Maďarský parlament 12. marca 2007 jednomyseľne uznal 23. marca - Deň poľsko-maďarského priateľstvaPoľský parlament prijal podobné uznesenie aklamáciou o štyri dni neskôr. O štyri dni neskôr poľský Sejm prijal aklamáciou podobnú rezolúciu. "Poliaci a Maďari žijú v tej istej časti Európy už viac ako 1000 rokov, čo vytvorilo trvalé väzby medzi oboma národmi na mnohých úrovniach: politickej, sociálnej, kultúrnej a hospodárskej. Mnohokrát sme spoločne odrazili hrozby prichádzajúce z Východu aj zo Západu." - uvádza sa v texte.
Táto rezolúcia, hoci krátka, dokonale ilustruje výnimočný, tisícročný vzťah medzi dvoma zdanlivo nezlučiteľnými národmi, hoci len jazykovo, slovanskými Poliakmi a Madarovcami. Maďarský prezident Janos Ader s odkazom na poéziu Sandora Máraia povedal: "Narodili sme sa v strednej Európe, takže sme mnohonásobní hrdinovia. Tieto dva hrdé národy, vržené do zložitej časti Európy, napriek mnohým historickým turbulenciám nielenže v skutočnosti nestáli proti sebe (okrem konfliktov o Haličskú Rus v stredoveku alebo vpádu uhorského kráľa Mateja Korvína do Červenej Rusi), ale pri mnohých príležitostiach aj úzko spolupracovali. Nejde len o všeobecne známe vyšehradské dohovory v 14. storočí, ale aj o personálnu úniu medzi Poľskom a Uhorskom, ktorej výsledkom bolo vyhlásenie uhorského panovníka Ľudovíta I. (v Poľsku známeho ako Ľudovít Uhorský) za poľského kráľa, a potom o druhú personálnu úniu, keď sa uhorským kráľom stal Ladislav III. Na zblíženie oboch národov mal veľký vplyv aj Štefan Bátory, ktorý ako sedmohradské knieža okrem iného viedol k utuženiu kontaktov medzi šľachtou Poľskej republiky a Sedmohradska a k rozvoju obchodných a hospodárskych vzťahov. Tieto úzke kontakty boli preto prirodzené, pretože naše národy sa navzájom ovplyvňovali po stáročia.
Rok 1956 nás spojil veľkým mostom solidarity a pomoci. Maďarské povstanie sa začalo ako prejav podpory politického odmäku v Poľsku: "Všetci Maďari pôjdu s nami, my pôjdeme za Poliakmi!" - kričali demonštranti zhromaždení pri Bemovom pamätníku v Budapešti. Poliaci podporovali Maďarov bojujúcich proti sovietskemu režimu, posielali im lieky, potraviny a darovali krv.
Skutočné priateľstvo medzi národmi je v dnešnom svete niečo neslýchané. Samozrejme, existujú dobré, priateľské kontakty, partneri, spojenci. Ale k Maďarom v Poľsku a k Poliakom v Maďarsku sa správajú s úprimnou a neskrývanou sympatiou, čo som osobne zažil. Svedčia o tom aj prieskumy verejnej mienky - Maďari (popri Čechoch a Slovákoch) sú už roky označovaní za jeden z národov, ktoré majú Poliaci najradšej. Spolupráca je vynikajúca aj na úrovni kontaktov medzi mestami, školami a univerzitami.
V Európe dnes pravdepodobne neexistuje vláda, ktorá by spolupracovala a vzájomne sa podporovala, ako je vláda Poľska a Maďarska. Samozrejme, veľkú zásluhu na rozvoji tejto spolupráce majú aj prezidenti oboch krajín, ktorí sa každoročne zúčastňujú na Dni poľsko-maďarského priateľstva.
Ako dlhoročný poslanec Parlamentu nemôžem nespomenúť medziparlamentné kontakty. Keď som bol predsedom Sejmu, stretávali sme sa s predsedom maďarského parlamentu Lászlóm Kövérom dosť často, až sme si robili žarty, že sa stretávame častejšie ako s vlastnými rodinami. Vďaka našej spoločnej angažovanosti sa však táto intenzívna spolupráca rozšírila ďaleko za hranice "tradičnej" medziparlamentnej spolupráce, napríklad do oblasti kultúry. Spoločne sme odhalili pomníky Slawikovi-Antallovi vo Varšave a Budapešti a uctili sme si významné historické oslavy (výročie maďarského povstania v roku 1956 mojím prejavom na slávnostnom zasadnutí maďarského Národného zhromaždenia).
V súčasnosti je mojím cieľom Predseda poľsko-maďarskej parlamentnej skupiny je posilniť spoluprácu medzi našimi skupinami a členmi. S veľkou ľútosťou som sa dozvedel o zrušení osláv poľsko-maďarského dňa priateľstva v Csepeli v roku 2020, na ktorých som sa mal zúčastniť. Veľmi sme dúfali, že sa nám po roku, v marci tohto roku, podarí spojiť zástupcov našich skupín a osláviť tohtoročný Deň priateľstva. Žiaľ, situácia v Poľsku a Maďarsku neumožňuje osobné kontakty. Zostáva nám videokonferencia a čakanie na zlepšenie hygienickej situácie. V súčasnom volebnom období pôsobím aj ako predseda Výboru pre zahraničné veci. Spolu s predsedom Zsoltom Némethom sa zameriavame predovšetkým na posilnenie vyšehradskej spolupráce.
Vážený pán predsedajúci, pozorne a so znepokojením sledujem správy z Maďarska o boji vlády a verejnosti proti SARS-Cov-2. Veľmi dúfam, že naše krajiny čoskoro spoločne prekonajú hrozbu pandémie. Som v neustálom kontakte so svojimi maďarskými priateľmi a z prvej ruky počúvam o hrdinskom boji maďarských zdravotníckych služieb, ktorých úsilie oceňujem.
Pred niekoľkými dňami, 15. marca, naši maďarskí priatelia oslávili významný dátum - Deň maďarskej revolúcie, ktorý pripomína národné povstanie proti Habsburgovcom a vojnu za nezávislosť v rokoch 1848-1849. Tento dátum je významný aj pre nás Poliakov. Na strane Maďarov bojoval 3-tisícový poľský legion pod velením generála Józefa Wysockého. Vrchným veliteľom uhorskej armády bol istý čas generál Henryk Dembiński a predovšetkým generál Józef Bem, považovaný za najvýznamnejšieho veliteľa bojov v rokoch 1848-1849. Najmä ten sa dodnes teší všeobecnej úcte a zaslúženej povesti hrdinu medzi Poliakmi aj Maďarmi.
17. februára sa zasa odohrala ďalšia udalosť, ktorá sa zapíše do dejín poľsko-maďarských vzťahov - odovzdanie mladíckej zbroje poľského kráľa Žigmunda Augusta Maďarskom. Toto veľkolepé gesto premiéra Viktora Orbána je pre nás ďalším symbolom veľkého priateľstva medzi našimi národmi.
Marek Kuchciński
Foto: Paweł Kula/ Sejm RP
