Maršal Sejmu Marek Kuchciński začal svoju návštevu Vilniusu prejavom v litovskom parlamente. Zdôraznil najmä minulosť, ktorá spája naše národy. Poukázal na silu, ktorú spoločne tvoríme, na naše spoločné hodnoty a ciele do budúcnosti. Odvolával sa na tri dôležité symboly: zázračný obraz Panny Márie s dieťaťom, Jagiełło a svätý Kazimír.
Podľa maršala by spolupráca mala byť založená na princípe bezpečnosti, starostlivosti o suverenitu, NATO, Európskej únii, základoch demokracie v medzinárodných vzťahoch, a to "nič o nás bez nás" a "slobodný so slobodným, rovný s rovným". Dôležitým bodom prejavu bola otázka poľskej menšiny v Litve. - Možnosti spolupráce sú obrovské, ale nie vždy sa plne využívajú. Strategické partnerstvo musí znamenať rešpektovanie práv menšín. Priatelia sú k sebe úprimní. Preto nezabúdajme, že Poliaci žijúci v Litve, rovnako ako Litovčania žijúci v Poľsku, sú dedičmi nášho spoločného štátu. Títo občania si zaslúžia rešpektovanie svojich práv v oblasti majetku, kultúry, vzdelávania, jazyka a prítomnosti na verejných priestranstvách. Stojím pred vami v litovskom parlamente a ako predseda Sejmu Poľskej republiky by som chcel apelovať na vás, poslancov Sejmu Litovskej republiky, aby ste pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa občanov Poľskej republiky brali do úvahy ich očakávania a naše spoločné záujmy. V záujme minulosti a budúcnosti apelujem na odvahu, ktorú mali naši predkovia pred 630 rokmi, na dobrú vôľu a priateľské porozumenie - povedal Kuchciński.
Počas stretnutia s predsedom Seimasu Litovskej republiky Viktorasom Pranckietisom hovoril maršálek Seimasu okrem iného o historických, bezpečnostných, energetických otázkach, parlamentnej spolupráci, infraštruktúrnych otázkach, ako je Via Baltica, Via Carpatia. Predseda Sejmu zdôraznil, že je pre neho dôležité pripomenúť aj spoločné historické korene, keď Poľsko a Litva tvorili veľkú mnohonárodnostnú poľsko-litovskú úniu. Z toho by sa malo vyvodiť poučenie do budúcnosti a mala by sa rozvíjať spolupráca na zaistenie bezpečnosti občanov. - Minulosť nás učí, že keď sme boli spolu, boli sme skvelí a silní. Mohli sme rozhodnúť o osude Európy," povedal predseda Sejmu. - Čím častejšie sú naše kontakty, tým lepšia je naša spolupráca. Odvolávame sa na časy prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý počas svojho prezidentovania navštívil Litvu 16-krát," povedal predseda parlamentu.
Predseda Sejmu navštívil Litvu na pozvanie predsedu Seimasu pri príležitosti 630. výročia krstu. Vrcholom návštevy bolo otvorenie výstavy venovanej Gersonovmu monumentálnemu dielu "Krst Litvy". Obraz bol vytvorený pre výstavu v Paríži, kde bol ocenený striebornou medailou. Potom už jej osud nebol najlepší, pretože končila z ruky do ruky, dokonca aj na stenách krčiem. Pred niekoľkými rokmi sa našiel a vrátil do Poľska. V súčasnosti je trvalo vystavená v Múzeu zbierky Jána Pavla II. vo Varšave. Na výstave vo Vilniuse je zreštaurovaný obraz vystavený prvýkrát po viac ako 120-ročnej prestávke.
- Dnešné slávnostné stretnutie v Paláci litovských veľkovojvodov vo Vilniuse je cestou k prameňom našich dejín, k udalosti, ktorá pred 630 rokmi spojila Poľsko a Litvu. Je tiež poctou veľkosti tohto dedičstva, ako aj zamyslením sa nad súčasnými Poliakmi a Litovčanmi, vzájomnými vzťahmi a súčasnými hodnotami. Pred 630 rokmi sa litovský veľkoknieža Jogaila zaradil medzi veľké osobnosti, ktoré zmenili dejiny nielen svojich národov, ale aj svojho okolia. Litva sa stala súčasťou kresťanského sveta a kultúry. Veľké dielo vykonali ľudia, ktorí sa ho ujali - Jogaila a Viťaz. Poľská kráľovná Jadwiga, apoštolka Litvy, bola zaradená medzi sväté katolíckej cirkvi a akt kanonizácie sa uskutočnil pri príležitosti 610. výročia krstu Litvy: "Ďakujem Matke Kristovej za to, že po mnohých rokoch utrpenia a skúšok sa Litve a jej susedným krajinám podarilo vymaniť sa z temnoty cudzej okupácie a prenasledovania, vynúteného mlčania o Bohu a premáhajúceho nedostatku základných slobôd," povedal predseda parlamentu.
Predseda Sejmu spolu s poľskou delegáciou navštívil cintorín Rossa, hrob matky Józefa Piłsudského, kde je uložená aj urna so srdcom veliteľa. Na cintoríne v Antokole si tiež uctil pamiatku poľských vojakov, ktorí padli v rokoch 1919-1921 v bojoch proti boľševikom.
Pieta. Cintorín v Antokole
Počas stretnutia v Poľskom inštitúte s Poliakmi žijúcimi v Litve predseda Sejmu ubezpečil o podpore pri riešení problémov, a to aj v oblasti vzdelávania.
Panna Mária z Úsvitnej brány
Chcel by som sa srdečne poďakovať za dnešnú slávnosť, ktorá je cestou k prameňom našej viery a nášho spoločenstva, ktoré pretrvali mnoho storočí a dávajú obom národom silu ducha a silu tvoriť. Manželstvo kráľovnej Jadvigy a litovského veľkokniežaťa bolo skutočným manželstvom Poľska a Litvy. Tento historický akt umožnil dobrovoľné spojenie oboch krajín, ktoré sa začalo formovať po Krévskej únii a krste Litvy a našlo svoj formálny a právny rozmer v Lublinskej únii a neskôr vo vzájomnom súhlase oboch národov z roku 1791. Poľsko-litovské puto potom posilnil spoločný boj za obnovenie Poľsko-litovskej republiky v 19. storočí a predovšetkým novembrové a januárové povstania," povedal maršal Seimasu počas svojej oficiálnej návštevy Litvy.
Foto: Paweł Kula
