Vo Wąchocku včera odhalili pamätník generála Mariana Langiewicza, ktorý je jediným pamätníkom v Poľsku pripomínajúcim diktátora januárového povstania a jedného z jeho najvýznamnejších veliteľov.
Pásku prestrihli Marek Kuchciński, podpredseda Sejmu, Teresa Heda-Snopkiewicz, dcéra slávneho veliteľa Armie Krajowej generála Antoniho Hedu "Szareho", a Andrzej Karykowski z Výboru pre výstavbu pamätníka generála Langiewicza. Sprevádzal ich páter Eugeniusz Augustyn, opát cisterciánskeho kláštora vo W wąchocku.
Pomník bol postavený vedľa neďalekého vzdelávacieho komplexu Hrdinovia januárového povstania a niekoľko metrov od kríža, ktorý od čias povstania v roku 1863 pripomína miesto odpočinku neznámeho povstalca. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia miestnych a vojvodských orgánov, ako aj zástupca prezidenta Poľskej republiky, ktorý prevzal čestnú záštitu nad slávnosťou a poslal jej účastníkom list.
Predseda strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński sa z osobných dôvodov na podujatí nezúčastnil, ale poslal list. Napísal v ňom, že spomienka na generála Langiewicza poukazuje na "dôležitosť povinností, ktoré nám uložili tí, ktorým vďačíme za slobodné Poľsko a národnú identitu". Wąchocka navštívili aj poslanci parlamentu a Maria Zuba, ktorá pred 20 rokmi spolu s brigádnym generálom Tadeuszom Wośom zo Zväzu strelcov iniciovala oslavy ďalších výročí povstania, ktorých stálym prvkom je pochod streleckých družstiev zo Suchedniowa do Bodzentynu.
Jarosław Samela, starosta mesta Wąchock, vysvetlil, že história januárového povstania zanechala na meste a jeho okolí stopy. - Pozostatky povstania tu máme na každom mieste. Máme kríže pri cestách, kaplnky, v každom meste sú ulice pomenované po Langiewiczovi. Máme tu Langiewiczovu poľanu, ktorá sa objavila takmer okamžite po skončení povstania. Už v roku 1925 sa tu objavila prvá pamätná tabuľa, ktorá bola inštalovaná za prítomnosti veteránov z roku 1863 - povedal starosta Samela.
Zdôraznil, že táto tradícia pokračuje aj dnes medzi veteránmi vojnového odboja, medzi veteránmi domácej armády. - Práve tu, kde pôsobili povstalecké jednotky, vznikli počas vojny partizánske oddiely "Szary", "Ponury" a "Nurt". Práve generál Heda inicioval výstavbu pamätníka Mariana Langiewicza," dodal Jarosław Samela.
Kľúčovú úlohu pri iniciatíve vybudovať pamätník zohrali bývalí vojaci Domobrany a dedičia ich tradícií. Pamätník bol postavený z verejných zdrojov vďaka štedrosti darcov a sponzorov. Takmer tri roky zbierali členovia pobočky Svetového zväzu vojakov domáceho odboja Antoni Hedy "Szare" peniaze na jeho výstavbu. Výbor, ktorý zriadili, zbieral peniaze rozdávaním tehál.
Úloha stanovená spoločnosťou "Grey"
- Výstavba pamätníka je splneným snom mnohých generácií obyvateľov wąchoccz. Je to splnená úloha, ktorú si stanovil zosnulý generál Antoni Heda "Szary", ako aj členovia prvého výboru pre výstavbu pamätníka," vysvetlil Andrzej Karykowski, predseda Výboru pre výstavbu pamätníka generála Mariana Langiewicza. - Generál "Szary", úloha bola splnená - dodal. Odhalenie pamätníka sprevádzali salvy z povstaleckých diel, ktoré obsluhovali členovia rekonštrukčných tímov.
Odhalenie Langiewiczovho pomníka, slávnostná svätá omša a posvätenie pamätnej tabule vodcovi povstania v takzvanom Langiewiczovom kaštieli patrili k vrcholom ústredných osláv 150. výročia januárového povstania, ktoré si pripomíname v tomto roku.
Oslavy zorganizovali spoločne orgány štyroch obcí: Wąchock, Suchedniów, Bodzentyn a Szydłowiec. Práve Wąchock sa stal miestom, kde v roku 1863 vystúpila národná vláda. Bolo to aj sídlo plukovníka Mariana Langiewicza, veliteľa armády v sandomierskom vojvodstve.
V cisterciánskom kláštore, ktorý bol predtým zrušený, si povstalecké jednotky zriadili svoje stanovištia. - Boli tu aj sklady zbraní, zásoby potravín pre ľudí a kone. Mesto malo vlastnú nemocnicu, kováčske dielne a tlačiarne.
Vo Wąchocku a v neďalekých železiarňach sa kovali slávne povstalecké kosy - uvádza Dr. Krystyna Samsonowska, autorka knihy "Wąchocká republika", ktorá informuje o búrlivom období, keď sa v tomto meste objavil kus Poľska. - Správy z Varšavy v predpovstaleckom období o manifestáciách, zhromaždeniach a národných nepokojoch sem pravidelne a rýchlo prichádzali dostavníkmi. Ľudia si navzájom rozprávali novinky, pridávali svoje vlastné, a tak si v podobe mýtov našli cestu do každej domácnosti. Keď sa tu nachádzal tábor Langiewicz, deti privážali na konských povozoch, aby im ukázali poľských vojakov - uvádza bádateľ.
Foto: Nasz Dziennik.
