Najvýznamnejší poľskí a zahraniční politici, viac ako osem hodín diskusií a slávnostný galavečer, počas ktorého sa udeľovali ceny za najlepšie karpatské projekty - tak v telegrafickej skratke prebehol prvý deň konferencie Karpatská Európa. Podujatie, ktorého iniciátorom a hostiteľom je predseda Sejmu Marek Kuchciński, sa koná v rámci Hospodárskeho fóra v Krynici. Toto je už 20. ročník konferencie. - Dokončujeme to, čo je veľkým úspechom v oblasti rozvoja spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy. Chceli by sme, aby sa konferencia stala miestom hľadania pozitívnych riešení nielen pre Karpaty, ale aj pre celú Európu - povedal maršal Kuchciński pri otvorení fóra.

Susedia Európy alebo susedia v Európe?

Prvý panel sa zaoberal rôznymi rozmermi európskej susedskej politiky. Medzi rečníkmi boli predseda rumunského Senátu Calin Popescu-Tariceanu, predseda Senátu Stanisław Karczewski, podpredseda Skupštiny Srbskej republiky, podpredsedníčka Kongresu poslancov Španielska Micaela Navarro Garzón, podpredseda Národného zhromaždenia Maďarska János Latorcai, štátny tajomník Kancelárie prezidenta Krzysztof Szczerski, predseda Výboru pre medzinárodné vzťahy a prisťahovalcov parlamentu Čiernej Hory Andrija Nikolić. Diskusiu moderoval podpredseda Senátu Ryszard Terlecki. Politici okrem iného diskutovali o migrácii a južnom a východnom rozmere európskej susedskej politiky.

Ako prvý vystúpil Calin Popescu-Tariceanu. - Snažíme sa nájsť riešenie základných príčin migrácie. Snažíme sa vzdelávať verejnosť. Je to výzva pre parlamenty a vlády - povedal. Predseda Karczewski zasa zdôraznil význam Karpatskej Európy, ktorá podľa neho poskytuje dostatok príležitostí na dialóg. - Vieme, kde sú geografické hranice, ale je dôležité odpovedať na otázku, kde sú kultúrne hranice. Európa sa mení, prekvapuje nás to. Situácia na kontinente je dynamická. Hranice Európy ovplyvňuje aj situácia v Európskej únii, spôsob jej fungovania a to, či bude viacrýchlostná," poznamenal Stanisław Karczewski.

Podľa názoru Jánosa Latorcaia z maďarského Národného zhromaždenia by Európska únia mala byť organizáciou silných národných štátov, ktoré vychádzajú z hodnôt gréckej, rímskej a kresťanskej kultúry. - Musíme myslieť na udržanie tohto spoločenstva, pretože žiadna krajina nedokáže sama zastaviť migráciu. Vykonávajme takú susedskú politiku, ktorá je spojená s národnou politikou," uviedol maďarský politik. Vladimir Marinkovič hovoril o srbskom pohľade na migračnú politiku. - Musíme hovoriť s našimi kolegami v karpatskom regióne a vo východnej, strednej a južnej Európe o tom, ako dynamicky reagovať na krízu, ktorej čelíme, a vytvoriť nové stratégie migračnej politiky. Marinković poznamenal, že Srbsko v tejto oblasti vyvíja mnohé aktivity s partnermi z Európskej únie, najmä s krajinami južnej, východnej a strednej Európy, aby našlo riešenie problému migrácie a ochrany našej civilizácie, kultúrneho dedičstva a kresťanstva.

V trochu inom duchu vystúpil podpredseda španielskeho Kongresu poslancov. Micaela Navarro Garzónová zdôraznila, že práva a povinnosti v Únii by mali byť vyvážené. - Európska únia potrebuje globálnu reflexiu, aby mohla solidárne čeliť problému migrácie - povedal španielsky politik. Krzysztof Szczerski upozornil na skutočnosť, že Európa vníma svoje okolie ako zdroj dezintegrácie a nebezpečenstva. - Nielen problém migrácie, ale aj politika Ruska je zdrojom destabilizácie Európy. Je to dôsledok chybných politických rozhodnutí jednotlivých štátov. Preto by nemalo dôjsť k dohode, že tieto rozhodnutia by sa mali spopularizovať a považovať za vzor pre celú Európu," apeloval minister Szczerski. Andrija NIkolić z parlamentu Čiernej Hory zdôraznil, že v súvislosti s migráciou potrebuje Európska únia novú stratégiu, ktorá bude chrániť sociálne hodnoty. Vyhlásil tiež, že Čierna Hora by mala čo najskôr vstúpiť do Únie. - Pristúpenie západného Balkánu plánované na rok 2025 je ambiciózny plán, na ktorý sa pripravujeme s využitím skúseností Vyšehradskej skupiny.

