Štvrtok 9. septembra bol posledným dňom jubilejného 30. ročníka konferencie "Karpatská Európa". V tento deň sa rozhovory odborníkov, politikov, poľských a zahraničných vedcov zamerali na plány obnovy pre Európu v reakcii na hrozby a výzvy spôsobené pandémiou koronavírusu. Diskutovalo sa aj o Zelenej dohode a súvisiacej energetickej transformácii. Na programe rokovania bola aj otázka poľsko-ukrajinských vzťahov v kontexte medzinárodných vzťahov v strednej a východnej Európe. Organizátorom trojdňovej konferencie v Karpaczi bola Kancelária Sejmu a partnerom Inštitút Wacława Felczaka pre poľsko-maďarskú spoluprácu.

Prezentácia Zelenej dohody pre strednú Európu

Prvý panel vo štvrtok hľadal odpovede na otázku vplyvu energetickej transformácie okrem iného na poľnohospodársku výrobu a hľadal najúčinnejšie riešenia pre stredoeurópske krajiny, aby mohli účinne realizovať udržateľný rozvoj.

- Od roku 2000 pripravujeme poľnohospodárov na vstup do EÚ. Rozdelenie finančných prostriedkov bolo pripravené veľmi efektívne. Podarilo sa nám zachovať malé a stredné farmy, ktoré napríklad na Podkarpatsku tvoria 80 percent. Produkujú vynikajúce potraviny. Ekologické poľnohospodárstvo je veľkou príležitosťou. Spolu s vládou musíme pripraviť poľnohospodársku politiku tak, aby mladí ľudia chceli zostať na poľskom vidieku - povedala poslankyňa Teresa Pamuła z Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski zdôraznil, že Zelená dohoda je veľkou príležitosťou pre malé a stredné poľnohospodárske podniky. - Ak využijeme túto príležitosť, o niekoľko rokov budeme mať veľmi silné poľnohospodárstvo založené na systéme malých a stredných rodinných fariem a získame späť to, čo sme stratili. Pomoc pre tieto farmy má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť - povedal.

V diskusii vystúpil aj štátny tajomník ministerstva fondov a regionálnej politiky Waldemar Buda. - Budujeme makroregión Európa Karpát. Musíme presvedčiť Európsku komisiu, že v tomto regióne máme spoločné body. Zelená dohoda by mala byť absolútne vedúca, máme presne takú istú situáciu ako región. Zelená dohoda je obrovskou výzvou v oblasti klímy, energetiky a dopravy. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, je to obrovská príležitosť; je to odvetvie, ktoré si najľahšie osvojíme. Nie je možné zaviesť Zelenú dohodu v Európe s vylúčením poľnohospodárstva," zdôraznil.

Minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Grzegorz Puda zasa s odkazom na riešenia Green Deal uviedol, že Karpatská Európa, Podkarpatská oblasť je určitým ukazovateľom. - Poľsko pozostáva z veľkého počtu malých fariem a obdobie pandémie prežilo celkom pokojne. Sú potrebné veľké priemyselné farmy, ale kvalita produktu je cennejšia ako jeho množstvo. Musíme sa usilovať o vytvorenie krátkych dodávateľských reťazcov v krátkodobom horizonte a o to, aby poľnohospodári predávali svoje výrobky priamo.

- Európska zelená dohoda je veľmi ambicióznou výzvou. Je dôležité, aby sme sa tieto ambiciózne klimatické výzvy nesnažili v EÚ realizovať na úkor európskych a poľských poľnohospodárov. Prvok hraničnej dane z hľadiska uhlíkovej stopy je veľmi dôležitý. S poľnohospodármi by sa malo zaobchádzať spravodlivo a nemali by byť obmedzovaní v možnosti vykonávať akékoľvek činnosti. Poľská poľnohospodárska dohoda obsahuje niekoľko riešení, ktoré zohľadňujú komplexný prístup k poľnohospodárstvu a ziskovosti poľnohospodárskej výroby," povedal Jarosław Sachajko, podpredseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Predseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Robert Telus súhlasil, že Zelená dohoda je príležitosťou pre poľské poľnohospodárstvo. - EÚ je súčasťou celosvetového trendu, keď ľudia siahajú po potravinách najvyššej kvality, a Poľsko má veľmi dobrú značku - zdôraznil pán Telus.

Diskusiu moderoval Bogdan Rzonca, poslanec Európskeho parlamentu.

Plán obnovy Európy. Národný plán obnovy. Karpatská stratégia

V tomto bode diskutovali panelisti z Poľska a Slovenska o Fonde na obnovu (EÚ novej generácie) a národných plánoch obnovy ako reakcii krajín EÚ na nové hrozby a výzvy spôsobené pandémiou Covid-19.

