33. ročník medzinárodnej konferencie Európa Karpát sa konal 13. - 14. mája v Krasiczyne na Podkarpatsku. Zúčastnili sa na ňom poslanci, zástupcovia samosprávy a akademici z karpatského regiónu, Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Českej republiky, Litvy, Maďarska, Rumunska, Moldavska, ako aj zo Švédska, Grécka, Veľkej Británie a Spojených štátov. Účastníci konferencie diskutovali okrem iného o vojne na Ukrajine a transformácii a obnove tejto krajiny, o rozvoji komunikácie v strednej Európe a o strategickom investičnom programe. Stretnutie spoluorganizovali Kancelária Sejmu, Kancelária predsedu vlády, Przemyšlské kultúrne združenie a Inštitút poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka. Konferenciu sprevádzali dve výstavy v sálach hradu Krasiczyński a prezentácia výsledkov medzinárodnej súťaže a víťazov súťaže Digitálna Karpatská Európa organizovanej v spolupráci s Kanceláriou predsedu vlády.
Po skončení prvého dňa konferencie sa konalo zasadnutie Klubov Karpatskej Európy, ktoré prerokovalo program činnosti a zvolilo predsedníctvo v tomto zložení: Marek Kuchciński - predseda, členovia: z Poľska: Barbara Bartuś, Jerzy Kwieciński, Władysław Ortyl, Maciej Szymanowski, zo Slovenska: Jan Hudacki, Pavol Macala, z Ukrajiny: Mikhaylo Kharyi, Markijan Malski, z Maďarska Richard Horcsik.
Konferenciu otvoril príhovorom predseda zahraničného výboru, bývalý predseda Sejmu Marek Kuchciński. - Stretávame sa vo výnimočnej situácii. Táto konferencia sa mala konať na Ukrajine, v Jaremči, vo Východných Karpatoch, ale vojna tieto zámery zmarila. Hoci žijeme v strednej Európe, vieme, že je stále rozdelená hranicami. Neďaleko odtiaľto sa nachádza hranica Európskej únie. My, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, pobaltské štáty, Rumunsko, Bulharsko sme sa dostali spod orbitu Moskvy, ale ostatní tam zostávajú. O tom, aké je to dôležité, sa môžeme presvedčiť na Ukrajine - povedal Marek Kuchciński vo svojom inauguračnom prejave.
- Budovali sme náš štát v mieri, upevňovali sme suverenitu v sporoch v rámci EÚ, ale na Ukrajine je vojna. Preto sa naša konferencia venuje najmä udalostiam na Ukrajine a všetkým dôsledkom. Budeme hovoriť aj o transformácii, rekonštrukcii Ukrajiny, ale aj o karpatskej rozmanitosti, civilizačných cestách. Rozmanitosť, ktorá prináša nielen prírodné bohatstvo, ale aj bohatstvo ľudí," zdôraznil.
Konferenciu symbolicky otvoril Igor Cependa, rektor Zakarpatskej národnej univerzity - Žiaľ, tento rok sme nemohli usporiadať konferenciu v Jaremči kvôli ruskej agresii. Žiaľ, tento rok sme nemohli usporiadať konferenciu v Jaremche kvôli ruskej agresii. Na politickej, ale najmä na medziľudskej úrovni poľská spoločnosť prejavila nielen súcit, ale aj bratskú podporu Ukrajincom, ktorí ju potrebovali, v doteraz nevídanom rozsahu. Boj pokračuje a predstavuje pre nás novú výzvu, ktorej musíme spoločne čeliť," povedal Igor Tsependa.
Karpatská Európa - krajina rozmanitosti
Prvý piatkový (13.05) panel bol venovaný významu jednotlivých krajín, krajín a regiónov pri budovaní identity strednej Európy. Diskutovalo sa o úlohe Przemysla a Podkarpatska v rámci Európy Karpát. Diskusia sa okrem iného zamerala na to, ako v čase kultúrnej konfrontácie karpatská rozmanitosť buduje identitu strednej a východnej Európy.
