V nedeľu zorganizovala Przemyská kultúrna spoločnosť piatu konferenciu z cyklu "Udalosti a ľudia 19. a 20. storočia - Przemyśl, Przemysko a Podkarpatsko v Karpatskej Európe".
Hlavnou témou konferencie bola spolupráca pre trvalo udržateľný rozvoj karpatského regiónu v zmysle Karpatského dohovoru a možnosti rozvoja cestovného ruchu v regióne prostredníctvom vytvorenia turistických hraničných priechodov.
- Stretli sme sa v Muczne, v srdci Bieszczad, aby sme diskutovali o potenciáli Karpát. Pozeráme sa na ne ako na jednu spoločnú krajinu, ktorú treba rozvíjať, ale zachovať jej mimoriadne prírodné bohatstvo, krásnu krajinu, starať sa o čistotu vody a ovzdušia. Krajiny karpatského pásu stoja pred výzvou: ako zosúladiť snahu o najlepší rozvoj v Európe s potrebou vyplývajúcou nielen zo záväzných predpisov, ale aj s tou prirodzenou - žiť v blízkosti prírody a rešpektovať životné prostredie - povedal Marek Kuchciński, iniciátor konferencie. Predseda sa odvolal na ekologickú filozofiu Rogera Scrutona, ktorý sa domnieva, že konzervativizmus má oveľa väčšie predpoklady čeliť ekologickým problémom ako liberalizmus alebo socializmus. Naša spoločná budúcnosť je neistá, ale môžeme si vybrať cestu, ktorá zachová našu planétu a náš druh v bezpečí. Žiadny rozsiahly projekt nebude úspešný, ak nebude vychádzať z praktických úvah v malom meradle. Je teda potrebné, aby sme prevzali kontrolu nad naším životným prostredím a starali sa oň ako o svoj domov, a to aj prostredníctvom aktívnej činnosti v miestnych združeniach, čo je tradičným cieľom politiky.
- Už viac ako 20 rokov uvažujeme o výstavbe nových hraničných priechodov s Ukrajinou a až teraz začíname budovať Malhovice. Už vtedy sme hovorili o priechodoch pre chodcov a cyklistov, turistických priechodoch v Roztokoch, Bieszczadoch a v okolí Kalwarii Pacławskej, aby sa uľahčila pútnická doprava. Hovorili sme aj o obnovení trasy z Rumunska do Veľkej Británie. Už mnoho rokov sa uvažuje aj o nových priechodoch: Żurawin-Boberka v obci Lutowiska a Bystre-Łopuszanka v obci Czarna, ako aj o rozšírení a umožnení nákladného priechodu v Krościenku," povedal Marek Kuchciński. Na porovnanie uviedol počet priechodov na poľsko-nemeckej hranici: 45 a poľsko-ukrajinský: 9. - Pre tok ľudí a tovaru je to príliš málo. Viac z nich by uľahčilo, posilnilo západnú voľbu Ukrajiny, a to sa oplatí aj nám. Údaje z roku 2019 ukazujú, že tí, ktorí vstúpili do vzdialenosti do 100 kilometrov, zanechali v našej krajine 7,6 miliardy zlotých, väčšinou v maloobchode, čo znamená desaťtisíce pracovných miest," zdôraznil predseda parlamentu.
Marek Kuchciński aj Małgorzata Golińska, námestníčka ministra pre klímu a životné prostredie, upozornili na problémy, ktoré Natura 2000 predstavuje. - V Poľsku, na rozdiel napr. od Álp, bol program zavedený pred mnohými investíciami a novými technológiami, urbanizáciou. V Alpách sa najprv vybudovali tunely, cesty, lyžiarske vleky a celá turistická a lyžiarska infraštruktúra, a potom sa zaviedla Natura 2000... Na druhej strane, keď sme získali nezávislosť a začali sa pripravovať na rozvoj, v Poľsku sa zaviedla Natura 2000 a my, ktorí sme mali rôzne investičné plány, sme narazili na obrovský múr environmentálnych obmedzení. - argumentoval Marek Kuchciński.