Rozvoj v Karpatoch - rozvoj v okolí Karpát

V druhom paneli účastníci diskutovali o budúcnosti Karpatskej makroregionálnej stratégie. Na podujatí sa zúčastnia zástupcovia Slovenskej investičnej a informačnej kancelárie Denisa Žiláková, primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčak, vedúci oddelenia na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre regionálnu politiku Jean Pierre Halkin.

Podpredseda vlády Varga zdôraznil, že je mimoriadne dôležité vytvoriť prepojenia v oblasti energetiky a cestnej infraštruktúry. - Karpatskú iniciatívu sme založili, pretože sa chceme navzájom spájať. Musíme mať jasnejšie hranice a odstrániť prekážky, ktoré nám bránia každý deň, - povedal. Na druhej strane Dan Octav Paxino poznamenal, že Karpaty sú jedinečným regiónom z hospodárskeho, kultúrneho a ekologického hľadiska. Rumunský politik tiež poďakoval poľskej vláde za spoluprácu pri tvorbe Karpatskej stratégie. - Budeme sa na ňom naďalej podieľať - oznámil Paxino.

Oleksandr Hanushchyn zdôraznil, že rozvoj Karpát je jednou z hlavných otázok, ktoré sa na Ukrajine riešia. - Chceme niesť túto vlajku, tento prápor spolu s vami, plece pri pleci, a dúfam, že spoločne máme veľkú šancu na úspech v spoločnej európskej stratégii s makroregionálnou stratégiou Karpát - povedal predseda Ľvovskej oblastnej rady. Denisa Žiláková vyjadrila presvedčenie, že makroregionálna stratégia prinesie mnohé výhody mnohým regiónom. - Nielen v oblasti investícií, cestovného ruchu, inteligentných technológií, ale najmä v oblasti infraštruktúry. Tieto výhody tam uvidíme," ubezpečil slovenský politik.

Podľa primátora Ferenčáka je Karpatská stratégia úplná a reaguje na výzvy, ktorým táto časť Európy čelí. - Je dôležité, aby sa plán začal na najnižšej úrovni, potom na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Jeho najdôležitejším cieľom je zlepšiť život obyvateľov regiónu - zhodnotil. Podľa zástupcu Európskej komisie je Karpatská stratégia veľmi dobrým nástrojom, ktorý prinesie EÚ mnoho výhod. - Z pohľadu EÚ je tiež dôležité, že ide o iniciatívu zdola nahor. Musíme zvážiť, ako administratívne posilniť Karpatskú stratégiu, čo je dôležitý politický krok. V najbližšom čase by sme mali pripraviť kalendár diskusií - povedal Jean Pierre Halkin.

Stredná Európa - infraštruktúra v rekonštrukcii

Investície do ciest, železníc a dopravy boli témou tretieho panelu. Zúčastnilo sa na ňom šesť rečníkov na ministerskej úrovni: Andrzej Adamczyk, minister infraštruktúry; Rokas Masiulis, minister dopravy a spojov Litovskej republiky; Árpád Érsek, minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky; Volodomyr Omelyan, minister infraštruktúry Ukrajiny; Dan Ťok, minister dopravy Českej republiky a Péter Szijjártó, minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska. Diskusiu viedol Bogdan Rzonca, predseda parlamentného výboru pre infraštruktúru.