- Karpatský región je miestom, kde sa stretáva mnoho kultúr a kde sa objavuje mnoho veľmi zaujímavých filozofických a umeleckých smerov. Odohráva sa tu aj mnoho politických a národnostných sporov. Tento región sa zároveň vyznačuje rozmanitosťou prírody. Dalo by sa povedať, že je to srdce Európy. Karpaty spájajú národy. Stále je to miesto, kde sa prelínajú ľudské a medzinárodné kontakty. Musíme zabezpečiť, aby Karpaty aj napriek rôznym ťažkým situáciám naďalej spájali ľudí," povedal predseda parlamentnej komisie pre kultúru a médiá Piotr Babinetz na úvod diskusie.
Maďarský pohľad prezentoval Nagy Dénes András z Národnej univerzity verejnej služby. - Vedie nás k tomu veľký cieľ, aby sa táto oblasť stala do 22. storočia najlepším miestom pre život v EÚ. Aby sme to dosiahli, mali by sme okrem iného dosiahnuť, aby sa Karpatská oblasť stala do roku 2050 najlepším miestom pre život v Európe. Ako priestor pre život, kvalitu života a bezpečnosť. Budúci rok oslávime 20. výročie Karpatskej dohody. Mali by sme analyzovať, čo sme už dosiahli a čo je potrebné realizovať. Musíme tiež posilniť všetky možnosti inštitucionálnej spolupráce. Stojí za to koordinovať spoluprácu medzi karpatskými univerzitami - poznamenal.
V diskusii vystúpil Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu Wacława Felczaka, ktorý upozornil na spoločný osud krajín karpatskej Európy. - Dve svetové vojny, studená vojna, pád komunizmu, transformácia, ktorá zmenila našu spoločnosť. To všetko je pre nás spoločné," povedal. - Druhou vecou je vzájomná závislosť - v oblasti bezpečnosti a hodnôt. To nás spája aj v kontexte celej EÚ. Tiež spoločenstvo národov. Sme hrdí na svoje národy. Súťažíme, ale je to zdravá súťaž. Sme politicky vyspelé národy. Sme schopní spolupracovať. Nevystupujeme ako protektorát, ale ako suverénny štát, ktorý sleduje svoje národné záujmy," dodal.
Skrotené Karpaty? Civilizačné putovanie po strednej Európe. Karpatské cesty a chodníky. Zo Zakarpatskej železničnej trate cez Via Carpathia, Via Kulturalia na Karmínovú cestu
- Karpatskú Európu považujem za mimoriadne dôležitý mikroregionálny projekt. Má obrovskú hodnotu. Všetky zúčastnené krajiny z toho majú výhody - povedal Richard Hörcsik, predseda Výboru pre záležitosti EÚ maďarského Národného zhromaždenia. - Karpaty po stáročia odrezávali túto časť Európy a stredoeurópanov všeobecne od možností rozvoja. Kvôli uzavretiu si Európa neuvedomovala tunajšie hodnoty, nahromadené kultúrne dedičstvo. Na otvorenie tohto regiónu sme potrebovali niekoľko kľúčov vrátane výstavby železníc a infraštruktúry, - dodal.
Podpredsedníčka parlamentnej skupiny pre horskú záchranu Anna Paluchová počas svojho vystúpenia zdôraznila, že rozvoj určuje komunikácia. - Samozrejme, nemali by sme "krotiť" také krásne hory, aby sme ich nepripravili o ich krásu, ale je povinnosťou zodpovedného orgánu verejnej správy sprístupniť hory," povedala. - V jednom pohorí máme nahromadené veľké prírodné hodnoty, ktoré sa spájajú s obrovskými kultúrnymi hodnotami. Je to kultúrny taviaci kotol. Je našou povinnosťou viesť diskusiu a vytvoriť túto niť porozumenia medzi poslancami rôznych krajín.
