- Karpatské memorandum, 8. septembra 2011
- Závery prijaté na konferencii Európa Karpát 4. - 6. septembra 2012
- Krasiczynská deklarácia, 23. februára 2013
- Krynické memorandum, 8. septembra 2013
- Krynická deklarácia, 3. septembra 2014
- Przemyšlská deklarácia, 29. januára 2017
Karpatské memorandum, 8. septembra 2011
Karpaty sú dôležitou súčasťou regionálneho bohatstva Európy. Je to oblasť s veľkým sociálnym, kultúrnym a prírodným bohatstvom a zároveň jeden z najchudobnejších a najmenej uznávaných regiónov, ktorý si vyžaduje koordinovanú podporu v rámci európskej politiky.
Karpaty majú niekoľko významných predností. Po prvé, spájajú územia strategického významu za súčasnými hranicami Únie - od samotného jadra strednej Európy: Po prvé, spájajú územia strategického významu cez súčasné hranice Únie, od samotného jadra strednej Európy, t. j. Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska, cez Ukrajinu až po Balkán s Rumunskom a Srbskom. Po druhé, predstavujú jedinečný environmentálny zdroj, pretože sú "zelenou chrbticou" strednej a východnej Európy. Po tretie, ide o kultúrne a sociálne významný región, v ktorom žije takmer 20 miliónov ľudí. Problematickou oblasťou sú aj Karpaty.
Medzi jej základné slabé stránky patria nedostatky v infraštruktúre, a to tak v oblasti dopravy, ako aj bezpečnosti životného prostredia, nedostatočná starostlivosť o trvalo udržateľný rozvoj, sociálne problémy vrátane oblastí s vysokou nezamestnanosťou. Ak neprijmeme koordinované rozvojové opatrenia, hospodárske a sociálne problémy karpatského regiónu budú narastať. Preto sa domnievame, že úsilie krajín, Európskej únie a jednotlivých regionálnych orgánov by sa malo spojiť s cieľom vypracovať spoločnú stratégiu pre Karpaty, ktorá by využila silné stránky tejto oblasti na prekonanie jej slabých stránok.
Takáto stratégia by podľa vzoru stratégie pre Pobaltie a stratégie pre Podunajsko mala v prvom rade vychádzať zo synergií medzi existujúcimi iniciatívami a opatreniami uskutočňovanými v regióne, čím by sa zvýšila pridaná hodnota bez vytvárania nových štruktúr, predpisov alebo inštitúcií.
Chceme sa koordinovane uchádzať o financovanie akcií v karpatskom regióne, aby zdroje, najmä z rozpočtu Spoločenstva, neboli rozptýlené, ale strategicky nasmerované na spoločné karpatské projekty. Mechanizmus zameraný na financovanie spoločných opatrení pre trvalo udržateľný rozvoj Karpát by sa mohol vytvoriť na základe modelov, ktoré poskytujú súčasné makroregionálne rozvojové stratégie EÚ, ako aj iniciatívy, ako je napríklad program Európsky alpský priestor (Alpský priestor).
Množstvo existujúcich osvedčených postupov a iniciatív v karpatskom regióne nás presviedča o tom, že s dobre vypracovanou stratégiou môžeme v relatívne krátkom čase dosiahnuť želané konkrétne výsledky novej iniciatívy, či už v oblasti akademickej spolupráce ("Karpatská univerzita"), spolupráce v oblasti životného prostredia, spolupráce v oblasti infraštruktúry alebo medziregionálneho projektu "Karpatský horizont".
Takáto spolupráca poslúži najmä na posilnenie väzieb medzi členskými štátmi EÚ a Ukrajinou a prispeje k rýchlejšej integrácii tejto krajiny do európskych štruktúr. Prvým krokom, ktorý by mohol symbolicky, ale aj prakticky demonštrovať záväzok európskej politiky voči karpatskému regiónu, by bolo, keby sa Európska únia stala zmluvnou stranou Karpatského dohovoru, ktorého signatármi sú v súčasnosti jednotlivé štáty. Únia, ktorá túto možnosť získala Lisabonskou zmluvou, by ju mala využiť práve pri tomto type iniciatívy.