- Včera a dnes sme si navzájom potvrdili: v otázkach dopravy sme spolu. Spoločne odstránime všetky prekážky, ktoré stoja v ceste vytvoreniu dopravnej siete, a to nielen cestnej, ale aj železničnej, ktorá umožní rozvoj našich regiónov. Medzi tieto investície patria Via Carpatia, Via Baltica, Rail Baltica, rýchlostná cesta S3 - opísal Andrzej Adamczyk. Rokas Masiulis dodal, že pomoc a podpora EÚ pre trasu Via Carpathia znamená veľa. - Ide o veľmi dôležitý projekt, ktorý umožní rýchlejší a bezpečnejší pohyb a integráciu s podnikateľským prostredím. Bude to vynikajúci potenciál pre celú Európu," zdôraznil litovský politik.

- Slovenská republika podporuje projekty Via Carpathia aj vysokorýchlostnej železnice. Sme súčasťou týchto projektov - povedal Árpád Érsek. Volodymyr Omeljan, ktorý prezentoval pozíciu Kyjeva, zasa vyjadril nádej, že tento projekt natrvalo spojí Ukrajinu s Európou. - V otázkach dopravy sme spolu. Spoločne odstránime všetky prekážky, ktoré stoja v ceste vytvoreniu siete nielen cestnej, ale aj železničnej dopravy, ktorá umožní rozvoj našich regiónov. Medzi tieto investície patria Via Carpatia, Via Baltica, Rail Baltica - doplnil Dan Ťok, minister dopravy Českej republiky. - V roku 2023 bude maďarský úsek Via Carpatia rýchlostnou cestou a v septembri budúceho roka predložíme dokument o vysokorýchlostnej železnici medzi Varšavou a Budapešťou - vyhlásil napokon šéf maďarskej diplomacie Peter Szijjarto.

Po panelovej diskusii nasledovalo slávnostné podpísanie spoločného vyhlásenia ministrov o veľkých infraštruktúrnych projektoch v regióne strednej a východnej Európy.

"Quo vadis, Európa?" - Európsky vývoj a budúcnosť Európskej únie

V ďalšom stredajšom paneli sa diskutovalo o budúcnosti starého kontinentu a predsedal mu profesor Zdzisław Krasnodębski, podpredseda Európskeho parlamentu. Zúčastnili sa na ňom: Richárd Hörcsik, predseda Výboru pre európske záležitosti, David Engels zo Slobodnej univerzity v Bruseli, Waldemar Paruch zastupujúci Centrum pre strategické analýzy, Aleksander Tomsky, výkonný riaditeľ vydavateľstva Leda z Českej republiky, a Aymerick Chauprade, francúzsky poslanec Európskeho parlamentu.

- Politické chyby niektorých krajín sú univerzálne. Nemecko testuje svoju silu v Európe. Je ťažké rozlúštiť, aké hodnoty vyznáva Únia, ktorá sa dnes nachádza medzi veľkými ambíciami a systémovou krízou. Problémom je diagnostikovanie systémových problémov - analyzoval profesor Paruch. - Potrebujeme skutočnú demokraciu a musíme brať do úvahy to, čo hovoria stredoeurópske krajiny, ktoré sú napokon plnoprávnymi členmi Európskej únie, - dodal Aymerick Chauprade. Richárd Hörcsik zasa zdôraznil európsku hrozbu "politickej fragmentácie". - Najdôležitejším problémom je migračná kríza, a to aj z finančného hľadiska. Na otázku, kam smeruje Európa, si musíme počkať do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019. - dospel k záveru.

- Namiesto vytvárania umelých kompromisov medzi autonómiou a tým, čo môže urobiť Brusel a Európska komisia, musíme znížiť počet strategických spoluzodpovedností, ktoré podporujú politiky v oblasti hraníc a sociálnych otázok," povedal David Engels. Podľa Alexandra Tomského je v súčasnosti najväčšou výzvou migrácia. - Je to obrovský problém, pretože bruselská nomenklatúra verí v otvorenú Európu, v otvorené hranice. Neuznanie toho, že narušenie hranice je agresiou, môže viesť k vážnym problémom - povedal Čech.

Tiché lúky - ako zabezpečiť politickú bezpečnosť v karpatskej Európe?

