené a povedal by som, že aj pošliapané. Vrátane tých, ktoré sa týkajú Severoatlantickej aliancie. Hovorilo sa, že aliancia v týchto časoch stratila zmysel svojej existencie. Každý teraz jasne vidí, že to nie je pravda. Vidíme, ako hlboko sa mýlili všetci, ktorí to tvrdili.
Boli sme to my, Poliaci, a zástupcovia ďalších krajín nášho regiónu, ktorí mali pravdu, keď varovali Západ pred ruským imperializmom, pred závislosťou od ruských surovín, ktoré sa budú používať ako zbrane v každom konflikte, pred obmedzovaním úlohy Spojených štátov v Európe, pred pokusmi postaviť sa proti NATO a Európskej únii.
Nie je však čas na trpké uspokojenie a triumfalizmus. Najdôležitejšia je dnes jednota, jednota a ešte raz jednota. V rámci aliancie aj Európskej únie. Preto ešte raz zopakujem: pre Poľsko je rovnako dôležité byť v NATO aj v Európskej únii. To sú základy našej bezpečnosti. Toto je poľský raison d'état!
To dokonale pochopil prezident Poľskej republiky profesor Lech Kaczyński. Preto sa o to usiloval aj pre krajiny nášho regiónu. Všetci si pamätáme, ako bojoval za to, aby Ukrajina a Gruzínsko získali právo na členstvo v NATO a Európskej únii. Pred samitom aliancie v roku 2008 poslal lídrom osobitný list, v ktorom pripomenul okolnosti prijatia Spolkovej republiky Nemecko do NATO v roku 1955. Len 10 rokov po druhej svetovej vojne. V tom čase napísal: "Situácia Nemecka bola oveľa komplikovanejšia ako dnes na Ukrajine alebo v Gruzínsku. Niektoré krajiny ešte neuznávali hranice nemeckých štátov stanovené po druhej svetovej vojne. NATO však potom mohlo prijať odvážne rozhodnutie prijať Západné Nemecko. Najdôležitejšie rozhodnutie o rozšírení v histórii aliancie", napísal prezident Lech Kaczyński.
Keby sa vtedy počúval prezident Lech Kaczyński, keby sa prijali odvážne rozhodnutia a keby neprevážil naivný postoj nedráždiť Rusko, Ukrajina by dnes bola v NATO. K agresii v roku 2014 by pravdepodobne nikdy nedošlo, rovnako ako k súčasnej vojne. Dejiny by sa vyvíjali inak.
Dnes a denne ukrajinská armáda a národ bojujú v nerovnom boji proti ruskému agresorovi, preukazujú veľké hrdinstvo a dokazujú, že si plne zaslúžia byť členmi aliancie. Odvážne vedenie prezidenta Volodymyra Zelenského stelesňuje všetky hodnoty, na ktorých je založené západné spoločenstvo. Slobodný svet má dnes tvár prezidenta Volodymyra Zelenského!
O tom, či Ukrajina bude v NATO, však musí rozhodnúť ukrajinský ľud a ukrajinskí lídri. Toto sú princípy demokracie, v ktoré, ako hlboko verím, bude slobodná, suverénna a nezávislá Ukrajina pokračovať, pretože verím, že zvíťazí. Práve oni, Ukrajinci, musia mať právo rozhodnúť sa, či po skončení vojny chcú alebo nechcú byť súčasťou aliancie, alebo či si zvolia iný spôsob zaistenia svojej bezpečnosti. Nikto nemá právo rozhodovať za nich. Neexistuje a nikdy nebude náš súhlas s novou Jaltou!
Drahí krajania!
Dámy a páni
Vladimír Putin chce bestiálnym útokom na Ukrajinu nastoliť nový svetový poriadok. Chce zvrátiť chod dejín. Podľa jeho vlastných slov sa chce vrátiť do obdobia pred rokom 1997. Pred rozhodnutím rozšíriť NATO na východ. V skutočnosti by sa rád vrátil do čias Sovietskeho zväzu a rozdelenia Európy na sféry vplyvu. Chce tiež rozdeliť svet.
Ruská agresia voči Ukrajine však mala presne opačný účinok. Zjednotila celé transatlantické spoločenstvo. Ukázala dôležitosť úlohy NATO a význam prítomnosti USA v Európe. Potvrdila vedúce postavenie USA v oblasti globálnej bezpečnosti. To viedlo k zmene politiky Európskej únie a tiež jej najväčších krajín voči Rusku. Zjednotila verejnú mienku v Európe, ako aj spoločnosti západných krajín. Neviem, či si takto Vladimír Putin predstavoval svoj úspech.
Reakcia na toto veľké zlo, ktoré Vladimír Putin a Rusko priniesli na Ukrajinu a do Európy, bola v našej krajine veľmi dobrá. Poliaci od prvých hodín otvorili svoje srdcia a ponáhľali sa na pomoc svojim ukrajinským bratom v núdzi. Skláňam hlavu pred miliónmi našich spoluobčanov, ktorí každý deň reagujú dobrom na zlo - ktorí sa z celého srdca snažia toto zlo odstrániť tým, že prijímajú utečencov do svojich domovov, pomáhajú s dopravou, organizujú zbierky, charitatívne akcie, ako aj darujú dary a platia na pomoc Ukrajine.
Keď vidím hrdinstvo ukrajinského ľudu, ktorý bojuje za slobodu svojej vlasti, za svoje domovy, za bezpečnosť a budúcnosť svojich detí, ale aj solidaritu Poliakov a iných národov - pevne verím, že dobro zvíťazí! Dobro musí zvíťaziť!
Verím, že Ukrajina sa ubráni ruskej agresii, že milióny jej občanov sa budú môcť vrátiť do svojich domovov, ktoré spoločne ako Západ pomôžeme obnoviť, že Ukrajina vstúpi do Európskej únie, v ktorej ju budeme vždy a všade podporovať.
Verím, že hodnoty, ktoré zdieľame, zvíťazia. Hodnoty, na ktorých je postavené celé západné spoločenstvo a ktoré má Severoatlantická aliancia brániť!
Nech žije Severoatlantická aliancia!
Nech žije slobodná Ukrajina!

