V roku 2022 sa znovu aktivuje Przemyślská kultúrna spoločnosť, ktorá integruje a aktivuje podkarpatskú komunitu na témy blízke politike, literatúre, kultúre, životnému prostrediu a cestovnému ruchu. PTK zorganizovalo sedem konferencií v sérii: "Udalosti a ľudia 19. a 20. storočia - Przemyśl, Przemyśl Land a Podkarpacie v Európe Karpát"ktorých návštevnosť dokazuje, že projekt trafil jackpot.

Konferencie okrem obohacovania vedomostí slúžili aj na vytváranie nápadov a diskusiu o tom, čo treba urobiť, aby si takýto nevšedný kútik zachoval svoju jedinečnú prírodu a tradície, ale zároveň rozvojovo dobiehal iné oblasti našej krajiny. Čo robiť, aby boli Karpaty také populárne ako Alpy, aby obyvatelia profitovali z turizmu a karpatské produkty boli známe svojou kvalitou a originalitou.

Stretnutia priblížili región ako pútavú, zaujímavú, rôznorodú krajinu, krajinu, kde sa stretáva mnoho kultúr, bohatstvo druhov, potenciál stáročného susedstva karpatských spoločností a bohatá kultúra horských oblastí je výsledkom tzv. kríženie vplyvov Východu a Západu, spoločné zážitky z histórie, ale aj ľudových a pastierskych tradícií.

I

Smieť. Krasiczyn.

Panel PTK, ktorý sa konal v rámci konferencie Európa Karpát, bol venovaný významu jednotlivých krajín, krajín a regiónov pri budovaní identity strednej Európy. Diskutuje sa o úlohe Przemyślskej zeme a Podkarpatska v Európe Karpát. Okrem iného, o tom, ako v časoch konfrontácie kultúr buduje karpatská diverzita identitu strednej a východnej Európy. – Vedie nás veľký cieľ urobiť z tejto oblasti najlepšie miesto na život v EÚ do 22. storočia. Aby sme to dosiahli, mali by sme do roku 2050 urobiť z oblasti Európy Karpát najlepšie miesto na život v Európe, povedal Marek Kuchciński.

Karpaty by mali byť dobre prepojené a myšlienky by sa mali navzájom prelínať. Dobrá komunikácia šetrí čas, ale aj vedomosti a rozvoj. Starý kontinent sa musí zjednotiť zoči-voči výzvam, ktoré predstavujú hrozby – na túto časť Európy sa oplatí pozerať aj cez prizmu ruských ašpirácií, potreby stabilizovať región a posilniť východné krídlo NATO. Pracujeme na posilnení karpatskej spolupráce a stratégii, ktorá po vzore alpských či pobaltských pomôže chrániť prírodu a rozvíjať tento nádherný región. Toto je skvelá príležitosť, ktorú nemôžeme premárniť. Prvá konferencia v tomto seriáli rozvinula tieto problémy a zamerala pozornosť panelistov hlavne na chodníky a cesty, ako je Via Carpatia, pretože komunikácia je obrovským faktorom rozvoja a bezpečnosti.

II

júla. tis.

Témou stretnutia bolo kultúrne a prírodné dedičstvo Podkarpatska na príklade úspechov napr. Jan Gwalbert Pawlikowski a Jerzy Piórecki, ktoré uviedli riaditeľ Arboréta Narcyz Piórecki a predseda Spoločnosti priateľov vedy Waldemar Wiglusz, ako aj zábery Karpát v dielach významných osobností, napr. Stanisław Vincenz, Kazimierz Wierzyński a St. Jána Pavla II., ktorú predniesol prof. Krzysztof Dybciak.

Špeciálnym hosťom konferencie bol minister školstva Przemysław Czarnek, ktorý argumentoval, že v ére protikresťanskej kultúrnej a sociálnej revolúcie poskytovať deťom a mládeži skutočnú víziu človeka, jeho úloh v spoločnosti, jeho povahy, vrátane informácie o jeho sexualite v kontexte lásky medzi ľuďmi sa javia ako nevyhnutné na záchranu a odovzdanie výdobytkov a základov latinskej, kresťanskej civilizácie ďalším generáciám.

