Jednota, právo a sloboda v Európe a pre Európu

Nemecký politik Wolfgang Schäuble nedávno v rozhovore pre denník Handelsblatt povedal: „Hnevám sa sám na seba, že nevidím hrozbu, ktorú predstavuje Rusko. Lech Kaczynski mal pravdu. Ide o ďalší prípad, keď nemecký politik priznáva, že Nemecko sa mýlilo vo svojej politike voči Rusku a celej východnej Európe a urobilo chybu, keď ignorovalo varovania poľského prezidenta. Pripomeňme, Lech Kaczyński – znepokojil ho, že ruský imperializmus naberá na sile a nezastaví sa v Gruzínsku, ale čoskoro zaútočí na Ukrajinu, potom na Moldavsko, pobaltské štáty a možno aj na Poľsko. Dnes sa téza, že ruskú politiku riadia Putinove imperiálne ašpirácie, stala mainstreamovým názorom. Nie je to o hľadaní chyby práve teraz. Súhlasím s Wolfgaiom Schäublem, že vláda Angely Merkelovej nemôže byť zodpovedná za fiasko nemeckej politiky. Celá nemecká politická elita sa stala závislou na vízii lacného plynu z Ruska. Zásadnou otázkou je však vyvodiť dôsledky z tejto katastrofy a vytvoriť novú architektúru vzájomných vzťahov, v ktorej bude Nemecko vo väčšej miere zohľadňovať poľské názory na kľúčové európske problémy.
So záujmom som si prečítal článok Wolfganga Schäubleho uverejnený v poľskom denníku „Rzeczpospolia“ (19. októbra 2022) s názvom "Európa ešte nie je mŕtva." V ňom povzbudzoval k posilnenej spolupráci medzi Francúzskom, Nemeckom a Poľskom, ktoré by obnovením Weimarského trojuholníka „...mali prevziať vedenie nad európskym obranným spoločenstvom...“. Polemizoval aj s hodnotením Európskej únie premiérom Mateuszom Morawieckim, ktorý poukázal na existenciu „...oligarchického systému ovládaného Bruselom, Berlínom a Parížom v EÚ. Systém, ktorý ignoruje bezpečnostné záujmy Poľska, narušené vojnou Ruska proti Ukrajine. Zároveň odmietol požiadavku Poľska na vojnové reparácie od Nemecka.
Všetky tieto otázky sú zložité a zároveň dôležité pre európsku politiku. To, čo robí politiku fascinujúcou, je schopnosť vysporiadať sa s problémami, ktoré sú také ťažké, že presahujú možnosti jedného človeka a vyžadujú si politickú spoluprácu na ich riešenie. Preto môžeme byť vďační, že bývalý predseda Bundestagu sa tejto témy chopil. Jeho vyjadrenia vnímam ako výzvu k partnerskému dialógu, ktorého cieľom je postaviť nemecko-poľské vzťahy na nové pevné základy. zdieľam túto pozíciu. Ako predseda poľského Sejmu som mal možnosť osobne sa stretnúť s pánom Wolfgangom Schäublem ako predsedom Bundestagu a mal som tú česť s ním spolupracovať. Už v roku 2016 som počas stretnutia Weimarského trojuholníka v Paríži upozorňoval na problém „obrody ruskej moci“, ktorej dôsledkom je ruská agresia voči Ukrajine. Dnes sú poľské a nemecké hodnotenia ruského imperializmu takmer totožné. 70 % Nemcov a ešte väčšie percento Poliakov je za poskytnutie všetkej podpory Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii. Využime tento potenciál na vytváranie takých foriem spolupráce, aby sme chránili suverenitu našich štátov a identitu národov, nezabúdajme ani na posilnenie celého európskeho spoločenstva.
