Pred 30 rokmi na Vyšehradskom hrade si tieto tri krajiny sľúbili podporu na ceste k modernosti. Vytvorili skupinu V4, ktorá nielenže prežila veľké zmeny v samotnej Európe, ale dnes je dôležitým hráčom na medzinárodnej scéne.
Vzájomná podpora a spolupráca uľahčili vstup Poľska, Maďarska a Českej republiky do NATO len osem rokov po založení skupiny. Slovensko sa neskôr pripojilo k Aliancii. Ďalším dôležitým krokom bol vstup do Európskej únie. Od roku 2004 sú všetky krajiny skupiny jej riadnymi členmi. Z krajín, ktoré sa snažia zbaviť stigmy komunizmu, bojujú proti chudobe, obnovujú svoje hospodárstva a sociálnu identitu, sa V4 stala záujmovým spoločenstvom. Spoločenstvo, s ktorým počítajú aj ďalší významní svetoví hráči.
Obchodný obrat krajín V4 s Nemeckom je o viac ako 50 % vyšší ako obchodný obrat Nemecka s Francúzskom. Tento 65-miliónový trh sa rozvíja rýchlejšie ako väčšina krajín tzv. starej Únie. V4 investuje do infraštruktúry, spoločných vzdelávacích a finančných projektov. Dôležitou inštitúciou, ktorá vznikla na základe iniciatívy založenej v Maďarsku v roku 1991, bol Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý vznikol o deväť rokov neskôr. Jeho cieľom je podporovať kultúrne, vedecké, vzdelávacie a turistické iniciatívy v krajinách Vyšehradskej skupiny a v susedných krajinách - najmä v postsovietskych krajinách a krajinách bývalej Juhoslávie. Rozpočet fondu predstavuje 8 miliónov EUR z príspevkov krajín V4 a ďalších súm od iných štátov. Vyšehradská skupina je dnes v Európe dôležitým katalyzátorom zmien a preberá iniciatívu v otázkach týkajúcich sa budúcnosti EÚ.
V období pandémie môžeme vidieť, aký účinný je vyšehradský formát, a to aj pri koordinácii vzájomnej pomoci. Za zmienku stojí napríklad vytvorenie virtuálneho centra V4 pre COVID-19. Epidémia ukázala dôležitosť dobrých susedských vzťahov v krízovom manažmente. Vytvorenie koordinačných centier a výmena informácií a zdravotníckeho vybavenia medzi našimi krajinami pomohli znížiť počet infekcií a ochorení.
Počas uplynulých troch desaťročí sme rozvíjali aj vojenskú, energetickú, infraštruktúrnu a kultúrnu spoluprácu. Kľúčovým prvkom užších vzťahov krajín Vyšehradskej skupiny je spolupráca v rámci Trojhraničnej iniciatívy, ktorá umožňuje zvýšiť vojenskú a energetickú bezpečnosť, ako aj prilákať do regiónu investorov. Sú aj oblasti, na ktorých by sme mali ešte intenzívne pracovať. Jednou z nich je doprava a zabezpečenie kontinuity medzi krajinami V4. Odpoveďou na túto situáciu je vybudovanie severojužnej infraštruktúry s investíciami, ako je Via Carpatia alebo vysokorýchlostná železnica, ktorá spojí hlavné mestá našich štyroch krajín. Stále čelíme výzvam v oblasti bezpečnosti, migrácie, ochrany životného prostredia alebo digitalizácie.
Marek Kuchciński, poslanec a predseda Sejmu 8. volebného obdobia (2015-2019), sa už roky zasadzuje za rozvoj parlamentnej diplomacie. Výsledkom toho sú desiatky stretnutí s predstaviteľmi zákonodarných orgánov iných krajín ako poslanec, aktívny občan Przemyśla, Podkarpatska, Poľska a Európy. Pôsobí od 15. septembra
2020 ako predseda Výboru pre zahraničné veci Sejmu Poľskej republiky pokračuje v zahraničnopolitickej línii iniciovanej zosnulým prezidentom Lechom Kaczyńským, ktorej cieľom je posilniť postavenie Poľska na medzinárodnej scéne. Maršal Kuchciński viedol konzultácie s predsedami parlamentných výborov pre zahraničné veci nielen z krajín V4, ale okrem iných aj z Estónska, Gruzínska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Rumunska, Slovinska, Ukrajiny a Talianska.
- Pre úplný úspech je nevyhnutné, aby sa do konkrétnych projektov zapojili aj demokraticky zvolení zástupcovia v parlamente alebo miestnych orgánoch. Okrem toho spolupráca a stretnutia medzi parlamentmi strednej a východnej Európy dopĺňajú alebo držia krok s tým, čo sa už mnoho rokov deje v "starej" EÚ alebo v stredomorskej Európe. Parlamentná spolupráca podporuje politiku vlád a prezidentov týchto krajín, ktorí hľadajú recept na dôležité výzvy, ako je migrácia alebo bezpečnostné problémy - vysvetľuje Marek Kuchciński. - Naša činnosť sa prejavuje aj v spolupráci karpatských krajín. Jeho rozvojovým prvkom je cyklická konferencia Európa Karpát, ktorá sa koná na rôznych miestach v Poľsku - zdôrazňuje vedúci SZA.
Aké sú plány do budúcnosti? Predovšetkým diskusia o budúcnosti Európy, obnovenie Východného partnerstva a Weimarského trojuholníka, Karpatská stratégia.
M. Olejnik