Posledný panel prvého dňa konferencie Karpatská Európa bol zameraný na bezpečnosť regiónu. Rozpravu viedol Zsolt Nemeth, predseda zahraničného výboru maďarského Národného zhromaždenia. V diskusii vystúpili: Jacek Czaputowicz, minister zahraničných vecí; József Czukor, hlavný poradca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Kancelária Rady Maďarska. V diskusii vystúpili: Jacek Czaputowicz, minister zahraničných vecí; József Czukor, hlavný poradca pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Úrad vlády, Maďarsko; Ben-Oni Ardelean, podpredseda Poslaneckej snemovne rumunského parlamentu; Tomasz Szatkowski, štátny podtajomník, Ministerstvo národnej obrany; Martin Fedor, predseda slovensko-poľskej parlamentnej skupiny v Národnej rade Slovenskej republiky; Lolita Čigāne, predsedníčka Výboru pre európske záležitosti, parlament Lotyšska; Miro Kovač, predseda Zahraničnopolitického výboru, parlament Chorvátska; Jan Farský, poslanec Poslaneckej snemovne, Česká republika.

Minister Czaputowicz zdôraznil: - Politická bezpečnosť sa vzťahuje na ohrozenie sociálnej stability štátov a vlád. Ide o to, aby krajiny v regióne boli schopné spravovať svoje vlastné záležitosti bez vplyvu geopolitických síl, ktoré zavádzajú medzinárodný poriadok a bránia presadzovaniu záujmov. Zsolt Nemeth zasa zdôraznil, že okrem regionálnych hráčov môžeme hovoriť aj o globálnych hráčoch, ktorí ovplyvňujú strednú a východnú Európu. Ako zdôraznil, štáty musia hájiť svoje vlastné záujmy, ale aj uvažovať o intenzívnej spolupráci v rámci Karpatskej Európy, Trojmoria a Vyšehradskej skupiny. Trochu iný názor zastával pán Farský, ktorý vysvetlil, že karpatská Európa by nemala byť protiváhou pre ostatné regióny kontinentu.

Miro Kovač v mene chorvátskeho parlamentu zdôraznil, že treba rešpektovať spôsob myslenia stredoeurópskych národov. Bez toho nebudeme mať dostatok sily na to, aby sme sa vyrovnali s vonkajšími mocnosťami, ktorých záujmom je mať silné postavenie v Európe," zdôraznil. - V globalizovanom svete je v našom spoločnom záujme vytvoriť bezpečné prostredie," dodal Martin Fedor. V diskusii vystúpil aj Tomasz Szatkowski. - Pre Poľsko je vojenský potenciál základnou otázkou suverenity. Bezpečnosť je definovaná hrozbami a výzvami. Jednou z nich je agresívna politika Ruska, novými hrozbami sú terorizmus a migrácia - povedal podpredseda vlády. Podpredseda rumunského parlamentu povedal, že hospodársky rozvoj zasa zabezpečí bezpečnosť. - V Rumunsku sa všetky strany zhodli na tom, že by sme mali zvýšiť náš príspevok do NATO z 1,2 na 2 % HDP. Na to je potrebný hospodársky rast. Je dôležité pozerať sa na Európu ako na obrovský projekt. EÚ a NATO sú dve dôležité organizácie. Všetci sme v nich. Sme presvedčení, že potrebujeme platformy pre našu obranu a pre zdieľanie našej ekonomiky, pretože to všetko bude pre náš prospech, - zdôraznil.

Ocenenia pre karpatské projekty

Vyvrcholením prvého dňa konferencie Európa Karpát bolo odovzdávanie cien za karpatské projekty, ktoré počas slávnostného galavečera odovzdal predseda Sejmu Marek Kuchciński. Hlavnú cenu získal projekt Pevnosť Przemyśl. Vyznamenania boli udelené aj projektom: Valašská kultúrna cesta, Poľsko-ukrajinské centrum pre chov a propagáciu huculského koňa, Karpackie nebo. - Tento rok sme urobili obrovský krok v rozvoji regionálnej politiky, a to vo všetkých oblastiach - povedal predseda Sejmu laureátom.

