Stredná Európa, Európa Karpát, hľadá novú cestu. Čerpá inšpiráciu z minulosti, ale do budúcnosti ju môže viesť rozumná spolupráca založená okrem iného na parlamentnej diplomacii. - Je zárukou rôznorodosti názorov, ktorá odráža vôľu voličov, čo poskytuje veľkú príležitosť pre rozvoj - tvrdí Marek Kuchciński, zakladateľ Karpatskej Európy, bývalý maršal Sejmu a predseda zahraničného výboru Sejmu.

Išlo o 28. ročník Karpatskej Európy, ktorý mal tento rok (27. - 28. februára) osobitný rozmer, pretože sa po prvýkrát konal aj v online formáte. V čase pandémií je jasné, aké náročné je viesť dialóg medzi európskymi krajinami. Čoraz jasnejšie tiež vidíme, že starý kontinent sa musí zjednotiť, aby čelil výzvam, ktoré predstavujú epidemiologické hrozby. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako zladiť potrebu hospodárskej konkurencieschopnosti voči takým veľmociam, ako sú USA alebo Čína, s rozmanitými ekonomikami krajín strednej Európy. Potrebuje náš kontinent jednotný hlas navonok alebo možno viachlas? Trilateralizmus, Vyšehradská skupina, zjednotenie karpatských krajín sú len ďalšími koncepciami v rámci vnútorných výziev nášho kontinentu. Preto je taký dôležitý dialóg, ktorý môže prebiehať na vládnej, parlamentnej a expertnej úrovni alebo kombinovať všetky tieto diplomatické prostriedky na konferenciách, ako je Karpatská Európa. Tohtoročné stretnutia boli rozdelené do ôsmich panelov.

- Počas tohto ročníka Karpatskej Európy sme iniciovali úsilie o zápis celého karpatského regiónu na zoznam UNESCO, čo by bol precedens v celosvetovom meradle a umožnilo by to vo väčšej miere propagovať a chrániť tento jedinečný región, pretože stredná Európa je najväčším bohatstvom kultúr a jazykov zo všetkých kontinentov - maximom rozmanitosti. Je medzi nimi 40 nositeľov Nobelovej ceny a najväčší počet významných osobností od umenia až po hospodárstvo. Naším cieľom je rovnováha medzi hospodárstvom a ekológiou, ochrana prírodných oblastí, kultúrneho dedičstva, rozumné využívanie prírodných zdrojov - najmä pitnej vody - rozvoj služieb alebo infraštruktúry a posilnenie konkurencieschopnosti a inovatívnosti - zdôrazňuje Marek Kuchciński.

30 rokov Vyšehradskej skupiny. Nové výzvy

(Významné výročie 30 rokov vyšehradskej spolupráce, ktorej súčasťou sú aj karpatské krajiny, nám umožňuje uvedomiť si nielen bohaté dedičstvo regionálnych väzieb, ale aj neustálu potrebu ich rozvoja a posilňovania, a to aj na parlamentnej úrovni. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí. Existujúca spolupráca v oblasti výmeny informácií o riadení pandémie COVID-19 sa rozšíri na riadenie bezpečnosti vo všeobecnosti.

Vyšehradská štvorka je jedinečným príkladom úspechu. Jej úlohou je udržiavať politický konsenzus v záujme ďalšieho rozvoja strednej Európy. V4 tu plní úlohu lokomotívy pre celý región.

Stredná Európa v medzinárodnom prostredí (budovanie nového kontinentálneho a globálneho poriadku)

Stredná Európa by sa tiež mala aktívne podieľať na formovaní medzinárodného prostredia vytváraním nového kontinentálneho a globálneho poriadku, najmä vzhľadom na aktivizáciu hlavných medzinárodných hráčov, ako sú Spojené štáty, Čína a Rusko. V tomto smere sú nápomocné formáty spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú karpatské štáty - Bukurešť 9, Trilaterálna iniciatíva. Zmeny v americkej administratíve po prezidentských voľbách nielenže nezvrátili trend posilňovania transatlantického partnerstva, ale dali mu aj ďalší impulz na rozvoj, o čom svedčí okrem iného otvorená podpora iniciatívy Tri-City. Na druhej strane je výzvou zintenzívnenie aktivít Číny a Ruska v našom regióne.

Pandémia COVID-19 vyvolala otázky o kapacite národných zdravotníckych systémov, medzinárodnej solidarite, ako aj o mechanizme krízového riadenia EÚ. Všetky tieto otázky spolu s ďalšími výzvami týkajúcimi sa okrem iného migračnej a klimatickej politiky, podoby Európskej únie po brexite či udalostí za jej východnou hranicou vytvárajú priestor pre nevyhnutnú diskusiu o budúcnosti Európy, ktorej by sa mali aktívne zúčastniť aj krajiny nášho regiónu vrátane karpatských krajín.