Volodymyr Zelenský pripomenul slová poľského prezidenta Lecha Kaczyńského, ktoré povedal v roku 2008 počas ruského útoku na Gruzínsko: "Veľmi dobre vieme, že dnes Gruzínsko, zajtra Ukrajina, pozajtra pobaltské krajiny a neskôr možno príde čas na moju krajinu, na Poľsko." Ako zdôraznil Zelenský, ukrajinský národ bojuje okrem iného aj za to, aby toto zlé obdobie nenastalo pre Poľsko a pobaltské krajiny. Ukrajinský prezident tiež spomenul katastrofu v Smolensku v roku 2010 a vtedajšie kroky Ruska. - Pamätáme si, ako sa vyšetrovali okolnosti tejto katastrofy. Vieme, čo to pre vás znamenalo a čo pre vás znamenalo mlčanie tých, ktorí všetko vedeli, ale stále sa pozerali na nášho suseda," povedal Zelenský.

- Bojujeme spoločne, pretože máme silu. Spolu nás je 90 miliónov. Spoločne dokážeme všetko. Toto je historická misia pre Poľsko a Ukrajinu, aby boli lídrami, aby boli spolu, aby vytiahli Európu z priepasti a nebezpečenstva," povedal. Spomenul aj pomoc, ktorú Poliaci poskytli jeho krajanom utekajúcim pred vojnou. - Poľskí bratia a sestry, mám pocit, že sme už vytvorili výnimočné spojenectvo," povedal. Ako dodal, vychádza to "z tepla našich sŕdc, nie zo slov politikov na najvyšších miestach". - Robíte to z dobrého srdca - rovnako ako medzi priateľmi, rodinou - poznamenal.

Ukrajinský prezident sa prihovoril poľskému prezidentskému páru: - Priateľ Andrzej, milá Agata, tvrdím, že sme sa už spojili. Sme zjednotení podľa slov veľkého Poliaka Jána Pavla II., že spoločne zvíťazíme a vytvoríme slobodu - povedal. - Som presvedčený, že slobodu budeme brániť spoločne, spolu s vami, - zdôraznil. - Ak Boh dá a my vyhráme túto vojnu, podelíme sa s vami o naše víťazstvo. Je to boj za našu slobodu, ale aj za vašu slobodu. To je spoločná história veľkých národov - povedal Zelenský. Na záver svojho prejavu sa prezident Ukrajiny prihovoril účastníkom slávnostného zhromaždenia v poľskom jazyku: Nech žije slobodné Poľsko, nech žije slobodná Ukrajina!