Uctením si pamiatky zosnulých si nielen uctíme ich pamiatku, ale aj spoznáme veľkolepú poľskú históriu. Cesta na Podkarpatsku medzi hrobmi rodiny Sapiehovcov nám ukazuje, aký výnimočný je osud parlamentarizmu.

- Mali by sme konať a myslieť na našich predchodcov, ktorí sa zaslúžili o dobro republiky. Mali by sa ctiť aj v modernej dobe," myslí si Marek Kuchciński. 

Predseda Sejmu ôsmeho volebného obdobia sa modlil v Łętowni pri Przemyśli pri pamätníku Leona Aleksandra Sapiehu. Je to výnimočná osobnosť, ktorá fascinuje nielen svojou vlastnou históriou, ale nabáda nás aj k spoznávaniu celej rodiny Sapiehovcov. Leon pochádzal z Krasiczyna, ale jeho zvedavá myseľ ho posúvala do rôznych kútov sveta. Študoval na gymnáziu vo Ľvove, potom v Chyrowe, ale ani tam sa dlho nezdržal, pretože sa vydal v ústrety dobrodružstvu na námornú akadémiu v Rijeke. Ani tam však nezostal dlho, pretože sa rozhodol vrátiť do školy vo Ľvove, kde zložil maturitu a opäť sa vydal na cestu. Študoval chémiu v Nemecku (Lipsko) a vo Švajčiarsku (Bern). Absolvoval tiež jednoročný kurz na poľnohospodárskom inštitúte v Belgicku (Gembloux).

Jeho záujem o poľnohospodárstvo bol okrem iného spôsobený veľkými majetkami, ktoré vlastnila jeho rodina a napokon aj on sám. Podľa historických zdrojov vlastnil v roku 1922 majetok s rozlohou 10 550 hektárov.

Jeho druhým životom bola armáda. V roku 1914 sa stal kvalifikovaným pilotom. Aby si osvojil umenie pilotovania lietadla, odišiel do Anglicka. Táto zručnosť sa mu hodila počas prvej svetovej vojny. Slúžil v rakúsko-uhorskej armáde. Okrem iného slúžil v 15. výsadkovej rote v Rakoviciach pri Krakove. Preslávil sa mnohými odvážnymi bojovými akciami. Kvôli svojmu zdraviu bol však prepustený z armády a usadil sa v Krasiczyne. Práve Leonovi vďačíme za obnovu hradu zničeného vojnou.

V novembri 1918 sa musel opäť chopiť zbrane. Tentoraz bojoval s Ukrajincami o Przemyśl. Keď v roku 1920 vypukla poľsko-boľševická vojna, Leon si opäť obliekol uniformu. Velil 3. eskadróne 8. ukoristníckeho pluku. Bol známy tým, že rozbil veľké sovietske jednotky v oblasti Žovkvy. Počas týchto bojov bol aj vážne zranený.

Zaujímavým svedectvom tých čias je neobvyklý hrob Sapiehovho koňa Ralla, ktorý sa nachádza v Łętowni. Treba vedieť, že Leon Alexander bol veľkým milovníkom koní. Po návrate zo školy v Belgicku prevzal farmu Wapowce (v roku 1910), kde zriadil dostihovú stajňu a tréningovú dráhu. Rall vo vojne nezomrel. K tomu došlo až v roku 1926. 

Príbeh Leona Sapiehu však nevedie len cez oblasť poľnohospodárstva a vojny. Známy je aj svojimi výpravami do vtedy neznámych kútov sveta, na ktorých ho sprevádzala jeho manželka Catherine. Opísal ich vo svojich knihách. Kniha "Ituri Forests" ilustruje jeho cestu naprieč Afrikou. "Sopky Kivu" sú zasa pestrým opisom jeho spomienok na expedíciu po Sudáne, Ugande, Kongu a Tanganike. V Kongu práve kúpil obrovské panstvo Ngesho: 500 hektárov medzi jazerom Mokoto a sopkou Nyamuragira. Založil tu kávovú plantáž a prvú čajovú plantáž v regióne. Vypracoval tiež koloniálne plány, ktoré boli v tom čase kontroverzné.

Leon Aleksander Sapieha sa rozhodol uplatniť svoje skúsenosti a politické ambície aj v Sejme Poľskej republiky na 4. volebné obdobie. Dostal sa do nej z volebného obvodu č. 74 (okresy: Przemyśl, Jarosław a Jaworowo). Jeho činnosť však mnohí historici hodnotili nejednoznačne. V Sejme sa zaoberal vojenstvom, právom a obhajobou majiteľov veľkých pozemkov (bol proti agrárnej reforme). 

Vypuknutie druhej svetovej vojny opäť prinútilo Sapiehu k aktívnemu odporu proti agresorovi. Pomerne skoro bol zatknutý a uväznený v Rzeszowe. Po prepustení zo zajatia začal konšpiračnú činnosť v Zväze ozbrojeného boja a potom v Domobrane. Bezprostredne pred sovietskou inváziou sa zúčastnil operácie "Búrka", ozbrojenej operácie domácej armády proti nemeckým jednotkám. V auguste 1944 bol ťažko zranený, keď sa pokúšal prebojovať do Krakova, kde mal podľa sľubu darovať svoje auto Domobrane. Bol prevezený do Rzeszowa, kde po amputácii nohy 27. septembra 1944 zomrel.

Leon Aleksander je len jednou z mnohých pestrých postáv rodiny Sapiehovcov, ktorá mala obrovský vplyv na dejiny Poľska. Z rodu, ktorý v 15. storočí založil Semen Sapieha, pisár litovského veľkokniežaťa Kazimierza Jagiellończyka, pochádzali významní muži cirkvi (kardinál Adam Sapieha) alebo predseda haličského Sejmu (Leon Sapieha), učenci, politici, podnikatelia a umelci.

História takýchto rodín ilustruje viacgeneračnú poľskú tradíciu, ktorá bola kedysi republikou mnohých národov.

mo