- Karpatský región a ďalšie oblasti strednej, stredovýchodnej a východnej Európy sú plné veľmi konkrétnych a hlbokých väzieb spolužitia rôznych etnických, náboženských kultúr a s nimi spojených identít. Máme veľmi hlboké historické väzby aj v ťažkých situáciách. To vytvorilo tradíciu pocitu spoločného osudu," povedal Grigoris Zarotiadis zo Solúnskej Aristotelovej univerzity. - Sme zodpovední za tento región v súčasnej veľmi ťažkej historickej situácii. Projekty, ako je Via Carpatia, sú pre národy nášho regiónu kľúčové - zdôraznil.
Moderátorom tejto časti zasadnutia bol Władysław Ortyl, maršal Podkarpatského vojvodstva.
Vývoj komunikácie v strednej Európe
Diskusia, ktorou sa začal druhý deň zasadnutia (14.05), bola príležitosťou na diskusiu o situácii v oblasti dopravy a infraštruktúry v regióne, a to aj v kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Ministri infraštruktúry z Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Českej republiky a Moldavska sa podelili o svoje skúsenosti a myšlienky.
Minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk poznamenal, že téma vojny je prítomná v diskusiách, vrátane tých, ktoré sa konajú počas Karpatskej Európy od roku 2006, keď prezident Lech Kaczyński inicioval veľký transeurópsky projekt Via Carpatia. - Dnes každý poukazuje na to, aký je tento projekt potrebný. Tento koridor Európy troch krajín Tichomoria je dnes základným prvkom z hľadiska obrany EÚ a štátov, ktoré ju tvoria. Naše stretnutia a diskusie mali vždy vojenský aspekt v pozadí. Na prípadnú vojnu sme sa na ministerstve infraštruktúry, ale aj u železničiarov, pripravovali už skôr. Výsledkom je, že v rámci pomoci utečencom im pomáhame dostať sa na miesto určenia - povedal. - Vytváranie hospodárskej prosperity je možné, keď sme slobodní, a slobodní sme vtedy, keď sme schopní sa brániť. Dokážeme sa brániť, keď máme správnu infraštruktúru vrátane dopravnej infraštruktúry - dodal.
- Na túto vojnu sa pozeráme v kontexte zásadného a bezprecedentného nárastu cien stavebných materiálov. To ohrozuje ďalšiu výstavbu infraštruktúry. Dúfam, že spoločne pomôžeme pri obnove Ukrajiny. Preto sme už začali pracovať na štúdii uskutočniteľnosti výstavby diaľnice smerom na východ, k ukrajinským hraniciam. Táto hranica sa pre nás čoskoro môže stať kľúčovou. Chceme budovať infraštruktúru na východe našej krajiny," zdôraznil Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby SR.
- Ruská invázia do nezávislého štátu Ukrajina v skutočnosti rozbila celú bezpečnostnú architektúru, a to nielen v európskom priestore, ale aj na celom svete. Rád by som zdôraznil svoje uspokojenie nad užšou spoluprácou v oblasti dopravy medzi Poľskom a Ukrajinou. Tým sa otvára nová platforma pre obchod s tovarom. Dôsledky ruskej agresie výrazne menia poľsko-ukrajinské vzťahy. Politická podpora Poľska, krajín strednej a východnej Európy, podpora úsilia ukrajinskej vlády definujú budúcnosť Ukrajiny ako mimoriadne dôležitého partnera európskych inštitúcií, krajiny, ktorá sa usiluje o vstup do EÚ - povedal Jerzy Polaczek, predseda poľsko-slovenskej parlamentnej skupiny.
Diskusiu moderoval Bogdan Rzonca, poslanec Európskeho parlamentu.
Vojna na Ukrajine
Druhý panel konferencie v sobotu diskutoval o vojne na Ukrajine. Ako prvý v diskusii vystúpil podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki. - Hovoríme o budúcnosti. Stáva sa, že čoraz viac plánov a návrhov sa týka obdobia po vojne na Ukrajine. Je jasné, že o tom musíme premýšľať, ale táto vojna stále trvá a my nevieme, aké budú jej dôsledky, aká bude geopolitická situácia po vojne," povedal podpredseda parlamentu Terlecký. - Ukrajina zaslala do Bruselu dotazník o svojej pripravenosti vstúpiť do EÚ. Odpoveď sa očakáva na samite EÚ 23. júna. Medzitým bol zamietnutý zrýchlený projekt, ktorý navrhli stredoeurópske krajiny, najmä Poľsko. Nie všetci v Európe pochopili, že Ukrajina by mala byť v EÚ čo najskôr - vyjadril poľutovanie Ryszard Terlecki.