Naším spoločným cieľom je mať novú európsku makroregionálnu stratégiu rozvoja už v rámci budúceho finančného rámca na roky 2014 - 2020. To je možné vďaka podpore hlavných aktérov európskej politiky, a to tak na úrovni krajín budúceho predsedníctva, ako aj na úrovni Komisie a Európskeho parlamentu.
Žiadame o tento záväzok. Karpaty sú hodné európskej stratégie.
Závery prijaté na konferencii Európa Karpát 4. - 6. septembra 2012
1. Karpaty sú dôležitým regiónom pre celú Európu. Podpora rozvojových aktivít v Karpatoch môže byť impulzom pre rast EÚ
V predvečer rozhodnutí o finančnom výhľade Európskej únie na roky 2014 - 2020 je dôležité zdôrazniť význam politiky súdržnosti pre realizáciu jedného z najdôležitejších cieľov Spoločenstva, ktorým je harmonický sociálno-ekonomický rozvoj v celej Únii. Rozpočtová podpora rozvojových aktivít v karpatskom regióne prispeje nielen k hospodárskemu rozvoju EÚ, pomôže v boji proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, ale mala by byť aj dôležitým prvkom pri hľadaní nového potenciálu na obnovenie dynamiky rastu.
Nemôžeme si dovoliť neumožniť Európe plne využívať zdroje, ktoré sa nachádzajú v Karpatoch. V súčasnosti tomu bránia infraštruktúrne prekážky, nedostatok vhodných a cielených programov na podporu regionálnej spolupráce a problémy na hraniciach.
Naším cieľom by preto malo byť snažiť sa prekonať tieto prekážky a spustiť konkrétne programy spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prijatého finančného rámca na roky 2014 - 2020.
Vyzývame vlády a miestne orgány karpatských krajín, aby sa chopili takýchto iniciatív. Mohli by predstavovať akési "pilotné projekty" pre budúcu makroregionálnu Karpatskú stratégiu Európskej únie.
2. Spolupráca národných parlamentov v podobe "Karpatskej siete parlamentnej spolupráce" by sa mala stať dôležitým článkom karpatskej spolupráce
Spolupráca v karpatskom regióne sa nesmie obmedzovať len na vládne kontakty a spoluprácu medzi miestnymi orgánmi. Kontakty medzi národnými parlamentmi by sa mali stať dôležitým prvkom spolupráce. Môžu byť dôležitou platformou pre výmenu skúseností, spoločné medzištátne projekty a koordináciu politiky v karpatskom regióne.
Tieto potreby viedli k iniciatíve založiť v parlamentoch všetkých karpatských krajín osobitné "karpatské parlamentné skupiny" (karpatské kruhy alebo karpatské kluby, v závislosti od názvu prijatého v danej krajine). Tvorili by ich poslanci rôznych strán a rôznych špecializácií, ktorých by spájala myšlienka spolupráce v Karpatoch. Tieto skupiny by spoločne vytvorili prirodzenú "Sieť karpatskej parlamentnej spolupráce" a mohli by sa tak stať základom pre vecnú spoluprácu v konkrétnych otázkach v oblasti infraštruktúry, životného prostredia, hospodárstva alebo kultúry.
3. miestne podnikanie spojené so spoločným dobrom by malo mať prednosť pred nadnárodnými investormi
Karpatský región je špecifickým hospodárskym regiónom, v ktorom musia investície a rozvoj koexistovať udržateľným spôsobom s bohatými environmentálnymi zdrojmi, ktoré sú národným bohatstvom karpatských krajín. Preto by sa pri podpore rozvoja cestovného ruchu a súvisiacich služieb mala venovať pozornosť zabezpečeniu národného vlastníctva prírodného bohatstva, najmä národných parkov, a podpore miestnych komunít, aby boli schopné odolávať konkurencii nadnárodných investorov.
