- Poľsko je pre nás príkladom v starostlivosti o národnú pamäť. Osud nás prinútil držať spolu," povedal predseda maďarského parlamentu Laszlo Kövér počas prednášky IPN v Przemyśli.

Prednáška sa zaoberala vzťahmi medzi spoločnosťami v krajinách dnešnej Vyšehradskej skupiny počas obdobia komunizmu, počas udalostí v roku 1956 v Poľsku, Maďarsku a v roku 1968 v Československu. Pripomenula sa postava Ryszarda Siwieca, rodáka z Przemyśla, ktorý sa v roku 1968 upálil počas dožinkových slávností na Štadióne 10. výročia vo Varšave pred očami vtedajších úradov na protest proti intervencii vojsk Varšavskej zmluvy v Československu. Kövér zdôraznil, že maďarská verejnosť v tom čase nevedela o existencii ľudí ako Siwiec. Podobne ako v Poľsku príslušné služby kryli protesty proti komunistickej vláde. - Máme podobného ducha. Tí, ktorí nemuseli bojovať za slobodu ako Poľsko alebo Maďarsko, nás nikdy nepochopia," povedal prezident.

Prednáška Ústavu pamäti národa bola vyvrcholením stretnutia predsedov parlamentov krajín Vyšehradskej skupiny. - Vyvodzujeme závery z minulosti, pripomíname si ju... Ale hovoríme aj o budúcnosti našich krajín, o budúcnosti Európy, pretože nám predsa ide o každého človeka, o naše rodiny, spoločnosti, našich blízkych," uzavrel prednášku predseda Sejmu Marek Kuchciński.

Projekt "Výnimočné prejavy sociálneho odporu a prejavy medzinárodnej solidarity v Poľsku, Československu a Maďarsku" predstavil riaditeľ pobočky Ústavu pamäti národa v Rzeszowe Dr. Dariusz Iwaneczko. Prezentáciu sprevádzala výstava "Budapešť '56″ - o maďarskom povstaní v roku 1956, keď Maďari, ktorí sympatizovali s Poliakmi a októbrovými zmenami v Poľsku, vyšli do ulíc. Ich túžba po slobode prerástla do protikomunistického povstania, ktoré sovietska armáda krvavo potlačila v novembri 1956. Poliaci potom spontánne zorganizovali pomocnú kampaň, posielali lieky, krv a slová povzbudenia pozdĺž Dunaja. Maďari v roku 1956 vydali svedectvo o svojej láske k slobode. Ich povstanie možno prirovnať k Varšavskému povstaniu, rovnako tragickému a rovnako osamelému a  "Krik sivého muža. Ryszard Siwiec (1909-1968)". Cieľom výstavy je pripomenúť si osobu Ryszarda Siwieca. Výstava vznikla v súvislosti so 40. výročím jeho samoupálenia na varšavskom Štadióne 10. výročia na protest proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Výstava predstavuje materiály zo zbierok Ústavu pamäti národa a rodiny Ryszarda Siwieca, ktoré dokumentujú jeho život a tragickú smrť. Bol humanista, horlivý katolík a horlivý vlastenec, ktorý doma pestoval národné tradície. Vášeň Ryszarda Siwieca bola literatúra a mal obrovskú zbierku kníh, ktorá obsahovala približne 3 000 zväzkov. Bol aktívnym športovcom, výborným lyžiarom a plavcom. Dlhé roky písal pamflety na svojom súkromnom písacom stroji "Erica" a podpisoval ich pseudonymom Jan Polak. Nikdy sa nezmieril s politickou situáciou v Poľsku po sovietskej invázii.

Riaditeľ pobočky Inštitútu národnej pamäti v Rzeszowe Dariusz Iwaneczko