- Od 24. februára sa toho veľa zmenilo. Ukrajinsko-poľské vzťahy sme posunuli na inú úroveň. Poľsko nám predovšetkým otvorilo svoje hranice, poskytlo nám útočisko a prevzalo na seba obrovskú zodpovednosť. Tieto obavy nepochádzajú len od vlády, ale aj od občanov. Poliaci prijímajú Ukrajincov ako svojich príbuzných," zdôraznila podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny Oleena Kondratiuková. - Máme do činenia s trhlinou v globálnej bezpečnosti. Ruská federácia uskutočňuje plánovanú politiku genocídy ukrajinského národa. Od roku 2014 sa mnohé európske krajiny usilujú o nastolenie mieru. To boli takéto hry. Na druhej strane Poľsko a pobaltské štáty zastávajú pevný postoj," zdôraznila Olena Kondratiuková.
Tomuto bodu predsedal Przemysław Żurawski vel Grajewski, lektor Diplomatickej akadémie ministerstva zahraničných vecí a stály poradca výboru Sejmu pre zahraničné veci.
Collegium Carpathicum - aká budúcnosť?
V tejto časti zasadnutia sa diskutovalo o myšlienke spolupráce stredoeurópskych univerzít z krajín V4, ako aj Rumunska a Ukrajiny v rámci Collegium Carpathicum.
Myšlienku Karpatskej univerzity predstavil Markiyan Malskyy zo Ľvovskej univerzity. - Karpatský región je nielen regiónom prírody, hospodárstva a kultúry, ale aj regiónom intelektu. Preto sa vytvorenie takejto inštitúcie zdá byť samozrejmé. Nesmieme však vytvoriť tradičný inštitút, musíme ho vytvoriť dynamickým, moderným, virtuálnym spôsobom, podľa najnovších metód. Ďalším krokom je aj inštitucionalizácia, organizovanie cyklických konferencií, výmeny študentov, realizácia cyklických projektov - povedal profesor Malskyy.
Primátor mesta Przemyśl Wojciech Bakun, ktorý zdôraznil, že mesto plne podporuje myšlienku Karpatskej univerzity, poznamenal, že v súvislosti s vojnovou krízou je potrebné rýchlo konať. - Nemôžu sa zamerať len na vytvorenie univerzity, pretože ide o dlhodobý proces. Určite už premýšľame, čo ďalej. Musíme sa zamyslieť nad tým, čo so vzdelávacím procesom v kontexte obnovy Ukrajiny. Všetci tí, ktorí utekajú z Ukrajiny, si musia osvojiť prozápadné a proeurópske zmýšľanie. Výučba proeurópskeho myslenia a kultúry demokracie je tiež jednou z najväčších úloh medzinárodného spoločenstva," zhodnotil Wojciech Bakun.
Diskusiu moderoval profesor Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite.
Európske financovanie rozvoja v strednej Európe - rozsah činností, ktoré možno financovať
- Nie je také jednoduché dobre investovať európske fondy. Poľsko využíva európske fondy od roku 2004. V tom čase sme mali prvý finančný výhľad na roky 2004 - 2006 a mohli sme si overiť, ako dobre sa nám darí vynakladať a realizovať finančné prostriedky, ktoré sme mali k dispozícii. V ďalšej perspektíve, v rokoch 2007 - 2013, boli regióny zapojené na úrovni samospráv a vojvodstiev. Nachádzame sa uprostred perspektívy 2014-2020 a stojíme na prahu ďalšej perspektívy - uviedla Małgorzata Jarosińska-Jedynak, štátna tajomníčka ministerstva fondov a regionálnej politiky. - Stále máme veľa nástrojov, napríklad programy Interreg, ktoré Poľsko veľmi aktívne využíva. Chceme uskutočniť spoločné kroky, ktoré nám umožnia vybudovať dobré, stabilné podnikanie, ktoré bude realizovať výstavbu nového štátu Ukrajina a zároveň bude mať vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti poľskej ekonomiky - dodala námestníčka ministra Jarosińska-Jedynak.