Prírodné prostredie Karpát je súčasťou európskeho dedičstva. V záujme jeho lepšej ochrany by Európska únia mala pristúpiť ako zmluvná strana ku Karpatskému dohovoru.
Príroda v Karpatoch je v európskom meradle jedinečným zdrojom životného prostredia. Preto si vyžaduje neustálu ochranu a vypracovanie modelov pre túto oblasť, ktoré nenarušia prirodzenú harmóniu medzi človekom a ekosystémom. Karpaty nemôžu byť skanzenom Európy. Musia sa rozvíjať a bohatnúť, ale nesmú sa ničiť ani ich prírodné hodnoty. Preto je dôležité, aby Európska únia ako medzinárodná organizácia v súlade s Lisabonskou zmluvou pristúpila ku Karpatskému dohovoru, ktorý zaručuje trvalo udržateľný rozvoj.
Krasiczynská deklarácia, 23. februára 2013
My, účastníci konferencie "Európa Karpát" v Krasiczyne, sme presvedčení, že Karpaty sú dôležitým prvkom regionálneho bohatstva Európy. Karpaty sú dnes vďaka svojim jedinečným vlastnostiam jednou z dvoch najvýznamnejších horských oblastí v Európe. Po nedávnom rozšírení Európskej únie tvoria aj jej východnú hranicu. To výrazne zvyšuje význam tejto oblasti pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja a súdržnosti Spoločenstva.
Obyvatelia karpatského makroregiónu dnes čelia mnohým ťažkostiam. Chýbajúca dopravná infraštruktúra, viditeľné rozdiely v sociálnej situácii vrátane vysokej štrukturálnej nezamestnanosti znamenajú, že bez presných rozvojových opatrení sa situácia obyvateľov karpatského regiónu bude naďalej zhoršovať. Opatrenia na modernizáciu a rozvoj karpatského makroregiónu sú potrebné nielen z pohľadu vybraných členských štátov, ale aj Európskej únie ako celku, najmä v súvislosti s jej budúcim rozšírením na východ, a preto chceme podporiť európske ambície Ukrajiny.
Sme presvedčení, že je potrebné koordinovať činnosť v prospech Karpát v mnohých oblastiach. To by malo zahŕňať posilnenie medzištátnej, regionálnej a cezhraničnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti, aby makroregión prezentoval Európskej únii ucelenú víziu rozvoja. Iba spoločné úsilie spoločností, parlamentov, vlád a miestnych orgánov karpatských krajín umožní efektívne presadzovať záujmy Karpát na európskom fóre.
Národné parlamenty tu môžu zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom vytvorenia Karpatskej siete parlamentnej spolupráce. Táto sieť by mala umožniť pravidelné kontakty medzi poslancami z karpatských krajín vo všetkých oblastiach ich záujmu. Dôležitým krokom k vytvoreniu takejto siete by bolo zriadenie karpatských parlamentných skupín v jednotlivých národných parlamentoch a v Európskom parlamente a v budúcnosti zvážiť vytvorenie karpatského parlamentného zhromaždenia.
Zdôrazňujeme význam Združenia Karpatského euroregiónu ako inštitúcie koordinujúcej a aktivizujúcej aktivity pre rozvoj územia. Podporujeme návrh na vytvorenie nadnárodného operačného programu Európskej územnej spolupráce pre oblasť Karpatského euroregiónu vo výhľade 2014-2020 pod názvom "Karpatský horizont 2020". Takéto riešenie by pomohlo zlepšiť koordináciu a zvýšiť účinnosť existujúcich finančných nástrojov Európskej únie na podporu mnohostrannej územnej spolupráce. Tento program by sa mal vzťahovať na všetky oblasti, ktoré sa doň budú chcieť zapojiť.