Ministerka Golinská zdôraznila, že program bol často zavedený na základe archívnych dokumentov, ktoré nezodpovedali skutočnému stavu. Teraz musí vláda dokázať, že tieto oblasti boli v tom čase už zdevastované. Zároveň zdôraznila, že dialóg s Európskou komisiou je na dobrej ceste - v januári 2020 bolo navrhnuté rozšíriť 7 lokalít Natura 2000 a vytvoriť 14 nových. V súčasnosti je 999 lokalít sústavy Natura 2000, ktoré pokrývajú 20 % územia krajiny. 50 % v lesných oblastiach a 25 % v poľnohospodárskych oblastiach. Je tu 6 národných parkov, 13 krajinných parkov, chránené krajinné oblasti a 70 % poľských Karpát je pokrytých rôznymi formami ochrany prírody.
Podľa ministra by sa malo zachovať bohatstvo, ktoré láka ľudí do Karpát, a estetika krajiny by sa nemala ničiť bilbordmi, reklamami a plagátmi. Małgorzata Golińska tiež uviedla, že vláda je schopná realizovať investície s ohľadom na prírodu, ale príliš málo sa chváli prírodným dedičstvom, príliš málo sa o ňom vie v zahraničí.
Moderátor prvého panelu, maršál Podkarpatského vojvodstva Władysław Ortyl, poznamenal, že poľské predsedníctvo Karpatského dohovoru je vhodnou príležitosťou na diskusiu o budúcnosti druhej najväčšej horskej reťaze v Európe. Karpatské regióny sú hospodársky veľmi slabo rozvinuté, a preto je veľmi potrebná ďalšia stratégia rozvoja podľa vzoru alpskej stratégie. Stratégia, ktorá by zahŕňala aj karpatské regióny Ukrajiny, by bola nielen dôležitým rozvojovým impulzom pre tieto oblasti, ale aj formou spolupráce, ktorá by integrovala a posilnila východnú a zároveň vonkajšiu hranicu Európskej únie a samotnej Ukrajiny. Zintenzívnenie spolupráce v karpatskom makroregióne by zasa významne prispelo k obnove Ukrajiny a jej rýchlejšej integrácii do Únie.
Andrej Šeketa, prvý podpredseda Zakarpatskej oblastnej rady, uviedol, že na Karpaty sa treba pozerať ako na celok, pretože skôr či neskôr budú v jednom európskom formáte, rozvoj treba zabezpečiť vo všetkých regiónoch. Upozornil tiež, že cestovný ruch nie je možný bez turistov, ktorí musia mať voľný prístup do oblastí, o ktoré majú záujem, a štátna hranica by im nemala stáť v ceste. - Urobilo sa už veľa, ale stále nie dosť. Ako Zakarpatská oblastná rada zdôrazňujeme význam hraničného priechodu, v poslednom období sa výrazne zlepšila infraštruktúra Zakarpatska, vybudovali sa nové kúpele. Aby sa karpatský región dobre rozvíjal, musíme vyhrať vojnu. Pracujeme na tom," povedal.
Anna Brzechowska-Rębisz, riaditeľka úradu Podkarpatskej oblastnej organizácie cestovného ruchu, upozornila na turistickú atraktívnosť spojenia rôznych oblastí - Dolné Sliezsko vyhráva, pretože sa z neho dajú uskutočniť výlety do Prahy - a na rastúce požiadavky turistov, vrátane "špecializácie", ako je zelená turistika v Slovinsku.
Dr. Dariusz Dyląg, podpredseda združenia Res Carpathica, predstavil profil Mieczysława Orłowicza, nestora poľského cestovného ruchu, a turistický potenciál Wolosatsko-Lubnianskeho priesmyku.
Moderátor druhého panelu, podpredseda Zväzu Karpatského euroregiónu Dawid Lasek, hovoril o histórii, štruktúre a úlohách Karpatskej platformy pre udržateľný cestovný ruch, ktorú počas poľského predsedníctva Karpatského dohovoru riadi Karpatský euroregión Poľsko. K podpisu dohody v tejto súvislosti so sekretariátom dohovoru došlo na diaľku počas konferencie Európa Karpát 2021 v Krasiczyne. Medzi priority patrí: vybudovanie štruktúry medzinárodnej spolupráce pre udržateľný cestovný ruch, vybudovanie Karpatského observatória cestovného ruchu, ktorého prototyp sa vyvíja v spolupráci so štatistickými úradmi karpatských krajín a partnermi v oblasti Big Data, vrátane VISA, a kultúrny cestovný ruch, ktorého konkrétnym príkladom realizácie je značka EtnoCarpathia v rámci značky Karpaty. V diskusii vystúpili aj zástupcovia miestnych orgánov z Ukrajiny, ktorí sú novými členmi združenia. Starostovia obcí Truskavec, Slavjansk a Boryslav potvrdili pripravenosť spolupracovať. Splnomocnenec predsedu Ľvovskej oblastnej vojenskej správy Jurij Kmit predstavil politické a hospodárske perspektívy pohraničných oblastí Ukrajiny v súvislosti so vstupom do euroregiónu. Dôležitou činnosťou je tvorba stratégií pre poľsko-ukrajinské cezhraničné funkčné oblasti, t. j. "Kremenaros" a "Przemyslská brána".
