DEPUTAT ÎN PARLAMENTUL REPUBLICII RP - CIRCUMSCRIPȚIA 22

PONUKA

Kuchciński: Zverenú funkciu vykonávam s pokorou. Robím to v mene všetkých, s ktorými sme spolupracovali v 80. rokoch a neskôr - v mene solidarity

- Jún '89 bol jednou z najdôležitejších udalostí nielen v Poľsku, ale dovolím si tvrdiť, že aj v Európe. Dnes si pripomíname obdobie, ktoré je pevne spojené s históriou Poľska," povedal predseda Sejmu Marek Kuchciński počas debaty v Národnom múzeu Przemysla pri príležitosti 30. výročia prvých čiastočne slobodných volieb.

Predseda parlamentu uviedol, že v každej generácii pracujeme na posilnení našej vlasti. Pripomenul časy Poľsko-litovskej únie, keď sa konali sejmiky šľachty a krásne aliancie. V 19. storočí, počas maďarskej jari národov, sa niekoľko tisíc dobrovoľníkov z oblasti Przemyśla, vrátane študentov stredných škôl, prebilo cez Karpaty, aby sa pripojili k Wysockého a Dąbrowského légiám a postavili sa na maďarskú stranu v boji za slobodu a nezávislosť. Neskôr sme mali dôkazy o maďarskej podpore, keď nám počas obrany Ľvova (1918) Maďari poslali niekoľko vagónov munície, alebo neskôr v roku 1920 v boji proti boľševikom, kde nás napriek oslabeniu po rozdelení ako jediná krajina podporili a poslali nám celé sklady munície. Maršal zdôraznil, že Przemyśl je symbolické miesto, kde láska k slobode sprevádza jeho obyvateľov už po stáročia. - Dosahujeme veľké úspechy, keď konáme v súlade s koncepciou, ktorá zahŕňa všetko, čo je pre nás najcennejšie, a to koncepciu solidarity. Biskup Tokarczuk vo svojej homílii zdôraznil význam pojmu solidarity. Sami dokážeme len málo, ale spolu sme silou," povedal predseda parlamentu. - S pokorou vykonávam funkciu, ktorá mi bola zverená, a vždy si myslím, že ju vykonávam v mene všetkých, s ktorými sme v 80. rokoch a neskôr pracovali v mene solidarity," tvrdí Marek Kuchciński.

Diskusia sa konala za účasti predstaviteľov politického sveta, akademickej obce, ale aj tých, ktorí v roku 1989 a predtým niesli bremeno boja proti komunizmu a neskôr budovania demokracie. Medzi rečníkmi boli profesor Ryszard Terlecki, profesor Zdzisław Krasnodębski, profesor Jan Draus, Dr. Jan Musiał, Jan Karuś a Marek Kamiński.

Riaditeľ IPN Rzeszów Dariusz Iwaneczko uviedol, že hodnotenie udalostí, ktoré sa stali medzi 4. a 18. júnom 1989, je nejednoznačné. Pre jedných to bol dôsledok začatého dialógu a víťazstva rozumu, pre druhých to bolo mäkké pristátie pre tábor moci, zbavenie sa balastu a rozdelenie sa so selektívnou opozíciou, dôsledok akejsi zmluvy alebo jedna z fáz regulovanej revolúcie. Niektorí hovoria o začiatku systémovej transformácie. Väčšina kruhov sa zhoduje, že išlo o sociálny plebiscit a opozíciu komunistického mocenského tábora.

Jan Karuś, ktorý v roku 1989 stál na čele hnutia Poľnohospodárska solidarita, povedal, že obdobie stanného práva bolo najvýznamnejším obdobím v živote ľudí bojujúcich proti komunizmu. V tom čase existoval nepriateľ a bolo proti komu bojovať a tento boj bol účinný. Nanešťastie, podľa Karusju sa odozva v rámci Solidarity skončila tragicky. V ďalších voľbách zvíťazili kandidáti, ktorí sa dohodli pri okrúhlom stole. Z hnutia, ktoré malo 12,5 milióna členov, zostalo len niečo vyše dvoch miliónov. Dnešok však dáva Poliakom nádej do budúcnosti....  

Predseda regionálneho výkonného výboru NSZZ Solidarita v Przemyśli Marek Kaminski zdôraznil, že okrúhly stôl a prípravu na voľby považuje za úspešné. Podľa neho však bolo chybou vziať voľby z rúk slabej Solidarity, rozbiť jednotu a vytvoriť občianske výbory. - "Vyhrali sme voľby, ale s takou obrovskou podporou verejnosti pre opozíciu ako krajinu sme prehrali," povedal Kaminski. - Hrala proti nám iná sila - tajná polícia a WSI. Sme ďaleko za Čechmi, Maďarmi... Tak je to aj dnes," povedal Kaminski.

Dr. Jan Musiał, ktorý bol zvolený za senátora v roku 89, upozornil na mechanizmy používané SB - ohováranie a manipuláciu, ktoré sa opakujú rok čo rok - a zdôraznil, že čistota posolstva je dnes rovnako dôležitá ako v minulosti.

Prof. Jan Draus ukázal falzifikáty, ktorých sa dopustili vtedajšie orgány: pozmeňujúce návrhy počas volieb dali komunistom 65 percent mandátov, voľba Jaruzelského za prezidenta sa uskutočnila počas zrady: zvláštne meškania a absencie poslancov... Ďalšou zradou bolo vymenovanie Geremeka za predsedu vlády. Tadeusz Mazowiecki sa nakoniec stal premiérom, ale najdôležitejšie ministerstvá boli odovzdané komunistom.

Prof. Zdzisław Krasnodębski upozornil na nepochopenie našich procesov a príliš zjednodušené posolstvo o Solidarite a zvrhnutí komunizmu mimo krajiny. Okrem príbehu zrady, manipulácie a kontroly vidí profesor Krasnodębski aj ďalší aspekt tých čias - naivitu voči Západu.

Podpredseda Sejmu profesor Ryszard Terlecki pripomenul, že patril do prostredia, ktoré bolo proti okrúhlemu stolu a dohodu s komunistickým režimom považoval za chybu. Dodal, že jeho kruh zvažoval aj bojkot júnových volieb. - Našťastie sa tak nestalo," poznamenal. Podľa jeho názoru chybou prostredia Solidarity boli reformy Leszka Balcerowicza, ktoré síce otvorili Poľsku cestu na Západ, ale umožnili komunistom ponechať si svoj majetok. Na záver Terlecký zdôraznil, že 4. jún by mal byť oslavou tých, ktorí išli a povedali komunizmu dosť.

text/foto. M. Olejnik

Facebook
Twitter

Diania

parlamentné výbory

Právo a spravodlivosť

Vyhľadávanie

Archívy

Archívy
Preskočiť na obsah