– Pokiaľ ide o spoločné dobro spoločnosti, nemožno ho oddeliť od špecifického kultúrneho dedičstva. Slovo „dedičstvo“ však opisuje niečo súčasné aj jeho pôvod v histórii. Áno, dedíme isté spôsoby pestovania spoločného dobra – to z nás robí napríklad Poliakov, nie Nemcov či Rusov. My, Poliaci, máme vo svojom dedičstve bohatú kultúru Poľskej republiky – tak v dlhej histórii Prvej Poľskej republiky, ako aj v oveľa kratšej, ale tak dôležitej histórii, ktorá sa ťahala cez 19. storočie a novú nezávislosť. mimoriadne ťažké časy vojny a zotročovania, až po Tretiu republiku a našu dobu, povedal minister.

III

júla. Pacławská kalvária.

Konferencia bola venovaná výnimočným ľuďom cirkvi a ich vplyvu na formovanie spoločenských postojov a upevňovanie systému hodnôt v strednej Európe. Prednášku mal prof. Włodzimierz Bernacki, Dr. Imre Molnár z Maďarska, Dr. Jan Musiał a opatrovník P. Krzysztof Hura.

 – Celá táto obálka, táto séria rôznych iniciatív, myšlienok a kruhov, ktoré sa odohrali vo veľkom hnutí Solidarita tu v Przemyśli, je trochu rozmazaná. Myslím si, že by sme mali v tejto práci pokračovať. Dôležité je myslieť aj na budúcnosť, teda pripomínať si životy výnimočných, zabudnutých či podceňovaných osobností, ktoré podobne ako arcibiskup Ignacy Tokarczuk, P. Wenanty Katarzyniec a János Esterházy formovali morálne postoje v strednej Európe. Naša časť Európy je veľkým intelektuálnym bohatstvom a silou, ktorú nám dáva viera. Je to tradícia, na ktorú sme hrdí. Potrebujeme autority, lásku, rešpekt, pokoru, spravodlivosť, budovanie väzieb. Potrebujeme nádej. Preto sa vraciame k príbehu ľudí, ktorí sú morálnymi vodítkami, povedal Marek Kuchciński.

IV

septembra. Myczkowce.

V okolí úchvatnej Soliny sa rečníci podelili o kuriozity z oblasti geológie, hovorili o priekopníkoch turistiky, o liečebniach, ľudových poverách, bylinkárstve, vegetariánskej kuchyni. Hostiteľ stretnutia, prezident PTK Marek Kuchciński, ktorý sám za komunizmu pestoval bylinky a ekozeleninu, zdôraznil, že spojenie toľkých tém určite prinesie pozitívny efekt, pretože jedna vychádza z druhej a spolu vytvárajú významná zbierka prírodnej, kultúrnej a geologickej biodiverzity Karpát. Mimoriadne prírodné hodnoty Karpát by mali byť podľa šéfa Kancelárie predsedu vlády základom pre rozvoj kúpeľov. Pripomenul tiež, že v Poľsku je asi 45 kúpeľných obcí, v horských oblastiach vyše desať. Dá sa s istotou predpokladať, že ich môže byť trikrát toľko. O to viac, že máme predvojnové tradície.

Na túto tému sa vyjadril prof. Mariusz Orion Jędrysek začal svoju prehliadku Karpát cestovaním milióny rokov dozadu, keď sa formovali dnešné štruktúry zemegule. Karpaty, ktoré sú kolískou celého ropného priemyslu vo svete, majú podľa profesora obrovský potenciál na ťažbu energetických zdrojov – asi 2 bilióny m3 plynu (v našej časti), čo by stačilo na min. sto rokov našich potrieb. Bohatstvom ložísk však nie je len ropa či plyn. Karpaty sú tiež veľkým zdrojom štrkov, pieskov a termálnych vôd, čo dáva veľké možnosti pre rozvoj kúpeľov. Aj geológ Dr. Leszek Jankowski hovoril napr. o morfologickej diverzite, geoturistickom potenciáli Karpát a o tom, ako sa „správajú“ horniny. Zaujímavosťou prezentovanou doktorom Jankowským sú náleziská... jantáru nájdené v Karpatoch.

