Dámy a páni,

Slávnostný pohreb telesných pozostatkov plukovníka Mariana Pilarského alias Jara a podporučíka Stanisława Biziora alias Eama má symbolický rozmer. Dnes sa s osobitnou silou prebúdza vedomie tragického osudu tých, ktorí nesúhlasili s novým povojnovým usporiadaním.

Podzemie nezávislosti budovali vojaci, ktorí sa zúčastnili na veľkom víťazstve v roku 1920, ako aj tí, ktorí sa narodili v období nezávislosti - generácie vychované v duchu vlasteneckých hodnôt a úcty k národnooslobodzovacej tradícii. Jeho súčasťou bola obeta, boj na obranu vlasti a cti, ktorý sa viedol aj vtedy, keď šance na víťazstvo boli mizivé. Meradlom totiž nebola šanca na víťazstvo, ale veľkosť veci, za ktorú sa bojovalo. Nezlomní vojaci mali rovnaký osud ako ostatní povstalci; boli prenasledovaní a trpeli brutálnymi represiami. Ich dôstojnosť a povesť boli pošpinené aj po smrti. V rokoch ľudového Poľska vytrvali vo svojej nezlomnosti, ale v tomto odpore neboli vždy sami. Podporovalo ich civilné obyvateľstvo a našli podporu aj v cirkevných kruhoch.  

Tu v Radečnici otcovia bernardíni poskytovali pomoc protikomunistickej opozícii bez ohľadu na tvrdé dôsledky. Múry kláštora sa stali útočiskom pre konšpiračné aktivity členov organizácie Wolność i Niezawisłość (Sloboda a nezávislosť) v lublinskom a zamojskom regióne.

Nech je toto miesto večného odpočinku Plukovník Marian Pilarski a poručík Stanislaw Bizior budú svedectvom pamiatky nevojenských vojakov, ako aj účasti otcov bernolákovcov v boji proti komunistickému systému.   

Moje slová vďaky patria tým z vás, ktorí obnovujú pravdu o našej bolestnej histórii a jej účastníkoch. Nech Prozreteľnosť dá večný odpočinok padlým vojakom z Wyklised.

Symbolicky sa pripájam k vám a skláňam hlavu na znak úcty k nezlomným hrdinom. 

Marek Kuchciński