Kľúčovými otázkami pre budúcnosť Únie a pre našu krajinu sú rozšírenie o krajiny, ktoré o to usilujú, a budúcnosť integrácie. Musíme zvážiť, či ju prehĺbiť a vybudovať jednotný štát, alebo zachovať národné štáty, ktoré úzko spolupracujú.

Konferencia sa vyslovila za vytvorenie parlamentného fóra troch portugalských krajín, nielen zhromaždenia V4. Bol by to priestor na diskusiu o strategických otázkach týkajúcich sa celého regiónu, čo by pomohlo odolať tlaku zo strany Ruska a Číny.

V4/ Trojmestie - rozvoj pohraničných oblastí

Trojmorie je iniciatíva, ktorá vznikla ako politická iniciatíva, ale stáva sa aj hospodárskou iniciatívou: budovanie dopravných a energetických spojení, budovanie systémov, ktoré nám umožnia súdržný, stabilný a bezpečný prenos zdrojov energie vrátane čistej a obnoviteľnej energie. Investujeme do nových technológií vrátane digitálnych. Máme obrovský potenciál na uskutočnenie rozvojových zmien. Potrebujeme synergie medzi krajinami regiónu a spojenie potenciálu v rôznych oblastiach. Na ich posilnenie potrebujeme aj spoluprácu na parlamentnej úrovni.

Podpísaná dohoda o spolupráci medzi Karpatským euroregiónom - Poľsko a Sekretariátom Karpatského dohovoru umožní lepšiu koordináciu udržateľného cestovného ruchu v Karpatoch.

Karpatská stratégia je príležitosťou pre rozvoj pohraničných oblastí, ktoré sú kľúčové pre súdržnosť a integráciu trojkarpatského priestoru. Zdôraznila sa potreba regionálnej spolupráce, napr. v oblasti investícií do infraštruktúry alebo energetiky. V apríli sa v Lubline uskutoční Fórum regiónov Trojmestskej iniciatívy, na ktorom sa vytvorí hospodárska sieť regiónov na regionálnej úrovni. Jeho úlohou bude spájať našich podnikateľov, združenia a mimovládne organizácie, ktoré pôsobia na tejto miestnej úrovni.

Digitálna Európa ako základ pre silné hospodárstvo a rozvoj sociálnych služieb a ako príležitosť na prehĺbenie spolupráce medzi krajinami Trojspolku (TSI)

Zameriavame sa na rozvoj digitalizácie tradičných odvetví: stavebníctvo, doprava, obchod, energetika, siete 5G v krajinách TSI a spoločné normy na zachovanie kybernetickej bezpečnosti.

Na základe vzorcov, ako sú Vyšehradská skupina, Trojspolok alebo Karpatská stratégia, stojí za to uvažovať o vytvorení alternatív k niektorým existujúcim komunikačným vzorcom. Náš región a Európska únia by vytvorili rezervný zdroj pre prípad, že by technologickí giganti vytrvalo uplatňovali algoritmické politiky, ktoré polarizujú verejnú mienku a ničia sociálnu súdržnosť.

Severojužná infraštruktúra 2040 - Zelená dohoda - Bezpečnosť na cestách. Bezpečné a blízke pre cestujúcich. Bezpečné pre životné prostredie

Bezpečná dopravná sieť, ktorá reaguje na výzvy k ekologickej úprave, je pre karpatský región mimoriadne dôležitá. Potrebujeme spojenia, vďaka ktorým bude doprava predvídateľná a bezpečná. Via Carpatia a jej vetvy sú dôležité pre všetky zúčastnené krajiny vrátane Slovinska a Balkánu. Cesta Via Carpatia je technologicky vyspelá cesta, okolo ktorej sa budú môcť umiestniť hospodárske podniky a bude pokračovať hospodárska expanzia na východ. Zintenzívňujeme naše úsilie o zaradenie tejto trasy moderných technológií šetrných k životnému prostrediu do siete TEN-T. Do konca roka 2025. Poľsko vybuduje svoj úsek cesty Via Carpatia - je už vybavený najmodernejšími kontrolnými systémami, riadením s modernými technológiami na pomoc vodičom. Nachádza sa aj na iných cestných trasách. Pre karpatský región je najdôležitejšia dobrá cestná (Via Carpatia, Via Baltica, A1, S3), železničná a letecká dopravná sieť.

Via Carpatia je nielen moderná, ale aj bezpečná trasa. Naším cieľom je znížiť počet nehôd. Musíme sa tiež postarať o stav ciest, ktoré k nemu budú viesť. V najbližších 10 rokoch by sa mala dokončiť TEN-T, aby sa mohla realizovať doprava so zníženými emisiami oxidu uhličitého a aby sa splnili ciele európskej zelenej dohody.

Európska zelená dohoda - príležitosť pre životné prostredie a ekologické poľnohospodárstvo

Účasť Poľska na ekologickom poľnohospodárstve sa musí zvýšiť. Karpaty majú potenciál stať sa príkladom prechodu na udržateľné potravinové systémy a udržateľné poľnohospodárske postupy, ktoré sa premietnu aj do chutných a výživných potravín. Stratégia "z poľa na tanier", ktorá je základom európskej zelenej dohody, sa zameriava na spravodlivé, zdravé a ekologické potravinové systémy, na podporu humánnych poľnohospodárskych metód alebo na rozvoj ekologického cestovného ruchu.