Minister pre záležitosti EÚ Konrad Szymański v tomto bode zasadnutia hovoril o rokovaniach a príprave nového finančného výhľadu. - Rokovania sprevádzali dve napätia. Jeden z nich je medzi investičnými potrebami strednej Európy, Karpatskej Európy a cieľmi nových politík EÚ, ako je napríklad klimatická politika. Druhé napätie sa sústredilo na zabezpečenie toho, aby sa fond a jeho distribučné algoritmy nezameriavali výlučne na rekonštrukciu. Poľsko a krajiny celého regiónu mali veľmi dobré makroekonomické ukazovatele a hrozilo, že tieto krajiny budú vynechané. Museli sme jasne povedať, že tento fond je vypočítaný na roky a nemôže riešiť len rekonštrukciu v úzkom zmysle slova, - povedal.

Małgorzata Jarosińska-Jedynak, štátna tajomníčka Ministerstva fondov a regionálnej politiky, sa vo svojom prejave odvolala na Karpatskú stratégiu. - Tento dokument bol dokončený v roku 2018. Teraz sme ju aktualizovali, aby sme odpovedali na otázku, či priority stanovené v tejto stratégii zodpovedajú výzvam, ktorým čelíme, a investičným prioritám stanoveným EÚ pre Zelenú dohodu. Zdroje v rámci národného plánu obnovy sa majú použiť na splnenie cieľov a opatrení v oblasti klímy. Karpaty, ako súčasť stanoveného cieľa zelených Karpát, do neho veľmi dobre zapadajú," zdôraznila.

- Keď hovoríme o novom hospodárskom modeli, keď hľadáme nové cesty rastu, nemôžeme si nevšimnúť, že tieto nové cesty rastu spočívajú vo využívaní potenciálu nových technológií. Keď sa pozeráme na podporu nízkouhlíkového hospodárstva na dosiahnutie klimatických cieľov, pozeráme sa na hospodárstvo ako na celok. Je to systém prepojených plavidiel - povedala Teresa Czerwińska, viceprezidentka Európskej investičnej banky.

Piotr Arak, riaditeľ Poľského ekonomického inštitútu, pripomenul, že táto časť Európy má najväčší počet regiónov s HDP na obyvateľa pod 50 % európskeho priemeru. - Ide o najchudobnejšiu časť EÚ, ktorá si vyžaduje najväčšiu podporu. Dnes sa nachádzame v postpandemickej situácii, keď hospodársky kolaps a negatívne sociálne dôsledky nie sú naším regiónom. Hospodárska katastrofa sa odohrala v južnej Európe. KPO je program pre Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Nie sme práve región, ktorý je na tieto opatrenia náchylný. Vzhľadom na hospodársku zaostalosť však stále potrebujeme podporu a mnohé európske krajiny chcú toto obdobie hospodárskeho oživenia využiť ako odrazový mostík, - povedal.

Slovenskú perspektívu predstavil honorárny konzul Poľskej republiky v Prešove a bývalý poslanec Národnej rady SR Ján Hudacký. - Musíme obnoviť hospodárstvo, predovšetkým z hľadiska tvorby pracovných miest. Súvisí to so sociálnou sférou. Pandémia mala negatívny vplyv na vývoj slovenského hospodárstva. Vítame iniciatívu EÚ, nový finančný výhľad a plán obnovy. Víziou je, aby Európa bola ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia," povedal.

V rozprave vystúpil aj predseda Výboru pre hospodárske záležitosti Peter Kremský. - Plán obnovy je pre našu časť Európy obrovskou príležitosťou, hoci nejde o peniaze zadarmo. Je to obrovský záväzok. Zelené hospodárstvo - v tejto oblasti existuje obrovský priestor na zlepšenie dopravných spojení. Máme tu veľa práce. Okrem toho existuje príležitosť na investície do životného prostredia. Celý plán obnovy je príležitosťou na zlepšenie konkurencieschopnosti strednej Európy," zdôraznil slovenský politik.

Diskusiu moderoval Jerzy Kwieciński, podpredseda predstavenstva banky Pekao S.A.

