DEPUTAT ÎN PARLAMENTUL REPUBLICII RP - CIRCUMSCRIPȚIA 22

PONUKA

Konferencia predsedov parlamentov EÚ. Predseda Sejmu nastolil problém krízy hodnôt, zániku fungovania práva, potreby zvýšiť úlohu národných parlamentov, nedostatku jednoty a solidarity medzi členskými štátmi a chýbajúceho silného impulzu pre hospodársky rozvoj EÚ.

Voľby do Európskeho parlamentu, vzťahy medzi Európskou úniou a jej susedmi, spolupráca medzi parlamentmi a inštitúciami EÚ - to sú hlavné témy viedenskej konferencie predsedov parlamentov EÚ, na ktorej Poľsko zastupovali maršal Sejmu Marek Kuchciński a maršal Senátu Stanisław Karczewski. Je to fórum na diskusiu o úlohách národných parlamentov v európskej štruktúre, medziparlamentnej spolupráci v záležitostiach EÚ a výzvach, ktorým Únia čelí.

Nižšie uvádzame prejav predsedu Sejmu:

Rok 2019 je výnimočným rokom pre diskusie o spolupráci v oblasti Európa. Tento rok si totiž pripomíname 30. výročie prvých slobodných volieb v strednej Európe po páde komunizmu, ku ktorému došlo v Poľsku v roku 1989, ako aj výročia zamatovej revolúcie v Československu a zmien v Maďarsku. ako aj výročia zamatovej revolúcie v Československu a zmien v Maďarsku.

Tieto udalosti sa odohrali pred pádom Berlínskeho múru a zmenili tvár strednej Európy a vytvoril podmienky pre európske zjednotenie. Dnes, po týchto 30 rokoch a po 15 rokoch prítomnosti stredoeurópskych krajín v EÚ by som chcel upozorniť na niekoľko výziev, na ktoré by som chcel upozorniť.

Prvá stránkav EÚ nastala kríza hodnôt. Posledné roky ukázali rozdelenie medzi členských štátov a uvedomiť si, že spoločná identita nemôže byť založená na výlučne na ekonomických alebo inštitucionálnych základoch bez ohľadu na kultúrne a sociálne povedomie. z kultúrneho a sociálneho povedomia. Európa nie je len trh bez duše.

Európa má kresťanské korene, z ktorých vychádza úcta k druhým a tolerancia; na základe týchto koreňov musíme hľadať optimálne riešenia na posilnenie európskej identity.

Po druhé, týka sa v EÚ pokles fungovania práva. Dôvodom je nerovnaké zaobchádzanie Členské štáty. Únia je založená na Zmluvy a zásada subsidiarity. Zmluvy vymedzujú právomoci štátov a inštitúcií Únie a táto hranica je zo strany EÚ porušovaná, čo je problém. Dnes sme svedkami odlišného zaobchádzania so štátmi, ktoré sa pripojili k EÚ v roku 2004 a neskôr z tzv. starých členských štátov. Príkladom je súdnictva, ktorého organizácia je podľa Lisabonskej zmluvy vnútornou právomoci členských štátov. Ak existuje súdna inštitúcia v jednej krajine, má právo byť aj v inej a fungovať na podobných princípoch. Póly chceli túto reformu, pretože na poľských súdoch už roky pribúdali patologické javy v dôsledku nedostatok skutočnej rovnováhy moci a dôsledky totalitarizmu. Demokratický štát nemôže dobre fungovať v demokratickom štáte s nedostatočnou justíciou. spravodlivosť.

V Poľsku sú súdne inštitúcie ešte menej spolitizované ako v iných krajinách ako sudcovia majú na ne oveľa väčší vplyv. Keď súčasná vláda vyhrala voľby v roku 2015, začala k ohlásenej reforme súdnictva. Súčasťou reformy je aj zmena zákona na Najvyššom súde a zmena spôsobu menovania členov NSS. To je v súlade so zmluvami, v súlade s Ústavou Poľskej republiky a s riešeniami v mnohých členských štátoch Členské štáty (spôsob menovania členov obdoby poľského NSS), napr. Belgicko Španielsko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Nemecko, Švédsko a Dánsko.

Obvinenia, že Poľsko nedodržiava zásady právneho štátu, sú nepodložené a formulované pre potreby určitých politických síl počas prebiehajúcej kampani do Európskeho parlamentu. Ide o zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu. vnútorné záležitosti štátu. Takúto mimozmluvnú prax preto nemožno tolerovať. mimopracovnú prax preto nemožno tolerovať. Od inštitúcií EÚ by sme mali očakávať, že budú ku všetkým členským štátom pristupovať rovnako. všetkých členských štátov.

Po tretie, demokratický EÚ musí zvýšiť význam národných parlamentov. Reforma systému EÚ by mal sprevádzať skutočný demokratický mandát udelený prostredníctvom národný volebný proces.

Podľa môjho názoru je zásadnou chybou EÚ, že podceňuje túto otázka. Som presvedčený, že vyváženie vzťahov medzi národnými parlamentmi národné parlamenty a európske inštitúcie by mali byť dôležitým cieľom obnovy Európskej únie. Európska únia.

Ocenenie úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese rozhodovanie je príležitosťou na posilnenie demokratickej legitimity EÚ. A symbol klesajúceho významu národných parlamentov pri tvorbe právnych predpisov EÚ je neúčinnosť mechanizmu "žltej karty". Z 370 pokusov o aktiváciu národné parlamenty, Európska komisia sa ním zaoberala len trikrát a len v jednom prípade bol návrh iba v jednom prípade bol návrh stiahnutý.

Štvrtý, Union Európska únia musí chrániť svoju jednotu a solidaritu svojich členských štátov. Sila Únia nevyplýva len zo sily jednotlivých štátov, ale zo spoločenstva, ktoré tvoríme spoločne. V tejto súvislosti je potrebný nový pohľad na viacročný program je potrebný finančný rámec na roky 2021-2027.

So znepokojením berieme na vedomie správy o plánovaných škrtoch v financovanie poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti. Tieto politiky sú nesporným úspechom EÚ. Zníženie ich financovania by bolo úder do základov komunity. Bude to znamenať nárast popularity Euroskeptici.

Piata, všetky súhlasí s tým, že hospodársky rozvoj EÚ by mal byť prioritou. Európa však v tomto smere potrebuje nový impulz v tomto ohľade, keďže tempo vývoja je neuspokojivé a niektoré krajiny EÚ čelia pasci stredného rastu.

Viacrýchlostná Európa nie je riešením, dokonca môže môže dokonca poškodiť fungovanie jednotného trhu, ktorý je jedným z hlavných prínosov EÚ.

Podľa môjho názoru je úspech pri riešení týchto výziev výziev do značnej miery závisí od spolupráce členských štátov.

Európska únia je veľkým úspechom, ale reformy sú potrebné. Diskusia o EÚ nesmie byť založená na ideológii, ale na faktoch, pretože EÚ je rozmanitá. Hovoríme rôznymi jazykmi, máme odlišnú históriu, zvyky atď. Musíme rešpektovať tieto rozdielne kultúry štátov a národov. Táto jednota v rozmanitosť je základom EÚ.

Vyššie uvedené návrhy by mali prispieť k rozvoju budúcich spoluprácu medzi parlamentmi a zlepšiť kvalitu spolupráce medzi našimi parlamentov s inštitúciami EÚ.

Foto: Łukasz Błasikiewicz/ Sejm

Facebook
Twitter

Diania

parlamentné výbory

Právo a spravodlivosť

Vyhľadávanie

Archívy

Archívy
Preskočiť na obsah