Európska únia potrebuje v súčasnej situácii rozširovať skupinu krajín, ktoré sú jej hybnou silou a Poľsko je prirodzeným partnerom Francúzska a Nemecka v strednej Európe. Poľsko nemá žiadne vodcovské ambície. Snaha o hegemóniu je poľskej politickej tradícii cudzia. Našou tradíciou je rešpektovať suverénnu rovnosť jednotlivcov aj národov v súlade s heslom: „Rovný s rovným, slobodný so slobodným.“ Weimarský trojuholník môže byť vzorcom zásadného významu, ktorý pomáha harmonizovať rôzne tradície a rôzne prístupy. k európskej spolupráci a integrácii. V mnohých otázkach sa predstavy o ďalšom vývoji Európskej únie nepochybne rozchádzajú. Tripartitný dialóg by však mohol posilniť dôveru vo všetkých smeroch, oslabiť obavy a objektivizovať problémy vyvolávajúce konflikty. Najjednoduchšou cestou by bolo postupné obnovenie regulárnosti politických konzultácií. Existuje však naliehavá potreba vytvoriť viac príležitostí na dialóg o existujúcich rozdieloch a rôznych záujmoch.

Dnes by som chcel v niekoľkých bodoch predstaviť, ako vidím budúcnosť EÚ z poľského pohľadu v kontexte poľsko-nemeckých vzťahov.
Po prvé, pripravenosť na rozhovory je pozitívnym predpokladom, v ktorom by sa mala oceniť čestnosť a odvaha riešiť zložité témy. O to viac, že podstatné predpoklady nemeckej bezpečnostnej a zahraničnej politiky boli v posledných mesiacoch revidované. Preto súhlasím, že úspech tohto procesu do veľkej miery závisí od jeho vedenia v dialógu s našimi susedmi, najmä s Poľskom.
Po druhé, dve otázky sú pre Poľsko existenčne dôležité: víťazstvo Ukrajiny vo vojne s Ruskom a reforma Európskej únie. V oboch môže zohrávať zásadnú úlohu spolupráca medzi Poľskom a Nemeckom. V plánoch momentálne vládnuceho tábora v Nemecku sú však tieto otázky riešené neprijateľným spôsobom. Kancelár Scholz podmieňuje členstvo Ukrajiny v EÚ pripravenosťou prejsť od pravidla jednomyseľnosti k väčšinovému systému v tých oblastiach, ktoré podľa zmlúv zostávajú výsadou členských štátov, ako je zahraničná a bezpečnostná politika.
Domnievam sa, že takýto vývoj únie by bol pre európsku integráciu škodlivý, viedol by k dominancii krajín s väčším volebným potenciálom v kombinácii s tradíciou dominancie, ktorá je pre Európu osudná. Takéto riešenie by bolo v rozpore aj s princípom subsidiarity, ktorý je pre Európsku úniu zásadný, a viedlo by k obmedzeniu účasti menších štátov na rozhodovacom procese spoločenstva, čo by z dlhodobého hľadiska viedlo k ich odcudzenie a odmietnutie spoločnej zodpovednosti za prijaté rozhodnutia. Poľsko opakovane varovalo pred porušovaním týchto základných pravidiel, ktoré do európskej spolupráce zaviedli otcovia zakladatelia, práve v mene vytváranej súdržnosti spoločenstiev. V súčasnosti nás tieto pravidlá chránia pred katastrofálnymi rozhodnutiami niektorých dôležitých krajín EÚ. Veď čo zachránilo Európsku úniu pred pozvaním Putina na summit EÚ v júni 2021, ak nie menšinová opozícia?
Všetky členské štáty EÚ sú demokracie a ich vlády sú brané na zodpovednosť ich voličmi. Predstava, že by sa jeden z nich napríklad zapojil do vojenskej operácie, pretože ho v Bruseli prehlasovali, je veľmi nebezpečná, pretože by to viedlo k odchodu viacerých krajín z EÚ. Na to už reagujú aj hlavné nemecké inštitúcie zastupujúce záujem štátu ako Rechnungshof, Ústavný súd v Karlsruhe či Bundesbank. Znepokojujú ich nezmluvné tendencie presúvať právomoci parlamentov členských krajín na úroveň EÚ. Aj v Poľsku sa domnievame, že o smerovaní a prioritách činností Únie musia rozhodovať členské štáty, ktoré majú najväčšiu demokratickú legitimitu, a nie inštitúcie EÚ.
