Fotografie, filmy, spomienky, archívne materiály ŠtB, profily rôznych ľudí spojených s opozičnými a občianskymi aktivitami v Przemyśli v rokoch 1967-1997 - to všetko nájdete na stránke Archív slobody, ktorá vznikla vďaka financovanie Poľského historického múzea vo Varšave zajtra v rámci súťaže „Vlastenectvo“.
Cieľom projektu je predstaviť históriu ľudí a udalostí v regióne juhovýchodného Poľska, ktorí sa priamo i nepriamo podieľali na procese budovania slobody v časoch komunistického zotročenia, v krajine izolovanej v tom čase od kontaktov. a vplyvy slobodného sveta.
Dá sa sloboda archivovať?
Marek Kuchciński: Môžete archivovať spomienky a začali sme to robiť na portáli Archivum wolności - ZIEMIA PRZEMYSKA I REGION 1967-1997 (archiwumwolnosci.pl) Sú tu najmä príbehy ľudí, ktorí svojimi činmi pomohli Poľsku získať túto slobodu späť. Čo si mladšia generácia nie vždy uvedomuje je, že sme žili v krajine, kde bolo treba vážiť každé slovo, kde takmer každého sledovali, sledovali, často vydierali a nútili informovať o vlastných priateľoch a dokonca aj o rodine, v krajine, kde na chrbte ste cítili ľadový dych sovietskeho Ruska a cenzúru jeho verných žiakov.
V čom spočíva inovácia tohto projektu?
Rozhodli sme sa zozbierať spomienky účastníkov podujatí z tých rokov, ich hodnotenia z dnešného pohľadu, no poskytnuté od nich bez skrývania emócií a to je veľká hodnota portálu. Samozrejme, existujú materiály IPN, historické štúdie, no my chceme tú realitu pripomenúť očami jej tvorcov veľmi osobným, mierne sentimentálnym spôsobom. Ukázať bohatstvo života v Poľsku na príklade malej komunity.
Tu je posolstvo priame, je to akási pamäťová základňa. Zbierame viacgeneračné spomienky, počítame s nasadením. Chceli by sme, aby portál žil, zdieľal zážitky a fotografie. Pri čítaní už publikovaných spomienok si sám spomínam na mnohé udalosti a mám chuť to komentovať, niečo dodať. Srdečne vás povzbudzujem.
V Przemyśli ste nedávno reaktivovali kultúrnu spoločnosť…
Áno, spolu s priateľmi z tých rokov a portál je jednou z jeho iniciatív. Keď sme v 80. rokoch organizovali stretnutia nezávislého prostredia, neskôr nazývaného kultúrne podkrovie, okrem politikov sa na nich zúčastňovali najmä ľudia kultúry – básnici, maliari, hudobníci... Umenie vtedy dávalo pocit slobody, možnosť zhlboka sa nadýchnuť a porozprávať sa s niečím krásnym, čo bola táto sivá realita mimoriadne dôležitá.
Myslíte si, že sa tie myšlienky dajú preniesť aj na dnešnú pôdu?
V tom čase boli nepopulárni a pochopenie civilizačného poriadku z miestnej perspektívy bolo veľmi komplikované a presne to opísal. Krzysztof Dybciak: „...vyžaduje občiansku odvahu. Napríklad tým, že sme sa vymanili z komunistického bloku, idealizovali sme si Západ. Samozrejme, že Európa nebola taká dekadentná ako dnes, ale ani to nebola bezchybná realita, čo sme chceli vidieť a hlásať v sporoch so zástancami komunistického systému. Preto sa asi len v prostredí Przemyśl a v „Strych Kulturylny“ mohli objaviť tirády Rogera Scrutona proti politike západnej ľavice a odhaľovanie slabín socialistických myšlienok. A aký šok pre mnohých, vrátane mňa, bola téza anglického konzervatívca (v roku 1988!), čo bol názov jeho rozhovoru s Janom Musiałom: „Zjednotenie Európy je snom sekulárnych byrokratov“. A pokračoval vo vysvetľovaní toho, čo sa deje: "Presne dve vážne nebezpečenstvá pre Európu: narušenie národnej lojality a vznik novej ekonomickej superveľmoci, ktorej chýba vôľa, predvídavosť a prostriedky na obranu."
