Predseda Sejmu Marek Kuchciński sa 12. mája o 11.00 h vo svätyni v Kalwarii Pacławskej pri Przemyśli zúčastnil na svätej omši, po ktorej nasledovala slávnosť posvätenia a odhalenia Aleje dubov na pamiatku kaplánov poľskej armády zavraždených v roku 1940 NKVD.
- Zúčastňujeme sa na mimoriadnom, veľmi symbolickom obrade. Tak ako my stojíme na symbolickom mieste - pretože na krížovej ceste a na posvätnom mieste. Na kopci sa nachádza františkánsky kláštor s obrazom Panny Márie Paclawskej. Tieto znaky a symboly výrazne poukazujú na pominuteľnosť mnohých významov a nášho dedičstva. Kňazi, ktorí boli až do konca vojakmi poľskej armády, ktorí prinášali útechu svojim vojakom a boli spolu s nimi popravení mučeníckou smrťou, zomreli počas slávnosti otvorenia a posvätenia Aleje dubov," povedal predseda Sejmu počas slávnosti odhalenia a posvätenia Aleje.
Liturgia, ktorej predsedal Jeho Excelencia biskup Adam Szal - pastier Przemyšlskej diecézy - bola slávená na úmysel zavraždených katyňských kaplánov a dôstojníkov a zamestnancov BiOSG (Bieszczadskej jednotky pohraničnej stráže).
V aleji bude vysadených 33 dubov za každého z 33 zavraždených kaplánov. Pri každom strome bude umiestnená pamätná tabuľa. Medzi obeťami represií boli aj predstavitelia rôznych náboženstiev. Najpočetnejšou skupinou boli rímskokatolícki kňazi a seminaristi. Prenasledovaním však trpeli aj pravoslávni, gréckokatolícki a protestantskí duchovní. Medzi zavraždenými bol aj hlavný rabín poľskej armády - podplukovník Baruch Steinberg.
Túto iniciatívu spoločne uskutočnili Kláštor Nájdenia Svätého kríža Rádu menších bratov konventuálov (františkánov) v Kalwarii Pacławskej a Združenie "Pamäť katyňských kaplánov". Slávnostný ceremoniál sa konal pod národnou záštitou prezidenta Poľskej republiky Andrzeja Dudu.
Pacławská kalvária je jedným z najznámejších miest kultu v Poľsku, nazývaným aj Jeruzalemom východu. Založil ho v 17. storočí podolský vojvoda a krakovský kastelán Andrzej Maksymilian Fredro. Práve sem sa dostal zázračný obraz Matky Božej z Kamienca Podolského, pred ktorým sa okrem iných modlili aj Ján Kazimír a Ján III Sobieski: Ján Kazimír a Ján III Sobieski a o mnoho rokov neskôr aj Ján Pavol II. Preto sa toto miesto často nazýva aj podkarpatskou Jasnou Horou.
CIS
Foto: Marta Olejnik