Myslím si, že v tejto oblasti by sme mali vybudovať spoločnú stratégiu, ktorá ukáže, že pracne vypracovaná jednota, rešpektovanie pravidiel a slobôd členských štátov je z dlhodobého hľadiska pevnejším základom spolupráce ako rýchlosť či účinnosť rozhodnutí. prijaté. Reakcia EÚ na agresiu Ruska proti Ukrajine paradoxne ukázala, že dokáže rýchlo konať zavedením balíka sankcií. Bolo to možné, pretože všetky krajiny EÚ, bez ohľadu na svoj potenciál, uznali, že musia brániť hodnoty a princípy, ktoré sú základom európskeho spoločenstva štátov.
Ďalšou, treťou otázkou sú dôsledky vojny na Ukrajine a jej európske dôsledky. Spolupráca krajín v oblasti Baltského a Čierneho mora nadobúda nový význam. Aký postoj v tejto situácii zaujímajú štáty Weimarského trojuholníka? Nemecko mení svoju súčasnú bezpečnostnú politiku. Francúzsko je jedinou jadrovou mocnosťou v Únii so sídlom v Bezpečnostnej rade OSN. Pre Poľsko je najdôležitejšie posilniť východné krídlo NATO v spojenectve s USA. Zároveň je však pre nás dôležité budovať spoločnú európsku strategickú identitu v dialógu s Francúzskom a Nemeckom. Poľsko je stará demokracia s tradíciami spolužitia s inými národmi, chápanými nie ako etnické skupiny, ale ako občianske spoločenstvá. Naše niekoľko storočné skúsenosti s fungovaním v rámci štruktúry EÚ siahajú až do 14. storočia. Hovorí nám, že podmienkou existencie a rozvoja akejkoľvek únie, či už bývalej poľsko-litovskej, ako aj súčasnej európskej, je rešpektovanie suverénnej rovnosti štátov. Vieme totiž, že "Nikto nie je natoľko dokonalý, aby vládol druhým bez ich súhlasu." Preto je samotná myšlienka riadenia Únie skupinou jej najväčších členských štátov – akýmsi európskym „riaditeľstvom“ – veľmi riskantná. V Poľsku by to bolo neprijateľné aj z úcty k našim susedom v regióne, ktorí nemajú o nič menšiu dôstojnosť a nemenej právo rozhodovať o svojom osude. Únia by preto mala byť Európou solidárnych štátov. Na stretnutiach predsedov parlamentov krajín EÚ sme k tomu mnohokrát vyzývali.
Po štvrté, súhlasím s prezidentom, že naša energia by sa mala sústrediť na budovanie budúcnosti. Ale asi nikto nevie lepšie ako Nemci, že je to možné po urovnaní a odškodnení zločinov z minulosti. Zdá sa, že Nemci tomu rozumejú najlepšie a v mene spravodlivosti odškodnia príslušníkov vlastného národa, ktorí boli poškodení nezákonnosťou politického systému Tretej ríše. Robia to aj mnohým ďalším európskym národom v mene mierového spolunažívania. Za škody z prvej svetovej vojny mohli Francúzsku vyplácať odškodné až do roku 2010! Neurobili to však Poliakom, využívajúc právne zložitosti a politické úniky. V tejto veci potrebujeme odvážnych politikov, ktorí sú schopní prijať snahu o úprimné zmierenie.
Nakoniec: Poľsko a Nemecko dosiahli za posledných 30 rokov veľa. Oblasť spolupráce medzi spoločnosťami, ekonomikou a politikou sa stala oveľa užšou. Pokračujúcou výzvou je však naučiť sa rešpektovať jeden druhého. Nemecká hymna môže byť rozcestníkom: zjednotení v Únii, na základe zákona a rešpektovania vzájomnej slobody. Ide o kľúčovú úlohu pre stabilitu Európskej únie, ktorej mottom je „Zjednotení v rozmanitosti“.

                    Marek Kuchciński, predseda Sejmu na 8. volebné obdobie, 20. novembra 2022