Potrebujeme zmenu v Únii, aby sme sa stali konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, s nižšími emisiami skleníkových plynov, prirodzenou sekvestráciou uhlíka a krátkymi dodávateľskými reťazcami.

Rodinné farmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zdynamizovaní vidieckych komunít. Vyrábajú potraviny a mnohé ďalšie produkty a služby, zabezpečujú zachovanie kultúrnych tradícií, rozvoj krajiny a hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Vidiecke oblasti musia byť atraktívne pre mladých ľudí a rodiny, aby sa zastavil a dokonca zvrátil úbytok obyvateľstva a s ním často spojený úbytok miestnych zdrojov a služieb.

Základným prvkom cieľov európskej Zelenej dohody sú lesy. V novej stratégii lesného hospodárstva sa stanoví príspevok lesov k prechodu na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050.

Jedna z kľúčových ekosystémových služieb, ktoré lesy poskytujú, súvisí s vodou: čistia vodu, regulujú jej prietok a môžu pomôcť chrániť pôdu pred eróziou a dezertifikáciou. Okrem toho lesy zohrávajú kľúčovú ochrannú úlohu v oblastiach ohrozených povodňami alebo lavínami. Nová stratégia pre lesy sa bude snažiť lepšie predchádzať ich poškodzovaniu a ničeniu, zabezpečovať odolnosť a zdravie lesov, maximalizovať a podporovať plnenie týchto funkcií a zároveň zvyšovať ich produkčnú schopnosť.

Kultúrna spolupráca - zachovanie nášho spoločného dedičstva

Geograficky, politicky aj ekonomicky sú väzby medzi rôznymi etnokultúrnymi identitami v Karpatskej Európe mimoriadne silné, čo znamená, že môžeme byť vzorom pre budúce spoločnosti v celej Európe. Rozmanitosť Európy je jej veľkou devízou. Práve táto časť Európy vytvorila model demokracie, je to región, ktorý sa po stáročia vyznačoval polyfónnymi, multietnickými a multináboženskými malými domovinami založenými na tolerancii a pluralizme, ktoré boli zničené počas druhej svetovej vojny a bezprostredne po nej. Je čas vymazať minulosť 20. storočia, ktorá túto rozmanitosť zabila a zaviedla unifikáciu.

- Skutočnosť, že polovica hmotných a nehmotných pamiatok UNESCO z celej Európy sa nachádza v strednej Európe, znamená, že toto dedičstvo, "východné pľúca", je rovnocenným miestom pre celú európsku civilizáciu - zhrnul konferenciu Marek Kuchciński.

Narodil sa v časoch slobody. Ako efektívne prepojiť a inštitucionalizovať spoluprácu mládeže v strednej Európe?

Posledný panel konferencie Európa Karpát v Przemyśli bol venovaný tým, ktorí sa narodili v časoch slobody. Panelisti okrem iného diskutovali o tom, ako účinne prepojiť a inštitucionalizovať spoluprácu mládeže v strednej Európe a čo urobiť, aby sa táto krajina stala pre nich najžiadanejším miestom pre život. Chceme podporovať mladých ľudí v ich rozvoji, učení sa jazykov, spoznávaní sveta, ale aj budovať ich sebavedomie a hrdosť na svoje korene. Východoeurópania by nemali mať komplexy v porovnaní so Západom. Spoločne premýšľame o tom, čo urobiť, aby sa východná Európa stala atraktívnou pre mladých ľudí, a Poľsko sa stáva čoraz atraktívnejším vďaka hodnotám, pocitu bezpečnosti a podpornej politike, ktorá sa prejavuje napríklad znížením daní.

text/pot. mo

V rámci špeciálnych podujatí sprevádzajúcich videokonferenciu "Karpatská Európa" bola v Przemyśli odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 30. výročia Vyšehradskej skupiny.

Predsedovia výborov pre zahraničné veci z Českej republiky, Poľska, Slovenska a Maďarska si tak pripomenuli výročie vzniku V4 15. februára 1991. Marek Kuchciński zdôraznil, že Przemyśl je pre všetky krajiny Vyšehradskej skupiny osobitným a symbolickým miestom, a preto považoval za vhodné pripomenúť si toto výročie práve v tomto meste. - Práve tu pred viac ako 100 rokmi slúžili v pevnosti Przemyśl vojaci zo všetkých národov bývalého Rakúsko-Uhorska. Tu slúžili a bojovali predkovia dnešných poslancov. Je to symbolické miesto aj preto, že odtiaľto pochádza Ryszard Siwiec - jeden z hrdinov, ktorí v roku 1968 protestovali proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, a hrdina národov našej Vyšehradskej skupiny, spolu s Janom Palachom a ďalšími, ktorí položili svoje životy pri obrane slobody," povedal.