Uskutočnili sa dve zasadnutia: o migračnej kríze a o budúcnosti Európskej únie. Zasadnutie otvoril predseda Poslaneckej snemovne Luxemburského veľkovojvodstva Mars di Bartolomeo.
Predseda Bartolomeo upozornil najmä na aktuálne problémy Európskej únie vrátane migračnej krízy a teroristických hrozieb. Zdôraznil, že Európska únia je spoločným bezpečnostným projektom. - Únia je projektom mieru, demokracie, bezpečnosti a solidarity.
V prvej časti stretnutia politici diskutovali o riadení migračných tokov. Masový prílev utečencov a migrantov je jedným z hlavných problémov, ktoré v súčasnosti trápia Európsku úniu. 13. mája 2015. Európska komisia zverejnila stratégiu ako súčasť európskeho programu v oblasti migrácie, ktorá má riešiť bezprostredné výzvy vyplývajúce z pretrvávajúcej krízy. Medzinárodná organizácia pre migráciu uvádza, že v roku 2016 prišlo do Európy viac ako 180 000 migrantov a utečencov. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker otvoril diskusiu na túto tému. Okrem iného hovoril o legálnej migrácii a dohode s Tureckom. Ako zdôraznil, Komisia plánuje pripraviť návrh plánu legálnej migrácie do Európy - migrácia pod kontrolou. Predseda Juncker tiež zdôraznil, že v otázkach súvisiacich s nelegálnym prílevom utečencov je spolupráca Únie s Tureckom veľmi dôležitá.
V diskusii okrem iných vystúpil aj podpredseda Senátu Adam Bielan. Ako zdôraznil, Poľsko pozitívne hodnotí závery samitu EÚ - Turecko z marca 2016 o kontrole migračných tokov cez Egejské more. Ako zdôraznil, kľúčom k riešeniu problémov nelegálnej migrácie by mohlo byť účinné vykonávanie prijatých opatrení, najmä uplatňovanie readmisných povinností Turecka. Odradenie od nelegálnej migrácie, boj proti pašeráckym trasám a zabezpečenie vonkajších hraníc a tranzitných trás Únie sú otázky, ktoré nám umožnia získať kontrolu nad tokom migrantov, zdôraznil Bielan. Podpredsedníčka parlamentu tiež upozornila, že popri probléme migrantov zo Sýrie existujú aj migranti, ktorí potrebujú pomoc vo východnej Európe. - (...) Do Poľska doteraz prišlo 800 000 ekonomických migrantov z Ukrajiny a 80 000 politických utečencov z Čečenska, zdôraznil. Dodal tiež, že Poľsko je pre Ukrajincov blízkou krajinou z hľadiska kultúry a civilizácie, a preto je cieľom migrácie.
Marek Kuchciński, predseda Sejmu, poznamenal, že migrácia v Európskej únii má rôzne akcenty, pričom v strednej a východnej Európe a na Blízkom východe sa kladú rozdielne dôrazy. Predseda parlamentu zdôraznil, že migranti z východnej Európy vrátane Ukrajiny a repatrianti majú blízko k Poľsku.
Politici sa zaoberali aj otázkami súvisiacimi s premiestňovaním a presídľovaním utečencov, pričom okrem iného diskutovali o systéme organizovaného presídľovania a azylovej politike. Predsedovia národných parlamentov si tiež vymenili názory na spoločný európsky azylový systém (CEAS), budúcnosť schengenského priestoru a bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ.
V druhej časti konferencie predsedov parlamentov Európskej únie diskutovali politici o budúcnosti Únie. Predsedovia parlamentov Talianska, Nemecka, Francúzska a Luxemburska podpísali 14. septembra 2015 v Ríme vyhlásenie, v ktorom vyzvali na výrazné posilnenie politickej integrácie v rámci federálnej Európskej únie. Predseda Sejmu Marek Kuchciński 15. apríla 2016 predložil návrh novej deklarácie "Európa solidárnych štátov", ku ktorej Výbor Sejmu pre záležitosti Európskej únie 12. mája zaujal kladné stanovisko. Dokument sa zaoberá otázkami bezpečnosti, hraníc a obnovy inštitúcií EÚ.
