Maršal Sejmu sa spolu s členmi Prezídia Sejmu a poslancami zúčastnil na ďakovnej omši za pokrstenie Poľska pred 1050 rokmi v Jasnohorskom sanktuáriu. Na slávnosti sa okrem iných zúčastnili aj prezident Poľskej republiky Andrzej Duda s manželkou, maršálek Senátu Stanisław Karczewski, premiérka Beata Szydło a členovia Rady ministrov, ako aj veľký počet veriacich.
Slávnostnej liturgii predchádzalo vystúpenie "Bogurodzice", najstaršej poľskej náboženskej piesne spojenej s počiatkami kresťanstva v našej vlasti.
Pápež František vo svojej homílii poukázal na stáročnú a pohnutú históriu Poľska: - Tvoj ľud prekonal na svojej ceste v jednote mnohé ťažké chvíle (...) Tu na Jasnej Hore, tak ako v Káne Galilejskej, nám Mária ponúka svoju blízkosť a pomáha nám objaviť to, čo nám chýba k plnosti života (...) Myslime na mnohých synov a dcéry tvojho ľudu: na mučeníkov, ktorí dali zažiariť bezbrannej sile evanjelia, na jednoduchých, ale výnimočných ľudí, ktorí vedeli svedčiť o svojej láske k Bohu (...) ako Ján Pavol II. a svätá Faustína. Svätý Otec tiež pripomenul výročie krstu Poľska: - Je príznačné, že súčasné výročie krstu vášho národa sa presne zhoduje s Jubileom milosrdenstva. (...) Keď myslíte na dar tisícročia bohatého na vieru, je úžasné predovšetkým ďakovať Bohu, ktorý kráčal s vaším ľudom, brával ho za ruku, tak ako otec berie za ruku svojho syna a sprevádza ho v mnohých situáciách.
Svätý Otec František sa na hrade Wawel stretol aj s poľskými úradmi, diplomatickým zborom a pútnikmi.
Pápež František pricestoval do Poľska na Svetové dni mládeže, ktoré sa tento rok už po 31. raz konajú v Krakove od 26. do 31. júla. Prvýkrát ho inicioval svätý Ján Pavol II. v roku 1985 v Ríme. Podľa organizačného výboru Svetových dní mládeže svoju účasť na podujatí potvrdilo viac ako 350 000 účastníkov zo 187 krajín. V Poľsku sa už raz konali v roku 1991 v Čenstochovej.
Rok 2016 bol Sejmom vyhlásený za Jubilejný rok 1050. výročia krstu Poľska. V uznesení sa uvádza: Krst poľského panovníka a jeho dvora, a teda aj krst Poľska, sa uskutočnil na Veľkonočnú vigíliu 14. apríla 966. Tento akt bol rozhodujúci pre proces zjednotenia poľských kmeňov pod vládou Piastovcov a pre formovanie kresťanskej identity nášho národa.