Zároveň vyzývame Európsku úniu, aby aktívnejšie podporovala ciele stanovené v Karpatskom dohovore podpísanom 23. mája 2003 v Kyjeve, a tiež vyzývame na urýchlenie úsilia o formálne pristúpenie EÚ k tomuto dohovoru. Užšia spolupráca je potrebná najmä v oblasti vodného a lesného hospodárstva. Za dôležité považujeme aj plnenie úloh zakotvených v Protokole o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu ku Karpatskému dohovoru.
S potešením sme zaznamenali množstvo príkladov cezhraničnej spolupráce medzi partnermi z karpatských krajín. Iniciatívu začať práce na vydaní Karpatskej encyklopédie považujeme za mimoriadne cennú. Na tento účel vytvárame pracovnú skupinu zástupcov viacerých univerzít, ktorí sa zaujímajú o problematiku Karpát.
Pozorne sledujeme priebeh aktivít súvisiacich s rekonštrukciou bývalého Astronomického observatória na vrchu Pop Ivan v Čiernej Hore a výstavbou centra akademickej spolupráce v Mikuličyne, do ktorého sa v rámci spoločného projektu zapojili Varšavská univerzita a Karpatská národná univerzita v Ivano-Frankivsku.
Upozorňujeme na spoločné pastierske tradície, ktoré boli po stáročia súčasťou základných činností karpatských horalov. Iniciatívou, ktorú sa oplatí v tejto súvislosti propagovať, je medzinárodný Karpatský Redyk-Transhumance 2013, ktorý sa tento rok organizuje ako tradičná túra s ovcami z Rumunska cez Ukrajinu, Poľsko, Slovensko a Českú republiku.
Ďalšie rozširovanie pohraničnej infraštruktúry výrazne uľahčí rozvoj spolupráce medzi karpatskými krajinami - členmi Európskej únie - a Ukrajinou. Preto dôrazne podporujeme zvýšenie počtu hraničných priechodov na západnej hranici Ukrajiny.
Okrem toho, na základe konsenzuálnych požiadaviek a názorov kruhov a inštitúcií spojených s verejným a súkromným mediálnym sektorom pôsobiacim v karpatskom priestore, podporujeme iniciatívu na vytvorenie medzinárodnej platformy pre spoluprácu karpatských médií s cieľom spoločne podporovať, rozvíjať a zavádzať účinné systémy výmeny informácií.
Zdôrazňujeme tiež, že hlavným cieľom všetkých opatrení by malo byť vypracovanie európskej makroregionálnej stratégie rozvoja pre celé Karpaty za účasti všetkých zainteresovaných krajín a regiónov a európskych inštitúcií. Vytvorenie stratégie by malo zásadný význam pre územnú súdržnosť a posilnenie spolupráce nielen medzi krajinami a regiónmi Karpát, ale aj medzi Európskou úniou a jej východnými partnermi. Makroregionálna Karpatská stratégia ("Carpathia 2020" - CEEC - Cooperation, Economy, Environment, Culture) by sa mala orientovať predovšetkým na spoluprácu, vrátane hospodárskeho rozvoja, ochrany životného prostredia a kultúry. Súčasťou tejto stratégie by malo byť začlenenie cesty Via Carpathia do transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Táto trasa, ktorá prechádza východnými oblasťami EÚ, by sa mala stať akýmsi jadrom, okolo ktorého sa bude budovať udržateľný rozvoj celého karpatského makroregiónu.
Krynické memorandum, 8. septembra 2013
Účastníci konferencie "Karpatská Európa", ktorí sa zišli v Krynici, rozhodli takto:
1. navrhnúť národným parlamentom, aby vytvorili karpatské parlamentné skupiny. Ďalším krokom by mohlo byť vytvorenie Medziparlamentného zhromaždenia strednej a východnej Európy. Zhromaždenie by sa malo stať platformou pre trvalú spoluprácu medzi poslancami krajín regiónu. Jej cieľom by malo byť pracovať na subjektívnom rozvoji stredovýchodnej Európy. Práca zhromaždenia bude vďaka jeho parlamentnému charakteru spájať politikov z rôznych strán politického rozdelenia, a tak zaručí trvalú spoluprácu bez ohľadu na zmeny vo vláde.
