Sejm sa už 30 rokov podieľa na formovaní poľskej zahraničnej politiky prostredníctvom parlamentnej diplomacie. Jedným z cieľov tejto akcie je posilnenie bezpečnosti v tejto časti Európy, dobrá spolupráca so susedmi a zvýšiť aktivitu parlamentov vzhľadom na rastúci význam výkonnej moci v týchto krajinách a rastúcu úlohu medzinárodných inštitúcií, ako je EÚ.
I
Záujem o subregionálnu spoluprácu v posledných rokoch rastie. Dôvodov je niekoľko.
1. subregióny v Európe majú svoj osobitý charakterčo posilňuje pluralizmus v EÚ.
2. niektoré otázky v EÚ sú subregionálne a tam sa dajú vyriešiť najlepšie, napr:
– rozvoj dopravnej infraštruktúry medzi severom a juhom Európa,
– regionálne stratégie, ako sú alpská, dunajská, pobaltská a plánovaná karpatská stratégia. - ako nástroje na posilnenie a racionalizáciu spolupráce medzi štátmi regiónu,
– posilnenie východného rozmeru európskej susedskej politiky a spoluprácu s krajinami Východného partnerstva.
– potreba lepšie sa spoznaťpretože po rozpade ZSSR pred 30 rokmi a Juhoslávie viac ako dvadsať krajín v regióne znovu získalo nezávislosť.
Stredná Európa chce využiť najlepšie príklady spolupráce Beneluxu a severských krajín.
4. vstup do EÚ Štáty dobrovoľne súhlasili so stratou približne 60% svojich právomocí, a v dôsledku toho ich parlamenty obmedzili svoju suverenitu. Táto skutočnosť spôsobuje, že národné parlamenty sa snažia posilniť svoju úlohu. ako zástupca panovníka, ľudu.
5. Príkladom ohrozenia energetickej bezpečnosti stredoeurópskych krajín je porušenie európskej solidarity zo strany Nemecka, ktoré sa dohodlo s Ruskom na konkrétnych hospodárskych projektoch. (napr. plynovod Nord Stream 2), čo núti národné parlamenty v strednej Európe reagovať dôrazne na obranu suverenity.
II
Medzi najaktívnejšie formáty subregionálnej spolupráce patria: Vyšehradská skupina, EUROWAW, Karpatská Európa, Tri-Chorvátsko a Bukureštská deviatka.
1/ Vyšehradská skupina (V4) bola založená 15. februára 1991 rok ako flexibilný mechanizmus multilaterálnej spolupráce štyri krajiny - Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko.
Prácu skupiny koordinuje rotujúce ročné predsedníctvokde sa vypracúvajú programy a priority.
Trh V4 je určený pre Nemecko - najväčšie hospodárstvo Európskej únie - O 40 % viac ako na americkom trhu.
V roku 2001 bol vymenovaný za Medzinárodný vyšehradský fond ktorý je určený na podpora kultúrnych, vedeckých, vzdelávacích a turistických iniciatív.
Na stretnutiach sa diskutuje o spoločné iniciatívy a medzinárodné aktivityvrátane krajín V4 majú negatívny názor na projekt "viacrýchlostnej Európy".
2/ EUROWAW, parlamentné samity strednej a východnej Európy.
Myšlienka tohto formátu vznikla z presvedčenia, že v našej časti Európy by sa parlamentná spolupráca nemala obmedzovať len na krajiny Európskej únie.
Na stránke Na východ od našich hraníc ležia európske krajiny, ktoré nemajú možnosť rozvíjať sa tak rýchlo ako krajiny EÚ.
V roku 2008 bol vytvorený program Východného partnerstva ako súčasť vonkajšej európskej susedskej politiky EÚ, ktorá zahŕňa 6 krajín. Ale Išlo o vládne, nie parlamentné iniciatívy.
Od roku 2016 sa organizáciou stredoeurópskych parlamentných samitov vo Varšave vytvoril platformu pre parlamentnú spoluprácu v celej oblasti.
3/ Karpatská Európa - séria medzinárodných konferencií, organizované poľským parlamentom od roku 2011.
Účastníkmi týchto konferencií sú zástupcovia vlád a parlamentov, miestnych orgánov, akademických inštitúcií, študentov, mimovládnych organizácií, intelektuálov a tvorcov, ako aj bežných ľudí..
Účastníci hovoria o spoločné dedičstvo, politika, spolupráca medzi štátmi, hospodárstvo a predstavy o civilizácii, sociálne otázkyale aj o jedinečnom kultúrnom a prírodnom bohatstve našej časti Európy.
Karpatská Európa sa stala obľúbenou formou parlamentnej činnosti a lepšieho spoznávania potrieb, očakávaní a spôsobov myslenia.
V strednej Európe sa vyskytuje najväčšia hustota národov, jazykov a náboženstiev na štvorcový kilometer na svete. - a mnohé problémy, ktoré z toho vyplývajú, ako napríklad zmena hraníc a dokonca aj susedov. (Poľsko v súčasnosti nemá spoločnú hranicu so žiadnou z krajín, s ktorými hraničilo v roku 1989.)
4/ Trilateralizmus.
Ide o spoluprácu 12 krajín EÚ, okrem iného v oblasti rozvoja infraštruktúry, spolupráce v energetike a digitalizácie. Patria medzi ne: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Rakúsko.
Tieto krajiny vytvorili Fond troch marockých krajín, ktorý predstavuje 1,2 miliardy EUR a je určený na podporu spoločných projektov.
Do roku 2030. investície do dopravnej infraštruktúry v dvanástich krajinách trojportugalského regiónu majú byť 290 miliárd eurzatiaľ čo energetický sektor sa očakáva, že pritiahne 88 miliárd EUR a digitalizácia 160 miliárd EUR.
Nedávno boli prijaté opatrenia na vytvorenie Trilaterálne parlamentné fórum.
5/ Bukureštská deviatka - spolupráca medzi členskými štátmi NATO, v strednej Európe s cieľom zvýšiť bezpečnosť v regióne.
V Európskej únii sa stále diskutuje o dynamike integračného procesu.
Súčasná Európska únia čelí súčasne inštitucionálnym, politickým a hospodárskym výzvam. Čelí dôsledkom finančnej krízy, imigračnej krízy, brexitu, pandémie.
V tejto súvislosti je dobrá spolupráca s našimi najbližšími susedmi ešte dôležitejšia. Tí, ktorí sú členmi EÚ, tí, ktorí sa o členstvo usilujú, alebo tí, ktorí si jednoducho želajú udržiavať dobré vzťahy s Úniou.