Podpis listu o zámere zorganizovať poľsko-slovenské fórum bol hlavným bodom druhého dňa konferencie Karpatská Európa, ktorá sa konala v rámci XXVIII. hospodárskeho fóra v Krynici. Podľa dokumentu sa bude konať v roku 2019 vo výstavnom a kongresovom centre G2A Arena v Jasionke pri Rzeszowe. Podujatie organizuje samospráva Podkarpatského vojvodstva a Nadácia Inštitút východných štúdií. - Táto dohoda je toho príkladom. Je to zároveň nová etapa poľsko-slovenskej spolupráce - povedal po podpise listu predseda Sejmu Marek Kuchciński. Okrem toho sa vo štvrtok vedci, predstavitelia miestnej samosprávy a politici zúčastnili na štyroch panelových diskusiách.

Cesty mudrcov - Collegium Carphaticum

Štvrtok sa začal panelom o projekte akademickej spolupráce v karpatskom regióne Collegium Carphaticum, ktorý moderoval Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite. Medzi rečníkmi boli Sándor Őze, riaditeľ Inštitútu histórie Katolíckej univerzity v Budapešti, Sławomir Solecki, prorektor Štátnej východoeurópskej univerzity v Przemyśli, Jan Lata, rektor Ostravskej univerzity, Ladislav Šuhányi, prorektor Prešovskej univerzity, Igor Cependa, rektor Zakarpatskej národnej univerzity v Ivano-Frankivsku a prorektor Univerzity Štefana III.

Sándor Őze zdôraznil veľký význam Collegium Carphaticum ako cennej akademickej a vedeckej iniciatívy pre celý región. Prorektor PWSW Sławomir Solecki zasa zdôraznil potrebu budovania dobrých vzťahov so susedmi. - Chceme, aby sa Przemyśl stal centrom, z ktorého bude vyžarovať myšlienka Karpát," povedal Solecki. - Dodal, že konferencia aj prednášky v roku 2018 ukazujú, aký veľký záujem je o Collegium Carphaticum.

S podporou tohto projektu vyjadril spokojnosť aj Ladislav Šuhányi. - Sme veľmi radi, že v tomto akademickom roku sa uskutoční výmena lektorov v rámci Collegium Carphaticum. Vďaka tejto podpore a úspešnému projektu budeme môcť dosiahnuť vyššie ciele, než aké sledujeme v súčasnosti. Podľa rektora Ostravskej univerzity Jana Latu je podstatou kolégia karpatská myšlienka. - Veľmi oceňujem, že poľská politická reprezentácia podporuje túto koncepciu. Myslím si, že má veľkú šancu na úspech, - povedal. - Máme skvelý nápad, na ktorom môžeme stavať. Snažíme sa rozvíjať naše vzťahy z historického a ekologického hľadiska a záleží nám na rozvoji cestovného ruchu," dodal Igor Cependa. Stefan Purici zasa upozornil na potrebu rozvoja cezhraničných programov, ktoré sú dôležité nielen pre prednášajúcich a vedcov, ale aj pre študentov.

Inter-Morze, Tri-Morze, myšlienka Medziparlamentného zhromaždenia strednej a východnej Európy

V druhom paneli účastníci diskutovali predovšetkým o realizácii koncepcie zjednotenia a úzkej spolupráce medzi štátmi tejto časti Európy - v súčasnosti i v minulosti. Diskusiu moderoval poslanec Európskeho parlamentu Włodziemierz Bernacki a zúčastnili sa na nej: predseda Snemovne reprezentantov Malty Angelo Farrugia, podpredsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Gordana Čomić, podpredseda Snemovne národov Bosny a Hercegoviny Ognjen Tadić, podpredseda Senátu Bogdan Borusewicz, podpredseda Výboru pre európske záležitosti litovského Seimasu Andrius Kubilius a spolupredseda Skupiny ukrajinsko-poľského priateľstva vo Verchovnej rade Ukrajiny.