Zdvihli sme sa zo zeme až na vrchol, pretože doktor Dariusz Dyląg oboznámil prítomných s históriou karpatskej turistiky. Hostia si mohli pozrieť floristické zápisky výletníkov, útržky starých novín, grafiky, fotografie žien v dlhých elegantných šatách na turistike v horách, právne dokumenty, ale aj tie menej „seriózne“, napríklad návody na výrobu ruksaku.

Doktorka Bernadetta Bienia venovala svoju prednášku blahodarným vlastnostiam bylín – liečivám, koreninám, éterickým olejom – a uviedla ju citátom z Knihy žalmov: „Dávate trávu rásť pre dobytok a bylinky, aby slúžili človeku.“ V dávnych dobách bol náročný horský terén izolovaný od lekárov, čo podnietilo domorodcov zbierať bylinky – na lúkach, hlboko v lese, ale aj pestované vo vlastných záhradkách. Šikovná lekárnička pozostávala z bylín a využívali sa aj rastliny, ktoré sa dnes považujú za burinu. – Vzdialili sme sa od prírody, ale kúsok po kúsku sa vraciame a mali by sme sa vrátiť. Toto je naše dedičstvo – ukončila prednášku.

Natalia Tarkowska sa odvolávala na dátum konferencie - dátum symbolu - 17. september 1939, keď sovietska armáda vstúpila do Poľska, Ministerstvo vojenských záležitostí s hlavným veliteľom ozbrojených síl Edwardom Rydzom-Śmigłym, bol ubytovaný na klinike Dr. Apolinára Tarnawského v Kosówe Huculskom. História kliniky je mimoriadna a prednáška ma pre krátkosť času nechala nespokojným. Dá sa skĺbiť prírodná medicína s patriotizmom? Tarnawského myšlienkou bolo uzdraviť národ, unavený z rozdelenia. Tento zapadákov Poľska navštívili otcovia nezávislosti: Roman Dmowski, Ignacy Daszyński a Wojciech Korfanty. V údolí rieky Rybnica vládla nezvyčajná mikroklíma podporujúca liečebné, niekedy netradičné metódy Dr. Tarnawského. Priekopník prírodnej medicíny ich považoval za záchranu pred ľudskou biedou. Veril, že civilizácia zničila človeka. Musíte sa zastaviť, aby ste získali späť svoje stratené inštinkty a tiež svoju nezávislosť. Jeho metóda, šokujúca a pre mnohých až poburujúca – zvuky gongov, slalomy medzi stromami a bosé behy v rose – čerpala z pohybu a darov prírody.

V

októbra. Hudobné.

Hlavnou témou konferencie bola spolupráca pre trvalo udržateľný rozvoj karpatského regiónu v rámci Karpatského dohovoru a možnosť rozvoja cestovného ruchu v regióne vytváraním turistických hraničných priechodov, s rešpektom k prírode. Prečítal sa aj otvorený list účastníkov o otvorení hraničného priechodu Ľubnia-Wołosate.

– Stretli sme sa v Muczne, v srdci pohoria Bieszczady, aby sme prediskutovali potenciál Karpát. Pozeráme sa na ne ako na jeden spoločný pozemok, ktorému treba zabezpečiť rozvoj, ale zachovať toto neobyčajné prírodné bohatstvo, krásnu krajinu, starať sa o čistú vodu a vzduch. Krajiny Karpatského pásma stoja pred výzvou: ako zladiť snahu o najrozvinutejších v Európe s potrebou vyplývajúcou nielen z platných predpisov, ale aj prirodzenou - žiť blízko prírody a rešpektovať životné prostredie - povedal Marek Kuchciński. Maršál sa odvolával na zelenú filozofiu Rogera Scrutona, ktorý veril, že konzervativizmus má oveľa väčšie predispozície ako liberalizmus či socializmus čeliť problémom súvisiacim s ekológiou. Naša spoločná budúcnosť je neistá, ale môžeme si vybrať cestu, ktorá udrží našu planétu a náš druh v bezpečí. Žiadny veľký projekt nebude úspešný, ak nebude založený na praktických úvahách malého rozsahu. Musíme teda prevziať kontrolu nad svojím životným prostredím a starať sa oň tak, ako by to bol náš domov, a to aj tým, že sme aktívni v miestnych združeniach, čo je tradičný cieľ politiky.