2. podniknúť kroky na vytvorenie medziskupín v Európskom parlamente, ktoré by boli aktívne v oblasti karpatskej spolupráce.
3) Pôsobiť na fóre Európskej únie a vo vzťahoch s vládami karpatských krajín na podporu a realizáciu koncepcie makroregionálnej stratégie EÚ pre karpatský región. Táto stratégia by sa prepojením rozvojového úsilia EÚ, krajín a regiónov mala stať silným impulzom pre udržateľný a dynamický rozvoj v tejto časti Európy. Za mimoriadne dôležitý považujeme rozvoj tradičných odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva, cestovného ruchu, činnosti na podporu národnej kultúry a rozširovanie infraštruktúry spájajúcej naše krajiny. Tieto priority by mali byť riadne začlenené do operačných programov na čerpanie finančných prostriedkov EÚ v rámci finančného výhľadu na roky 2014 - 2020.
4. Podporiť myšlienku ochrany dedičstva a kultúrneho a prírodného prostredia Karpát prostredníctvom Karpatského dohovoru a najmä rozšíriť vplyv tejto iniciatívy na ďalšie krajiny regiónu a medzinárodné organizácie.
5. pracovať na iniciovaní pravidelných stretnutí intelektuálov zo strednej a východnej Európy s cieľom uvažovať o európskej identite a pracovať na rozširovaní a šírení poznatkov o našom regióne. S touto iniciatívou súvisí aj myšlienka založenia Karpatskej univerzity, ktorej cieľom je rozvíjať vedecký výskum pre komplexný rozvoj a popularizovať ho v akademických a vzdelávacích kruhoch.
Krynická deklarácia, 3. septembra 2014
Vojna na Ukrajine predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť v Európe od konca studenej vojny.
Táto hrozba vyplýva zo skutočnosti, že po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 ruská agresia opäť násilne mení hranice a snaží sa ich vytvoriť ako trvalý štát.
Anexia a okupácia Krymu a vpád ruských vojsk na územie východnej Ukrajiny sú porušením základných zásad medzinárodného práva, podkopávajú princíp územnej celistvosti a štátnej suverenity, ktoré sú základom mierového usporiadania vzťahov medzi štátmi.
V tejto situácii je to najmä reakcia jednotlivých štátov, celého regiónu strednej a východnej Európy, Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ktorá rozhodne nielen o mieri na Ukrajine v súčasnosti, ale aj o tom, či bude Európa bezpečná a zostane kontinentom právneho štátu a univerzálnych hodnôt.
Pasivita tvárou v tvár týmto skutočnostiam nie je žiadnou voľbou. Politika appeasementu môže aj dnes viesť ku katastrofe, ktorou si Európa prešla už raz pred 75 rokmi.
Preto účastníci konferencie "Karpatská Európa", ktorí sa zišli 3. septembra 2014 v Krynici, dôrazne odsudzujú politiku ruskej agresie, ktorá destabilizuje východnú Európu, a vyzývajú štáty transatlantického spoločenstva, aby dôsledne a adekvátne reagovali na túto hrozbu, a to aj rozšírením obranných kapacít spojeneckých štátov zo strednej a východnej Európy.
Ukrajina by dnes mala dostať plnú podporu vo všetkých smeroch, o ktoré môže požiadať, a spoločná transatlantická reakcia na Rusko by mala byť dostatočne silná na zastavenie jeho ďalšej agresie a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane Krymu.