Ruslan Kulyk, riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce a propagácie Ternopoľskej oblastnej rady, poznamenal, že pre Ukrajinu je najdôležitejšia téma energetiky. - Môžeme spoločne získať európske fondy. Keď hovoríme o obnove Ukrajiny, nehovoríme len o obnove infraštruktúry, ale aj o reformách. Vojna tieto reformy zastavila. Ak chceme ukončiť vojnu, mali by sme hovoriť o energetickom sektore, aby nebol závislý od jednej krajiny," zdôraznil.
Diskusiu moderoval Dawid Lasek, podpredseda Združenia Euroregión Karpaty.
Ženy Karpát. Veľká úloha žien v súčasnej Európe
- Čím dlhšie bude v mysliach Európanov pretrvávať predstava, že vojna môže prísť ku každému z nás, že táto vojna je v celej Európe a že sme schopní premietať tento obraz za hranice Poľska, tým väčšie sú šance ukončiť možno nie celú vojnu, ale tú fázu, v ktorej sa nachádzame. Toto nie je Putinova vojna, ale vojna ruskej spoločnosti. Mali by sme sa pokúsiť osloviť ruské ženy jemným spôsobom. Akciu "Stop vojne na Ukrajine" iniciovala prvá dáma Agata Kornhauser-Duda. Práve ženy majú schopnosti presvedčiť rôzne kruhy. Všetci sa obávame aj toho, ako bude vyzerať ekonomika, čo sa stane v jednotlivých krajinách, ako bude vyzerať surovinová politika," povedala počas ženskej diskusie štátna tajomníčka ministerstva rozvoja a technológií Olga Semeniuková.
Poslankyňa Teresa Pamuła zasa zdôraznila, že 24. februára sme všetci zložili skúšku ako občania a ako štát. - Každý z nás má inú úlohu, ale každý z nás je okrem toho, čo je hlavným cieľom jeho činnosti, práce, pripravený na mimoriadne situácie. Sme schopní rozdeliť svoj čas medzi mnoho povinností. Ženy z Ukrajiny prišli do Poľska a stretli úžasné ženy, úžasných ľudí a veľkú toleranciu. Na vojnu si však nemôžeme zvyknúť. Našou úlohou je presvedčiť iné národy, osloviť ich srdcia, hovoriť o zle a ukázať krutosť vojny - zdôraznila.
Pohľad ženy z vojnou zmietanej Ukrajiny predstavila Olena Kopanchuk, poslankyňa, podpredsedníčka rozpočtového výboru Najvyššej rady. - Je veľmi dôležité pochopiť, čo Ukrajinku teraz čaká, aká bude jej úloha v EÚ a prečo došlo k vojne. Vždy sme hovorili, že vojna trvá už 8 rokov a že sankcie by sa mali posilniť. Pochopili sme, že agresor nedovolí mierovej krajine rozvíjať sa. Chceli sme žiť v slobodnej krajine, mať vlastnú cestu rozvoja, niekoľko rokov sme ukazovali, ako sa môžeme rozvíjať. To bolo veľmi nevýhodné pre Ruskú federáciu, ktorá nechcela mať v blízkosti slobodný štát. Chcú sa rozvíjať v diktátorských podmienkach. Ukrajina je iná. Historicky, mentálne, geograficky sme Európania, pretože stred Európy je v Karpatoch a práve teraz bránime celý demokratický svet," zdôraznila.
Moderátorkou diskusie v tomto bode konferencie bola Nelly Rokita zo Združenia karpatských žien.
