So šéfom poľského parlamentného výboru pre zahraničné veci sme sa rozprávali o záležitostiach EÚ, protipoľskej a protimaďarskej rétorike Joea Bidena a o marazme Európskej únie. Odporúčame vám prečítať si rozhovor!

Okrem Maďarska sa tzv. mechanizmus právneho štátu rozšíril aj na Poľsko. Veľvyslanci členských štátov Európskej únie v pondelok kvalifikovanou väčšinou schválili návrh nariadenia o zavedení systému kondicionality na ochranu rozpočtu EÚ, ktorý tak môže schváliť Európsky parlament. Will podľa Predstavuje pre vás tento mechanizmus vážnu hrozbu?

Dovoľte nám objasniť niekoľko bodov. Po prvé, Európska únia ešte nikdy nebola taká rozdelená ako teraz. Po druhé, pokiaľ ide o tieto rozpory, je dôležité zdôrazniť, že nejde len o vážny rozdiel v názoroch na dotácie EÚ alebo rozpočet. Členské štáty EÚ sa nedokážu dohodnúť ani na politických otázkach, veď odsúdenie bieloruských orgánov takmer zmarila cyperská opozícia a v prípade Navaľného sme sa sotva dohodli. Spomeňme napríklad aj rozdielnosť názorov na plynovod Nord Stream 2. Hoci sa vďaka Vyšehradskej skupine podarilo dosiahnuť určitý kompromis v otázke migrácie, na tieto rozpory to nemalo výraznejší vplyv a dnes je ich najdôležitejšou témou rozpočet EÚ. Skupina západných krajín na čele s Holandskom by chcela spojiť vyplácanie finančných prostriedkov EÚ s vlastnou koncepciou právneho štátu, zatiaľ čo my zastávame názor, že tieto otázky Zmluva o fungovaní Európskej únie vôbec neupravuje.

Odvolávajúc sa na princípy právneho štátu nemožno zasahovať do vnútorných záležitostí štátov,

Pohľad na spravodlivosť a súdnictvo na úrovni EÚ by sa nemal miešať s pohľadom členských štátov. V spore o právny štát majú Mateusz Morawiecki a Viktor Orbán rovnaký postoj a vďaka pevnosti sa možno podarí dosiahnuť určitý kompromis na úrovni EÚ.

V poslednom čase sa medzinárodné ani maďarské médiá nezmieňujú o možnosti kompromisu, napriek tomu Jaroslaw Kaczynski a Viktor Orbán oznámili svoje veto rozpočtu EÚ. Nakoniec sa táto hrozba stala skutočnosťou. Do akej miery by sme mohli týmto vetom prehĺbiť konflikt? Južné krajiny veľmi trvajú na tom, aby sa začalo vyplácať, takže ako nájsť kompromis medzi juhom, východom a západom EÚ?

Napriek tomu som dobrej nálady. Poľskí zástupcovia v EÚ nám už povedali, že

existuje možnosť kompromisného riešenia v oblasti právneho štátu.

Ako ste spomenuli, situácia je vážna, pretože v dôsledku pandémie koronavírusu boli ťažko zasiahnuté hospodárstva južných členských štátov. Z toho vyplýva silná pozícia, ktorá vyvíja tlak aj na nás a vedie k dohode. Rozpočtové veto je silnou zbraňou v rukách Poľska a Maďarska, ale napriek tomu dúfame, že sa podarí dosiahnuť dohodu.

Poľsko a Spojené štáty nedávno podpísali novú vojenskú dohodu a teraz bude v Oválnej pracovni nasledujúce štyri roky nepochybne sedieť Joe Biden. Aký vplyv bude mať jeho prezidentstvo na veľmi úzke a mnohostranné poľsko-americké vzťahy?