Maltský politik zdôraznil, že myšlienka pokračovania dialógu medzi krajinami Európskej únie - a tiež medzi susednými krajinami - je mimoriadne dôležitou úlohou pri riešení súčasných výziev. - Chcel by som pochváliť poľský parlament za to, že sa ujal vedúcej úlohy v takej dôležitej téme, - povedal Angelo Farrugia. Podľa podpredsedu Snemovne národov Bosny a Hercegoviny myšlienka Trilaterály ešte nie je dostatočne známa. - Musíme nájsť spôsob, ako sa viac zapojiť. Musíme si odpovedať na otázku, prečo by sa táto iniciatíva mala využívať, aby sme ju mohli riadne podporiť, - zdôraznil Ognjen Tadić. Aj Gordana Čomić poukázala na potrebu silnejšieho zapojenia do tejto myšlienky. - Musíme si pripomínať bolestnú minulosť, ale musíme sa zamerať aj na to, čo nás spája. Snažme sa našu spoluprácu nedefinovať negatívne. Musíme ju viac oživiť," apeloval Čomić.

Podpredseda Senátu zdôraznil, že myšlienka Medziparlamentného zhromaždenia strednej a východnej Európy má zmysel len vtedy, ak prekročí hranice Európskej únie. - Musíme budovať nielen dohody v rámci Únie, ale aj pozitívne vplývať na krajiny, ktoré sú mimo Únie, - povedal. Litovský pohľad na trojstrannú iniciatívu prezentoval Andrius Kubilius, ktorý hovoril o spolupráci v oblasti infraštruktúry a zdôraznil, že je potrebné mať jasný plán v prístupe k Rusku. - V rokoch 2025 a 2027 budú naše krajiny predsedať Európskej únii. To sa zhoduje s obdobím možného rozšírenia EÚ, ale o tom už musíme začať diskutovať, inak sa nič nestane," zhodnotil Kubilius. Mykola Kňažickij zasa zdôraznil pozitívny postoj Kyjeva k iniciatíve Trojmestia. - Vítam myšlienky zapojenia Ukrajiny do takýchto iniciatív. Dúfajme, že tento projekt podporia aj iné krajiny, napríklad Nemecko alebo Francúzsko.

Stredná Európa - základ kultúr - kresťanské základy

Tretí panel posledného dňa Karpatskej Európy bol venovaný úlohe kresťanstva pri formovaní súčasnej tváre starého kontinentu. Diskusiu viedol poradca predsedu Sejmu a riaditeľ Inštitútu pre poľsko-maďarskú spoluprácu Wacław Felczak. Na diskusii sa zúčastnili: arcibiskup metropolita rižský Zbigniew Stankiewicz, Pavol Mačala zo slovenského vedeckého združenia Personalizm, maďarský pedagóg na Varšavskej univerzite Csaba György Kiss, prezident Schumanovho myšlienkového inštitútu Zbigniew Krysiak, poslanec maďarského Národného zhromaždenia Lorinc Nacsa, predseda chorvátskeho kultúrneho združenia Napredak z Bosny a Hercegoviny páter Franjo Topić a zástupca riaditeľa think tanku Občiansky inštitút Matyáš Zrno.

- Stredná Európa je základným kameňom kultúr, ktoré sa napriek svojej rozmanitosti stále rozhodujú medzi Východom a Západom. Je to tiež tá časť kontinentu, ktorú vidíme najmä dnes, kde sú univerzalistické myšlienky stále silné a nestrácajú svoju silu - povedal Maciej Szymanowski, keď otváral diskusiu. Páter Franjo Topić zdôraznil, že napriek kultúrnej rozmanitosti sa zdá, že stredná Európa je dnes v porovnaní so západnou Európou pevnosťou kresťanských hodnôt. Aj podľa zástupcu riaditeľa českého think tanku Občiansky inštitút Matyáša Zrna zohráva stredná Európa významnú úlohu pri zachovávaní európskych hodnôt. - Možno tieto západné hodnoty bránime oveľa viac ako západoeurópske krajiny. Dúfam, že s týmto étosom by sa stredná Európa mohla stať nositeľom strateného západného dedičstva.

Arcibiskup Zbigniew Stankiewicz zdôraznil, že naša civilizácia je založená na hodnotách, ktoré vychádzajú z ľudskej dôstojnosti. - Patrí medzi ne sloboda, rovnosť, bratstvo, úcta. Tieto hodnoty inšpirujú tvorbu zákonov v Európe a všetky majú svoj pôvod v kresťanstve, povedal metropolita z Rigy. Podľa Pavla Mačalu je to práve kresťanstvo, ktoré môže ponúknuť východisko z dnešnej krízy. - Kresťanskí politici sú spoluzodpovední za spoločnosť a musia klopať na dvere Cirkvi, aby hľadali rady a argumenty, ktoré by im umožnili plniť ich politické poslanie odrážajúce realizmus viery. Človek by rád poznal svoju pravú podstatu a musia ju poznať aj politici," zdôraznil Mačala.