Predseda Sejmu Marek Kuchciński hovoril o bezpečnosti, obnove inštitúcií EÚ a projekte Európy solidarity medzi štátmi (domovinami). Ako zdôraznil vo svojom prejave: rozhodnutia o obnove Európskej únie sa môžu prijímať len na základe súhlasu suverénnych členských štátov Únie a v súlade s vôľou spoločností vyjadrenou národnými parlamentmi alebo v referende. Podľa predsedu parlamentu by len takýto postup dodal európskym inštitúciám dôveryhodnosť. Ako zdôraznil predseda Kuchciński, európske inštitúcie boli zriadené na pomoc členským štátom a na prácu pre spoločné dobro. Dodal, že ich úlohou nesmie byť vnucovanie svojej vôle občanom členských štátov.
Predseda Sejmu vo svojom prejave spomenul päť hlavných otázok týkajúcich sa budúcnosti EÚ: bezpečnosť, migračná kríza, vyvážený rozvoj Únie, európsky parlamentarizmus a legitimita orgánov a inštitúcií EÚ.
V súvislosti s bezpečnosťou v Únii aj mimo nej venoval maršal Kuchciński osobitnú pozornosť otázkam nekontrolovanej migrácie a terorizmu. Zdôraznil, že Európska únia by mala poskytnúť skutočnú podporu členským štátom, pretože práve ony sú schopné prijať rýchle a účinné bezpečnostné opatrenia. Dodal, že riešenie problému migrácie musí byť založené na subjektivite členských štátov, rešpektovaní identity európskych národov a zaručení ľudských práv. Všetky donucovacie opatrenia budú neúčinné a škodlivé pre európsku integráciu, zdôraznil. Predseda tiež zdôraznil, že pomoc migrantom by sa mala poskytovať v rámci možností jednotlivých štátov a na základe ich vlastných suverénnych rozhodnutí s podporou inštitúcií EÚ.
Predseda Sejmu Marek Kuchciński na dnešnom zasadnutí tiež povedal, že význam národných parlamentov v rozhodovacom procese by sa mal posilniť. Na druhej strane zdôraznil, že inštitúcie EÚ potrebujú jasné vymedzenie svojich právomocí. Únia nepotrebuje nové inštitúcie ani jednotný volebný zákon," dodal predseda parlamentu. Zásadou by malo byť dodržiavanie európskeho práva, nie jeho voľný a rozšírený výklad.
Predseda Sejmu Marek Kuchciński v rozhovore o podobe a budúcnosti Európskej únie zdôraznil, že by to mala byť Európa solidarity medzi štátmi, Európa domovín.
Zajtrajší program konferencie zahŕňa ďalšie témy vrátane úlohy národných parlamentov a medziparlamentnej spolupráce a zaistenia bezpečnosti občanov pri rešpektovaní základných slobôd.
Stretnutie 24. mája otvorili predseda Bundestagu Norbert Lammert a predseda švédskeho Riksdagenu Urban Ahlin.V prvej časti stretnutia sa diskutovalo o úlohe národných parlamentov a medziparlamentnej spolupráci.
Účastníci si tiež vymenili názory na bezpečnostné otázky. Rozhovor uviedli predsedovia Poslaneckej snemovne Luxemburského veľkovojvodstva Mars di Bartolomeo, talianskeho Senátu Pietro Grasso a estónskeho Riigikogu Eiki Nestor.
Úloha národných parlamentov a medziparlamentná spolupráca
V tejto časti spoločného rokovania politici okrem iného diskutovali o postupoch zelenej a červenej karty a o parlamentnej kontrole Europolu. Diskusia o nových postupoch sa začala na poslednom stretnutí predsedov v Ríme v roku 2015. Diskusie budú doplnené závermi z rokovaní Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov Európskej únie (COSAC). Tzv. postupom zelenej karty sa rozumie právo národných parlamentov iniciovať legislatívu. Na druhej strane, postup červenej karty je súčasťou mechanizmu včasného varovania a umožňuje zastaviť prácu na návrhu legislatívneho aktu v Rade z dôvodu nedodržania zásady subsidiarity. Ako bolo v diskusii zdôraznené, práve národné parlamenty sú hlasom občanov v európskej diskusii.