Ak odhliadneme od emócií, ktoré sa počas prezidentských volieb rozprúdili, v poľsko-amerických vzťahoch sú v skutočnosti veľmi dôležité dva faktory. Prvou je otázka bezpečnostnej politiky, v ktorej sme už viazaní dohodami a dohovormi podpísanými predchádzajúcimi prezidentmi. NATO zvyšuje svoju prítomnosť v Poľsku, z čoho profitujeme nielen my, ale aj Severoatlantická aliancia, ktorá tak posilňuje svoje postavenie v regióne. Druhým faktorom sú hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami, pretože politická stabilita podporuje hospodársky rozvoj, ktorý môže byť zase spôsobom, ako prilákať čo najviac veľkých amerických investorov do Poľska alebo iných stredoeurópskych krajín. Poľsko-americké vzťahy úplne závisia od sily a vzťahu týchto dvoch faktorov. Pokiaľ ide o Bidena, pre nás je dôležité, že Nord Stream 2 hodnotil negatívne.

Stanisław Karczewski a Marek Kuchciński (Artur Widak / NurPhoto via AFP)

V rozpore s politickými stereotypmi sa počas volebnej kampane neriešili hospodárske a bezpečnostné otázky. Biden vykreslil Maďarsko a Poľsko v negatívnom svetle a v posledných dňoch kampane sľúbil, že v prvom roku svojej vlády zorganizuje veľkú medzinárodnú konferenciu, na ktorej budú vlády presadzujúce liberálnu demokraciu diskutovať o tom, ako ochrániť svet pred režimami, ktoré sa riadia autokratickými, skorumpovanými a neliberálnymi princípmi - tu by bolo potrebné objasniť, čo tým myslel. Existuje Pán presvedčení, že ekonomické otázky a bezpečnostná politika budú dominovať politickej agende a vzťahom medzi štátmi?

Nikto nemôže dať stopercentnú záruku, že po prezidentských voľbách táto kritika neovplyvní naše vzťahy a presadzovanie našich záujmov, ale treba poznamenať, že

Nie je to po prvýkrát, čo americkí rozhodujúci činitelia vyslovili takéto tvrdenia o strednej Európe bez toho, aby mali dostatočné vedomosti.

Keby Joe Biden precestoval polovicu Poľska a videl, že polícia neblokuje a nenarušuje protesty, či už pravicové alebo ľavicové, ale zabezpečuje a chráni ich účastníkov, možno by mal iný názor. Myslím si, že po bližšom pohľade na situáciu by ju hodnotil inak, veď v Poľsku nie je ohrozená ani sloboda prejavu, ani sloboda zhromažďovania.

Pokiaľ ide o bezpečnostnú politiku, Moskva nedávno ukončila vojnu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Jerevan je od Budapešti vzdialený tri hodiny cesty lietadlom, čo je rovnaká vzdialenosť ako Londýn a Náhorný Karabach na hranici kontinentu, a Európska únia tento konflikt v podstate nerieši. Akú hrozbu pre bezpečnostnú politiku predstavuje takýto útlm?

Odpoveď je vlastne obsiahnutá v tejto otázke, pretože takéto udalosti zasiahli Európu. Európsku úniu je nepochybne potrebné posilniť, aby mohla byť významným aktérom na svetovej scéne a zároveň partnerom na rokovania. Pokiaľ ide o konkrétnu otázku Arménska a Azerbajdžanu, EÚ by sa teraz mala zapojiť do mierového procesu, aby nebol výlučne pod kontrolou Ruska a Turecka. Rovnako by sa mali posilniť hospodárske vzťahy s kaukazským regiónom, aby sme mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu v politickom svete. Je v životnom záujme Únie, oslabenej po brexite, venovať pozornosť regiónom na východ od schengenského priestoru a musíme ukázať silu a odhodlanie, pretože akákoľvek slabosť a nerozhodnosť - aj v prípade Arménska - vedie k poklesu významu EÚ.

Marek Kuchciński je poľský politik, poslanec Sejmu za stranu Právo a spravodlivosť. V rokoch 2015 až 2019 bol predsedom Sejmu a v súčasnosti je predsedom výboru Sejmu pre zahraničné veci.

Autorka spolupracuje s portálom Mandiner a v rámci štipendijného programu MCC je na štipendijnom pobyte na Inštitúte poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka vo Varšave.