Od pádu komunistického systému v strednej a východnej Európe vznikali a zanikali iniciatívy, ktorých cieľom bolo podporiť mechanizmy spolupráce medzi aktérmi z mnohých sektorov v mnohých oblastiach. Tri desaťročia po zmenách stojí za to zamyslieť sa nad tým, koľko z nich bolo úspešných a koľko neprežilo a z akých dôvodov. Zdá sa, že Karpatský región je obzvlášť zaujímavým príkladom na diskusiu, pretože práve tu bol v roku 1993 založený prvý euroregión v postkomunistickej Európe, Karpatský euroregión. Desať rokov po jeho vzniku vznikol "Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát". Napriek tomuto úsiliu zostal karpatský región mimo hlavného prúdu európskej rozvojovej politiky a mimo záujmu vlád karpatských krajín, pre ktoré sú tieto pohraničné oblasti sociálno-ekonomickou perifériou. Čas však prináša zmeny. Z iniciatívy vlády Poľskej republiky sa vypracúva makroregionálna stratégia pre Karpaty a uvažuje sa o programe pre túto oblasť. Už niekoľko rokov sa podporuje aj iniciatíva Tri-Mora. V súčasnosti sa zdá, že kľúčové je navrhovať opatrenia tak, aby sa vytvorila synergia medzi iniciatívami a aby sa maximálne využila. Mali by sme prejsť od efemérnej spolupráce k integrácii oblastí, od projektového prístupu k systémovému prístupu. Bez koordinácie nemôžeme uspieť. Ani vy nemôžete prežiť v dnešnej dobe. Počas panelovej diskusie vystúpili účastníci zo sveta politiky, vedy a podnikania z rôznych krajín "Od spolupráce k integrácii - základy spoločného sociálno-ekonomického priestoru v strednej a východnej Európe" si vymenili názory na hodnotenie stavu spolupráce v strednej Európe a jej prepojenia s vonkajším svetom.
Iniciátorka konferencie, bývalá predsedníčka Sejmu, poslankyňa Európskeho parlamentu Marek Kuchciński Hovoril o obnove vzťahov medzi krajinami regiónu, ktoré boli zničené len pred viac ako jednou generáciou. - V pásme troch marockých štátov sme vynaložili veľké úsilie a dosiahli sme vynikajúce výsledky, pokiaľ ide o kultúru alebo hodnoty našej civilizácie, pričom sme zachovali regionalizmus. Sme súčasťou Európy, ktorá má najviac hraníc: Európska únia, Schengen, eurozóna, a výziev je veľa. - Blízkosť a minulosť krajín strednej a východnej Európy využívame na rozvoj. Urýchlime ho spoločným postupom, zameraním sa na to, čo máme spoločné, a na dobrý prenos informácií. Chceli by sme stimulovať karpatskú oblasť - zeleň, agrokultúru, poľnohospodárstvo, ktoré by sa využilo na posilnenie hospodárstva, na rozvoj, a na to potrebujeme aj univerzity, stretnutie mladých ľudí z Trojmesta je skvelý nápad - povedal Marek Kuchciński.
Ako zdôraznil minister Małgorzata Jarosińska-Jedynak počas panelu "Cez Karpaty - budovanie výskumných a akademických štruktúr spolupráce v karpatskej a trikarpatskej oblasti" - Pred 10 rokmi univerzity driemali a neboli schopné vykonávať výskumnú prácu. Dnes môžeme povedať, že máme angažovaných mladých ľudí, vynikajúcich výskumníkov a univerzity, ktoré sa neboja prijímať výzvy. Preto by sme mali čo najlepšie využiť potenciál univerzity na ceste k lepším zajtrajškom.