Transformácia a rekonštrukcia Ukrajiny - prezentácia programu
Arkadiusz Mularczyk, člen parlamentného výboru pre zahraničné veci, upozornil na veľmi dôležitý prvok zapojenia parlamentnej diplomacie do procesu vyvíjania tlaku na vlády, ministrov. - Vytvára sa program transformácie Ukrajiny. Dôležitou otázkou je používanie zmrazenej ruskej meny. Mali by sa skonfiškovať a použiť na rekonštrukciu. Peniaze oligarchov by sa mali použiť aj na rekonštrukciu. Druhým prvkom je, že krajiny, ktoré sa teraz angažujú v pomoci Ukrajine, by sa mali proporcionálne podieľať na jej obnove - zhodnotil.
Mychajło Panoczko, biskup evanjelickej cirkvi, zdôraznil, že Poľsko je "najbližším partnerom a priateľom Ukrajiny". - Sme vďační za humanitárnu, duchovnú, politickú a vojenskú podporu. Vojna zblížila naše národy. Ukrajina sa nachádza v jednej z najťažších etáp svojej histórie. Prechádzame veľmi bolestivým procesom. Verím, že to urýchli transformáciu. Poľské skúsenosti sú pre nás veľmi dôležité - poznamenal. - Zmeniť svetonázor, ideologické myslenie východnej Ukrajiny nie je jednoduché. Chceme zmeniť ich myslenie. Láskavosť, ktorú sme prejavili, nám dáva šancu zmeniť ich myslenie. Toto je začiatok transformácie. Tento proces pokračuje a podporujú nás milióny ľudí na celom svete," dodal biskup Panoczko.
Mykhaylo Khariy z Ukrajinského centra pre transformáciu Ukrajiny uviedol, že západný svet sa spojil, aby pomohol Ukrajine. - Dostávame moderné vybavenie. Máme diplomatickú a humanitárnu podporu. Cieľom Ukrajiny je zvíťaziť a stať sa súčasťou medzinárodného spoločenstva. Som si istý, že vyhráme. Musíme pracovať na spoločnej vízii a budovať globálny ukrajinský projekt. Našou prioritou je vypracovať víziu, plán transformácie Ukrajiny. Vnímame to ako spoločný projekt Ukrajiny a Západu," uviedol.
Diskusiu v tejto časti konferencie viedol Jerzy Kwieciński, podpredseda predstavenstva Bank Pekao S.A.
Počas 33. konferencie Európa Karpát sa diskutovalo aj o strategickom investičnom programe, vládnom fonde rozvoja ciest a zmenách v daňovom systéme. Na diskusii sa zúčastnili predseda parlamentného zahraničného výboru Marek Kuchciński, zástupca maršálka Podkarpatského vojvodstva Piotr Pilch, štátny tajomník ministerstva infraštruktúry Rafał Weber, štátny tajomník ministerstva financií Artur Soboń, štátny tajomník ministerstva financií Piotr Patkowski, ako aj predstavitelia samosprávy z juhovýchodného Poľska.
Medzi sprievodné podujatia 33. ročníka Európy Karpát patrilo aj predstavenie digitálnej medzinárodnej súťaže komiksov "Legendy Podkarpatska", ktorú organizovala Kancelária predsedu vlády a Sejm Poľskej republiky, a otvorenie výstavy "Ukrajina mojimi očami" Medzinárodné trienále maľby Karpatského regiónu - Strieborný kvadriatlon 2021 pod čestnou záštitou prezidenta Andrzeja Dudu.
Počas konferencie boli tiež položené kvety pod Adamov dub na počesť 155. výročia narodenia kardinála Adama Štefana Sapiehu. Na slávnosti sa zúčastnil podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki a iniciátor a pôvodca Karpatskej Európy, predseda Výboru pre zahraničné veci Marek Kuchciński.
Počas dvojdňového zasadnutia v Krasiczyne parlament zastupoval aj Christian Młynarek, zástupca vedúceho Kancelárie Sejmu.
text: CIS
Foto: Marta Olejnik