– Už vyše 20 rokov formulujeme požiadavky na výstavbu nových hraničných priechodov s Ukrajinou a až teraz začíname s výstavbou Malhowice. Už vtedy sme hovorili o prechodoch pre chodcov a cyklistov, o turistických prechodoch v Roztoczoch, Bieszczadoch a v okolí Kalwarie Pacławskej na uľahčenie pútnickej dopravy. Hovorili sme aj o obnovení trasy, ktorá sa tiahne z Rumunska do Spojeného kráľovstva. Po mnoho rokov sa predpokladali aj nové prechody: Żurawin-Boberka v obci Lutowiska a Bystre-Łopuszanka v obci Czarna, rozšírenie a umožnenie nákladného prechodu v obci Krościenko – povedal Marek Kuchciński. Pre porovnanie porovnal počet prechodov na poľsko-nemeckej hranici: 45 a poľsko-ukrajinskej hranici: 9. - Na tok ľudí a tovaru to rozhodne nestačí. Ich väčší počet by to uľahčil a posilnil by západnú voľbu Ukrajiny, a to sa nám aj oplatí. Údaje z roku 2019 ukazujú, že tí, ktorí jazdia 100 km do našej krajiny, zanechali 7,6 miliardy PLN, väčšinou v maloobchode, čo sa premieta do desiatok tisíc pracovných miest.

Podľa ministerky Małgorzaty Golińskej treba zachovať bohatstvo, ktoré Karpaty láka, a estetiku krajiny by nemali ničiť bilbordy, reklamy a plagáty. Argumentovala aj tým, že vláda je schopná robiť investície s rešpektom k prírode, no prírodným dedičstvom sa príliš nechválime a v zahraničí je o ňom príliš malé povedomie.

Maršál Podkarpatského vojvodstva Władysław Ortyl upozornil, že karpatské regióny sú ekonomicky veľmi slabo rozvinuté, a preto je tak veľmi potrebná iná rozvojová stratégia, podobná tej alpskej. Stratégia zahŕňajúca aj karpatské regióny Ukrajiny by bola nielen dôležitým rozvojovým impulzom pre tieto oblasti, ale aj formou spolupráce integrujúcej a posilňujúcej východnú a vonkajšiu hranicu Európskej únie a samotnej Ukrajiny. Na druhej strane by zintenzívnenie spolupráce v makroregióne Karpát výrazne prispelo k obnove Ukrajiny a jej rýchlejšej integrácii do EÚ.

Námestník maršálka vojvodstva Piotr Pilch zdôraznil, že v Bieszczadoch máme za sebou veľmi dobré roky na cestné investície, ktorých výsledkom je napríklad úsek Ustrzyki Dolne - Lutowiska, okolo jazera Solina a z poľského Ladysmithu boli poskytnuté prostriedky na úsek Polańczyk - Wilkowyja. V pokročilom štádiu sú aj práce na prepojení Zelenej cesty z Przemyśla cez Arłamów, Ustrzyki Dolne, Ustrzyki Górne do Cisny.

VI a VI

novembra. priemysel.

Konferencia bola venovaná poľsko-maďarským vzťahom v regióne Przemyśl, ako aj vzdelávaniu a školstvu medzi Ľvovom a Krakovom.