Podľa ministra pre fondy a regionálnu politiku, obrovské peniaze z úrovne Európskej únie sú určené na výskum a vývoj, na inovácie, 100 miliárd EUR v rámci centrálneho programu Horizont Európa a 14 miliárd EUR vyčlenených na vnútroštátnej úrovni - máme teda veľký finančný potenciál finančný potenciál. Regionálny rozvoj je predovšetkým o podnikaní. Podkarpacie je lídrom v hospodárskom raste v roku 2019, ktorý dosiahol 7,8 % rastu HDP. Je to pohraničný región, ktorý čelí mnohým problémom, turistický región. Aby bolo možné účinne predpovedať budúcnosť Aby bolo možné účinne projektovať budúcnosť strednej a východnej Európy, je potrebné zapojiť do procesu jej programovania mladí akademici - budúce spoločenské, hospodárske a politické elity tejto oblasti. Do procesu programovania by mali byť zapojené budúce sociálne, hospodárske a politické elity oblasti. Mali by sa používať tieto údaje fungujúce vedecké a výskumné centrá, akademické kruhy a poskytnúť im Existujúce vedecké a výskumné centrá a akademické kruhy by sa mali využívať a mali by sa im poskytovať príležitosti na účinnú rozvojovú spoluprácu.
Na tento účel sa v rámci Zimnej školy ASECU počas 1. Týždňa medzinárodnej spolupráce v Karpatoch uskutočnili workshopy, na ktorých mladí akademici spolu s vedeckými pracovníkmi a s podporou expertov v danej oblasti vypracovali koncepty medzinárodných projektov v mnohých oblastiach. Počas trojdňového seminára v Polańczyku diskutovalo viac ako 100 študentov a akademikov zo 16 krajín zastupujúcich 20 univerzít o budúcnosti spolupráce v strednej a východnej Európe, pričom sa zamerali na najdôležitejšie témy, ako sú geopolitické podmienky v tejto oblasti, príležitosti a prekážky hospodárskeho rastu, ochrana životného prostredia, zmena klímy, energetická politika, bezpečnosť, rozvoj pohraničných oblastí, cestovný ruch alebo vedecká spolupráca. Je dôležité poznamenať, že počas práce pracovné skupiny s podporou expertov vypracovali koncepcie v územnom zmysle, t. j. pre Karpatský euroregión a širšie pre Trojkarpatskú oblasť. Závery a odporúčania z workshopov boli prezentované na konferencii v rámci 1. medzinárodného fóra pre spoluprácu mládeže Karpatského regiónu a Trojhraničnej iniciatívy, ktorá sa konala 21. februára 2020 v Przemyśli. Podľa študentov má Via Carpatia šancu hospodársky a kultúrne prepojiť Európu. Potrebujeme silnú Úniu - nielen politickú, ale aj cestnú. Akademická mládež Karpát a Trojkarpatska sa tiež domnieva, že by sa mali identifikovať spoločné formy cestovného ruchu, ako je zelený cestovný ruch, cykloturistika, vodná turistika, pešia turistika alebo kultúrny cestovný ruch - založené na dedičstve a vytvoriť tematické trasy, ktoré vytvoria jednotu v Európe.
text, foto: mo
Počas zasadnutia boli prezentované a prediskutované výsledky jednotlivých seminárov:
História juhovýchodnej Európy ako spoločného sociálno-ekonomickej a kultúrnej oblasti.
História Via Carpatia, Karpatského euroregiónu a Trojkarpatská iniciatíva a súčasný stav implementácie.
Technické, inštitucionálne a finančné otázky Via Carpatia, Karpatský euroregión a iniciatíva Tri-Maritime
Význam Via Carpatia, Karpatského euroregiónu a Tri-City pre obchodné vzťahy v regióne.
Význam Via Carpatia, Karpatského euroregiónu a Trojregionálna iniciatíva pre finančnú mobilitu a medziregionálne investície.
Význam Via Carpathia, Karpatského euroregiónu a Význam Via Carpatia, Karpatského euroregiónu a Trojkarpatskej iniciatívy pre medziregionálny cestovný ruch a atraktívnosť regiónu.
Via Carpatia, Karpatský euroregión a Trojhraničná iniciatíva a kultúrne prepojenia / medzikultúrna komunikácia v regióne.
Geopolitický význam Via Carpatia, Karpatského euroregiónu a Karpatský euroregión a iniciatíva Tri-Maritime
Výsledkom práce bolo vytvorenie plagátov týkajúcich sa jednotlivých tematických oblastí, napr.
VIA CARPATIA: Inštitucionálne, technické a finančné otázky
Geopolitický význam cesty Via Carpatia. Cesta do roku 2040.
Via Carpatia: minulosť a súčasnosť
Podobnosť a rozmanitosť naprieč storočiami v nadnárodnom cestovnom ruchu SEE pre udržateľný rozvoj
Via Carpatia spája kultúry