Lorinc Nacsa poukázal na to, že základné hodnoty ako viera, bezpečnosť, práca, národ a spoločnosť sú dnes vystavené útokom. - Tieto hodnoty musíme brániť každý deň. Stredná Európa bude mať budúcnosť, ak ich dokážeme odovzdať mladým, - povedal Lorinc Nacsa. Počas diskusie o intelektuálnej tvári Európy predseda IMS Zbigniew Krysiak hovoril o pozitívnom vplyve koncepcie Roberta Schumana, ktorá je založená na troch heslách: jednota, solidarita a mier. Csaba György Kiss medzitým hovoril o maďarskom projekte zameranom na výskum spoločných pamätníkov.

Karpatské oikouméne - ako ho zachrániť pre budúce generácie

Počas posledného panelu konferencie účastníci diskutovali o téme trvalo udržateľného rozvoja. Snažili sa tiež nájsť odpoveď na otázku, ako najlepšie využiť zdroje Karpát na zvýšenie životnej úrovne modernej spoločnosti. Diskusiu moderoval Markijan Malskyj, dekan Fakulty medzinárodných vzťahov Ľvovskej univerzity, a v diskusii vystúpili: podpredseda Výboru pre trvalo udržateľný rozvoj Národného zhromaždenia Maďarska Lajos Kepli, podpredsedníčka Výboru pre zahraničné veci Małgorzata Gosiewska, podpredseda Rady Národného fondu pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo Artur Michalski, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Mičovský.

Lajos Kepli zdôraznil, že stredoeurópsky priestor zohráva veľkú úlohu pri zachovávaní európskych hodnôt a identity. - Máme zodpovednosť za budúce generácie. Aké životné podmienky po sebe zanecháme. Čo môžeme urobiť s ohľadom na náš región, aby sme súčasným a budúcim generáciám zabezpečili také životné podmienky, ktoré budú považovať za dôstojný život. Małgorzata Gosiewska, poslankyňa Európskeho parlamentu, opísala význam makroregionálnych stratégií. - Spoločnými silami na úrovni Európskej únie môžeme urobiť veľmi veľa. Hovoríme o regióne s obrovským potenciálom, ktorý je bohatý na zdroje, ale zároveň trpí veľkým zanedbaním, čo v ľuďoch vyvoláva pocit, že nemajú žiadne vyhliadky. Pomôcť môžu makroregionálne stratégie," povedala. Artur Michalski, podpredseda Národného fondu pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, uviedol, že každá z krajín, ktoré sú súčasťou Karpatskej Európy, má svoje vlastné skúsenosti, ktoré by sa mali využiť. - Poľsko má vynikajúce lesníctvo alebo poľnohospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a veda, ktorá je v Poľsku na veľmi vysokej úrovni, sú základom našej spoločnej budúcnosti.

Európa spoločných hodnôt

Po skončení konferencie Karpatská Európa sa predseda Sejmu zúčastnil na záverečnej diskusii XXVIII. hospodárskeho fóra v Krynici. Jeho témou bola Európska únia. - Keď je systém hodnôt v rozklade, začínajú dominovať záujmy. A sú považované za náhradu. Krajiny strednej Európy, ktoré získali späť svoju slobodu, prinášajú do EÚ dôležité akcenty a hodnoty. Sú to: sloboda, potreba nezávislosti a tiež suverenita štátov - povedal Marek Kuchciński. Predseda Sejmu zdôraznil, že európske hodnoty majú korene v troch skupinách: gréckej filozofii, rímskom práve a kresťanstve, ktoré je základom európskej civilizácie. - Tí, ktorí na to zabúdajú, spochybňujú Európu. Stavajú Európu nad priepasť. Dúfam, že mladé krajiny, ktoré sú členmi Únie od roku 2004, zastavia tento krok do dekadencie a priepasti - uzavrel maršal Kuchciński.