- Pozývame vynikajúcich ľudí, ktorí majú vplyv na dnešný verejný život v našej krajine a v širšom zmysle siahame do minulosti, ale s myšlienkou čerpať múdrosť do budúcnosti - povedal Kuchciński. - Pri pohľade z perspektívy storočí je Przemyśl sentimentálnym centrom pre mnohé národy a kultúry strednej Európy, rozhodli sme sa, že tento cyklus ukončíme za účasti našich maďarských priateľov - dodal bývalý maršal. Oznámil tiež, že vo vláde sa po vzore Maďarov cvičiacich v poľskom jazyku rozhodlo o výchove niekoľkých desiatok štátnych úradníkov v maďarskom jazyku. Počas druhej časti stretnutia, ktoré sa konalo v novom sídle PTK, Marek Kuchciński pripomenul, že je to aj bývalé sídlo Spoločnosti a prvé sídlo občianskeho výboru Przemyśl, ako aj miestnosť, ktorá bola poskytnutá do klubu Empik po prelomení. – Práve tu viedol ustanovujúcu schôdzu Jarosław Kaczyński. História sa uzavrela, ale my nechceme len spomínať, chceme sa z nej aj poučiť. Vedie nás záujem o naše korene, a to nielen rodinné, ale aj o históriu, o históriu Poľska a našich vlastných domovín, o túto veľmi pohnutú a ťažkú históriu, no zároveň ukazujeme veľké postavy hrdinov, hrdinské činy. celých skupín ľudí, pretože tu sme hovorili o vojenských jednotkách - povedal šéf kancelárie predsedu vlády.

Počas prvého panelu: „Účasť Maďarov na spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Przemyślskej zeme (19. – 20. storočie). Przemyśl – mesto mnohých kultúr. Každodenný život v bývalom Przemyśli“ za účasti prednášajúcich: prof. István Kovács, prof. Csaby Gyorgy Kissa, dr. Imre Molnár, prof. DR. hab. Ján Draus, Dr. Lucjan Fac a dr. Tomaszom Pomykaczom, bolo zdôraznené, že Przemyśl možno považovať za spoločné pamätné miesto Vyšehradskej štvorky. Toto je miesto, kde odpočívajú maďarskí vojaci – 60 percent. Pevnosť Przemyśl pozostávala z maďarských jednotiek, tu vládol spoločný život, vychádzala literatúra a noviny v nemčine, maďarčine a poľštine, kde okrem aktuálnych informácií vychádzali aj historické články, správy zo zahraničia a básne, napr. Gézy Gyóni, ktorý bol zajatý a zomrel v Rusku. V posádkovom kostole sa konali bohoslužby za Maďarov, rozvíjal sa kultúrny život, hral orchester, križovali sa dôležité železničné trate. Przemyśl v maďarskom povedomí stále existuje, dodnes sa organizujú výlety po cintorínoch 1. svetovej vojny s cieľom vzdelávať najmladšie generácie a zachovať pamiatku na ich predkov, o to viac, že počas komunizmu sa na tradíciu 1. svetovej vojny zabudlo.

Druhý panel za účasti podpredsedu Sejmu prof. DR. hab. Ryszard Terlecki a Dr. Jan Musiał dostal titul: „Medzi Ľvovom a Krakovom. Vzdelávanie a školstvo v Przemyśli - od jezuitského kolégia po PWSW v Przemyśli. Rozoberá dejiny školstva, ktoré za svoj rozvoj z veľkej časti vďačí cirkvi – jezuitským a piaristickým rádom – a neskôr, vrátane dramatických osudov profesorov univerzít v Krakove a Ľvove, smrti vynikajúcich vedcov z rúk Nemcov v r. Ľvovskí či krakovskí profesori chytení počas 2. svetovej vojny do pasce, ktorej dôsledkom bol koncentračný tábor, ako aj ďalšie prenasledovanie zo strany stalinských úradov, zatýkanie a kariéra podriadená systému.

Kultúrna spoločnosť Przemyśl v roku 2022 spustila aj portál Archives of Freedom (Archivum wolności - ZIEMIA PRZEMYSKA I REGION 1967-1997 (archiwumwolnosci.pl)) venovaný spomienkam opozičníkov a zbieraniu materiálov z rokov 1967 - 1997.