Okrem iných vystúpil aj predseda Sejmu Marek Kuchciński. Predseda parlamentu vo svojom prejave upozornil na niekoľko otázok. Ako zdôraznil, Poľsko si uvedomuje, že po 12 rokoch členstva v Európskej únii parlament stratil približne 60 percent svojich kompetencií. Súhlasil tiež s ostatnými rečníkmi, že je potrebné posilniť národné parlamenty, a ako zdôraznil, súhlasí s tým aj Poľsko. Predseda Kuchciński tiež zdôraznil, že je potrebný kompromis: členstvo v spoločenstve, ale so zachovaním právomocí parlamentov a suverenity. Predseda parlamentu tiež uviedol, že poľský parlament podporuje mechanizmy Charty EÚ, najmä zelenú kartu, ktorá dáva národným komorám zákonodarnú iniciatívu. Marek Kuchciński okrem iného predložil aj návrh na predĺženie práce na projektoch EÚ v národných parlamentoch zo súčasných 8 týždňov na 12.
Od roku 2009. Europol je agentúrou EÚ financovanou z rozpočtu EÚ a v súlade s článkom 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie funguje na základe nariadenia prijatého riadnym legislatívnym postupom. Jej úlohou je presadzovať právo a zvyšovať úroveň bezpečnosti v Európe poskytovaním pomoci orgánom činným v trestnom konaní v členských štátoch EÚ. Nariadenie o Europole nadobudne účinnosť 1. mája 2017. Ustanovuje sa v ňom, že Európsky parlament a národné parlamenty vytvoria spoločnú parlamentnú kontrolnú skupinu na monitorovanie Europolu.
Zaistenie bezpečnosti občanov pri dodržiavaní základných slobôd
To bola posledná téma konferencie. Počas rozpravy pod týmto názvom sa diskutovalo o posilnení spolupráce medzi členskými štátmi v boji proti terorizmu a o spoločnom úsilí o zlepšenie bezpečnosti. Po nedávnych teroristických útokoch v Európe sa otázky bezpečnosti opäť dostali do popredia politickej agendy. Predseda Mars di Bartolomeo zdôraznil, že Európska únia vzdáva hold všetkým obetiam teroristických útokov, ku ktorým došlo v Európe v posledných mesiacoch. Zdôraznil tiež, že je dôležité zachovať rovnováhu medzi bezpečnosťou a občianskymi slobodami.
O bezpečnosti hovoril aj podpredseda Senátu Adam Bielan. - Zaistenie bezpečnosti občanov je prioritou poľskej vlády," povedal. Podpredseda parlamentu tiež zdôraznil, že sloboda a bezpečnosť sú zlučiteľné. Podľa podpredsedu parlamentu Bielana musia zákonodarcovia nápadito vyvážiť dôvody. Ako zdôraznil, Poľsko podporuje boj proti terorizmu na úrovni Spoločenstva, ale okrem iného aj v rámci OSN, a je tiež členom medzinárodnej koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu. Zdôraznil tiež, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi je kľúčová pre udržateľnosť a fungovanie Európskej únie. Dodal, že táto dôvera by sa mala prejavovať aj v rešpektovaní vnútorných rozhodnutí demokraticky zvolených vnútroštátnych orgánov.
***
Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie je okrem iného fórom na diskusiu o úlohe a úlohách národných parlamentov v európskej štruktúre, o medziparlamentnej spolupráci v záležitostiach EÚ a o výzvach, ktorým Európska únia čelí. Konferenciu tvoria predsedovia parlamentov členských štátov EÚ a predseda Európskeho parlamentu. Konferencia sa schádza na základe konsenzu, pričom rešpektuje autonómiu a ústavné postavenie zúčastnených predsedov. Zasadnutia sa končia prijatím záverov, ktoré by mali odrážať spoločné stanovisko IPC EÚ, ale nie sú záväzné pre jednotlivé parlamenty. Posledné zasadnutie IPC EÚ sa konalo v apríli 2015 v Ríme.
text: Kancelária Sejmu
foto: Pawel Kula