"Stav a perspektívy partnerstva medzi Poľskom a Ukrajinou"

Východiskom pre diskusiu v nasledujúcom štvrtkovom paneli bola správa, ktorú pripravili Inštitút politických vied a administratívy Univerzity Marie Curie-Skłodowskej, Stredoeurópsky inštitút v Lubline a Kyjevský inštitút medzinárodných vzťahov T. Ševčenka. Správa je odbornou analýzou vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou na piatich úrovniach: 1) spoločná historická pamäť a kultúrne dedičstvo; 2) bilaterálne vzťahy a medzinárodná bezpečnosť; 3) hospodárska, sociálna a cezhraničná spolupráca; 4) verejná diplomacia a strategická komunikácia v oboch krajinách; 5) poľsko-ukrajinské vzťahy a medzinárodné vzťahy v strednej a východnej Európe.

- Pri príprave tohto dokumentu sme vychádzali z toho, že bilaterálne vzťahy a vzorec strategického partnerstva medzi Poľskom a Ukrajinou si vyžadujú zohľadnenie globálneho medzinárodného kontextu a meniaceho sa medzinárodného poriadku. Medzinárodný poriadok po skončení svojej bipolárnej podoby ešte stále nedosiahol úplný proces kryštalizácie a je v procese zmien. Je dôležité pýtať sa na zmenu štýlu a projekciu moci zo strany mocností, ktoré pôsobia v medzinárodnom prostredí. Znepokojujúcim trendom v zmenách medzinárodného poriadku je oslabovanie multilateralizmu medzinárodných inštitúcií - povedal Marek Pietraś, riaditeľ Inštitútu politických vied a administratívy Univerzity Marie Curie-Skłodowskej.

Hryhorij Perepelicja z Kyjevského inštitútu medzinárodných vzťahov T. Ševčenka uviedol, že hodnotenie geopolitickej situácie, v ktorej sa vyvíjajú poľsko-ukrajinské strategické vzťahy, je veľmi zložitá úloha. Je to zložité aj v kontexte východnej politiky NATO a EÚ. Naše partnerstvo závisí od globálnych trendov, od medzinárodných vzťahov ako celku. Preto je ťažké odhadnúť budúcnosť nášho partnerstva, akú stratégiu by mali zvoliť naše krajiny, najmä v kontexte Číny a Ruska - povedal.

Mykola Doroško z Kyjevského inštitútu medzinárodných vzťahov T. Ševčenka, ktorý prezentoval názor na budúcnosť strategického partnerstva medzi Poľskom a Ukrajinou, uviedol, že úlohou vedcov je vytvoriť koncepciu pre naše krajiny, aby sa toto partnerstvo stalo skutočným. - Toto partnerstvo by sme mali naplniť konkrétnymi činmi. História toto partnerstvo veľmi často ovplyvňovala a často aj zničila. Pokiaľ ide o historickú politiku, nemali by sme sa snažiť o konfrontáciu. Je dôležité dodržiavať zásadu nezasahovania do historickej politiky. Bolo by tiež dobré upozorniť na pozitívne príklady spolupráce," zdôraznil.

Walenty Baluk zasa zdôraznil, že z formálneho hľadiska poľsko-ukrajinských vzťahov treba povedať, že ide skutočne o strategické partnerstvo. V materiálnom rozmere však majú Poľsko a Ukrajina pred sebou ešte veľa práce. Realizácia partnerstva si vyžaduje intenzívne úsilie v oblasti hospodárskych vzťahov. Máme veľmi dobrý zmluvný základ. Samozrejme, malo by sa to zlepšiť. Mohli by sme zvážiť prijatie memoranda o strategickom partnerstve. Frekvencia stretnutí na najvyššej úrovni je tiež veľmi žiaduca. Partnerstvu chýba určitá vízia, nové otvorenie - povedal riaditeľ Centra pre východnú Európu na Univerzite Marie Curie-Skłodowskej.

Riaditeľka Stredoeurópskeho inštitútu v Lubline Beata Surmaczová poznamenala, že strategická komunikácia medzi Poľskom a Ukrajinou nie je dobrá. - Musí existovať jasné politické rozhodnutie týkajúce sa strategickej komunikácie. Merateľný spoločný cieľ, ktorý by bol východiskom, nebol definovaný. Strategické partnerstvo musí mať spoločný cieľ. Nemáme tiež stálu informačnú základňu, preto sú informácie o našich vzájomných vzťahoch často veľmi útržkovité," povedala.

Podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné veci (ISP PAN) Paweł Kowal uviedol, že správa je pokusom o otvorenie diskusie. - Som presvedčený, že v každom takomto dokumente by malo byť 20 percent venovaných poľnohospodárstvu. Okrem toho by sa malo jasne vyjadriť proti jadrovej elektrárni v Königsbergu. Hovorí sa aj o obrannej aliancii - dodal.