Euroregión spolupracuje aj s vedcami z Nórska. Na základe nórskych skúseností pripravujú vzdelávací program pre ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu. Prof. Knut Westeren z Nord University predstavil segmenty horského cestovného ruchu, ktoré pozostávajú z ekoturizmu, autenticity, divokej krajiny a kultúry.
V diskusii vystúpila Danuta Waszczak, ktorá povedala, že ako chodkyňa "vyšliapala" celé Bieszczady a napriek pokročilému veku dúfa, že ich uvidí aj na ukrajinskej strane, ako aj miesta, ktoré kedysi patrili k Poľsko-litovskej republike. - Chcela by som vidieť Východné Karpaty a Huculsko," uvažovala.
Ryszard Prędki, riaditeľ Bieszczadského národného parku, poďakoval za zvýšenie dotácií, vďaka ktorým boli otvorené vzdelávacie aktivity aj pre ukrajinskú mládež, podpora pre utečencov, nové priestory a moderné expozície v Prírodovednom múzeu pre turistov.
Starosta Leska Andrzej Olesiuk zdôraznil, že ak chceme chrániť Karpaty, musíme vyriešiť problém s dopravou a hodinovými radmi na parkoviskách. Marek Kuchciński v odpovedi predložil myšlienky na zníženie počtu osobných automobilov v prospech napríklad špeciálnej elektrickej dopravy.
Bieszczadský starosta Marek Andruch tvrdil, že všetci chcú rozvoj, ale zároveň chcú chrániť územie. - Zameriavame sa na cestovný ruch, ale aby tieto oblasti dobre fungovali, musí ich byť viac, turistický ruch by sa mal diverzifikovať, mali by sme ísť po trasách na sever a do poľsko-ukrajinského pohraničia, tam je veľký potenciál. Som za to, aby sa umožnil prechod cez hranice a zároveň sa zachovali neoceniteľné prírodné hodnoty," povedal Andruch. Starosta tiež prečítal otvorený list účastníkov konferencie o otvorení hraničného priechodu Lubňa-Vołosate.
Dr. Jan Musiał sa opýtal, či by bola možná túra cez hraničný priechod vo Wołosate, ktorá by sa skončila slávnosťou. - Ak to riaditeľ parku nebude vetovať, tak asi áno," odpovedal Marek Kuchciński.
Zástupca sprievodcov uviedol, že podľa jeho názoru je základom cestovného ruchu infraštruktúra. Za jej rozvoj sa poďakoval maršálovi vojvodstva Władysławovi Ortylovi. Zároveň zdôraznil potrebu vyčistiť údolia, rekultivovať zarastené výhľadové osi od ciest a nenarušovať krajinu bezduchými stavbami. - Snívam o vlaku z Przemyśla do Užhorodu a ďalej do Zakarpatska," uzavrel.
Zenon Zegarski upozornil na potrebu sprístupnenia cyklotrás a miest, kde by sa dali požičiavať bicykle.
Námestník maršálka vojvodstva Piotr Pilch zdôraznil, že v Bieszczadoch máme za sebou veľmi dobré roky na cestné investície, ktorých výsledkom je napríklad úsek Ustrzyki Dolne - Lutowiska, okolo jazera Solina a z poľského Ladysmithu boli poskytnuté prostriedky na úsek Polańczyk - Wilkowyja. V pokročilom štádiu sú aj práce na prepojení Zelenej cesty z Przemyśla cez Arłamów, Ustrzyki Dolne, Ustrzyki Górne do Cisny.
Ďalšia konferencia sa blíži. Tentoraz v Przemyśli. Srdečne vás pozývame!