Vyzývame najmä krajiny nášho regiónu, aby našli cestu k spoločnej a solidárnej reakcii na vojnu na Ukrajine. Vyjadrujeme solidaritu so všetkými obeťami okupácie Krymu a vojny na Ukrajine, najmä s rodinami padlých vojakov.
Przemyšlská deklarácia, 29. januára 2017
Na ceste k zodpovednému rozvoju - základy Karpatskej makroregionálnej stratégie EÚ
Karpatský región je už dlhé roky priestorom spolupráce medzi suverénnymi národnými štátmi strednej a východnej Európy, ktorá sa uskutočňuje na viacerých úrovniach: prezidentskej, vládnej, parlamentnej a miestnej. Dali sme mu medzištátny a cezhraničný charakter v podobe iniciatívy Karpatská Európa. Vyšehradská skupina predstavuje jej inštitucionálny základ. Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika spoločne prezentujú záujmy nášho regiónu v Európskej únii v spolupráci s ostatnými karpatskými krajinami a usilujú sa o jej obnovu s cieľom prekonať krízu a čeliť výzvam, ktorým čelí Európa. Sme za návrat Európskej únie k jej základným hodnotám vrátane kresťanstva. Od nich totiž boli odvodené zásady subsidiarity, podriadenosti a solidarity.
Chápajúc jedinečnosť karpatského regiónu, ktorého potenciál vyplýva z jeho kultúrnej, hospodárskej a sociálnej rozmanitosti, ako aj z vôle k spolupráci medzi štátmi a spoločnosťami, považujeme za nevyhnutné, aby Európska únia prijala makroregionálnu stratégiu rozvoja Karpát. Karpatská stratégia by mala zohrávať osobitnú úlohu ako mechanizmus spolupráce a spoločných záväzkov. Týmto spôsobom sa výrazne zníži periférnosť nášho regiónu, zvýši sa jeho bezpečnosť a posilní sa podpora Európskej únie zo strany verejnosti.
Európska jednota, chápaná ako spolupráca medzi suverénnymi národnými štátmi, musí byť založená na modeli zodpovedného rozvoja. Cieľom karpatskej spolupráce v nasledujúcich rokoch je vybudovať severojužnú os, ktorá je potrebná na zvýšenie hospodárskej súdržnosti v regióne a jeho dopravnej dostupnosti. V tejto súvislosti sú strategicky dôležité investície v hospodárskej oblasti: "Via Carpathia" spolu s cestou S19, železničnou traťou Podłęże-Piekiełko, kanálom Odra-Dunaj. Podporujeme aj ďalšie regionálne iniciatívy pre zodpovedný rozvoj, ako napríklad: Program nadnárodnej spolupráce Interreg Stredná Európa, Program cezhraničnej spolupráce Poľsko-Bielorusko-Ukrajina 2014-2020, spolupráca v oblasti výmeny mládeže, Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, Karpatský inštitút, Beskydské lyžiarske centrum. Budeme sa usilovať o popularizáciu cestovného ruchu v rámci medzikultúrnej komunikácie a budovania pevných väzieb medzi miestnymi komunitami. Považujeme za potrebné rozšíriť hraničné priechody a vytvoriť nové. Sme za zápis cezhraničných rakúsko-uhorských opevnení vrátane pevnosti Przemyśl na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V záujme posilnenia spolupráce v regióne podporujeme organizovanie konferencií karpatských parlamentných skupín a karpatského hospodárskeho fóra.
Veríme, že makroregionálna Karpatská stratégia založená na zodpovednom rozvoji prinesie očakávané sociálne efekty v oblasti hospodárstva, infraštruktúry, vzdelávania, ekológie a kultúry. Posilní konkurencieschopnosť a efektívnosť ekonomík krajín karpatského regiónu zvýšením inovácií a vytvorením priestoru pre podnikanie. Prispeje tiež k ochrane multikultúrneho dedičstva v strednej a východnej Európe, ako aj prírodnej rozmanitosti a turistických hodnôt.