- Za posledných 30 rokov Poľsko vstúpilo do NATO a EÚ. Ukrajine sa to nepodarilo. Hovorí sa, že úloha Poľska ako advokáta sa skončila. S tým nesúhlasím, Poľsko má stále záujem. Stále potrebujeme pomoc Poľska. Najmä Nord Stream 2 je dôkazom nášho spoločného záujmu - povedal ukrajinský spolupredseda parlamentnej skupiny pre medziparlamentné kontakty s Poľskou republikou Mykola Kňažickij.

Diskusiu moderoval profesor Waldemar Paruch, vedúci Katedry teórie a metodológie politiky a správy na Univerzite Marie Curie-Skłodowskej.

Nová klimatická politika v Karpatoch - ako účinne chrániť prírodné dedičstvo v Karpatoch. Potenciál národných parkov

Účinnosť klimatických stratégií na dosiahnutie spoločného európskeho cieľa - o tejto otázke diskutovali účastníci v ďalšom bode konferencie.

Na úvod diskusie v tomto paneli podpredsedníčka Výboru pre ochranu životného prostredia, prírodných zdrojov a lesného hospodárstva Anna Paluchová zdôraznila, že vzdelávanie v oblasti ochrany prírody je jednou zo zákonných úloh národných parkov zakotvených v zákone o ochrane prírody. - Odhaduje sa, že v roku 2019 navštívilo vzdelávacie jednotky národných parkov približne milión ľudí. Je to veľmi dobrý prenosový pás k spoločenskému povedomiu a všetky spoločenské zmeny sa začínajú povedomím, zdôraznila pani Paluchová.

- V čase, keď pozorujeme a zažívame klimatické zmeny, musíme odpovedať na otázku adaptácie, ako sa pripraviť na meniace sa podnebie. Na druhej strane máme problém s ubúdajúcimi zdrojmi podzemnej vody, čo sa prejavuje v oslabovaní porastov stromov. Druhým problémom sú medzinárodné očakávania. V Poľsku máme obrovské skúsenosti, ktoré nám umožňujú ukázať, že sme jednou z tých krajín, od ktorých sa môžeme učiť, ako chrániť prírodu, biodiverzitu," povedala Małgorzata Golińska, štátna tajomníčka, hlavná ochrankyňa prírody.

Michal Kiča, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, predstavil situáciu na Slovensku v tejto oblasti. - Slovensko prechádza jasným procesom transformácie, pokiaľ ide o postoj k národným parkom. Zaoberáme sa aj inštitucionálnym problémom. Územia parkov patria štátu. Chceme zabezpečiť, aby bol národný park silným regionálnym hráčom pri správe tohto územia, - zdôraznil.

Maďarskú perspektívu predstavil Sándor Köles, predseda Karpatskej nadácie. - Všetci sme členmi Európskej dohody o zelenej energii. Maďarské ambície sú veľmi podobné. Máme niekoľko prioritných oblastí: odpadové hospodárstvo, ochrana prírodných zdrojov, vodné hospodárstvo, čistota ovzdušia, znižovanie používania chemických látok v poľnohospodárstve. Všetko si vyžaduje spoluprácu na rôznych úrovniach, EÚ, regionálnej úrovni. Môžeme lepšie bojovať proti dôsledkom zmeny klímy - povedal.

- Nejde len o obnovu ekosystémov, ktoré sú už v zlom stave, ale aj o boj za tie, ktoré sú ešte v dobrom stave. Ide o kľúčové desaťročné obdobie pre zachovanie rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré môžeme nenávratne stratiť," povedala Patrycja Adamska, koordinátorka projektu Karpaty sa spájajú.

Vystúpil aj riaditeľ Bieszczadského národného parku Ryszard Prędki. - Horské národné parky sú veľmi úzko spojené s klimatickými zmenami. Chránia prírodu v jej najprirodzenejšom stave. Bieszczadský národný park je veľmi unikátny, chráni viac ako 20 tisíc hektárov lesov a to je len konzervatívna ochrana - zdôraznil.

Posledným diskutujúcim v tejto sekcii bol Andrzej Raj, riaditeľ Karkonoského parku. - Oblasti horských národných parkov sú nenahraditeľnými laboratóriami, v ktorých môžeme pozorovať, akým smerom sa tieto zmeny uberajú. Je to hodnota, ktorú by sme mali využívať nielen vo vedeckom, ale aj v ekonomickom zmysle - zdôraznil.

Diskusiu moderoval podpredseda Združenia Karpatský euroregión Dawid Lasek.

Stredná Európa - dedičstvo, ľudia a budúcnosť

Diskusiu v tomto paneli otvoril svojím príhovorom Włodzimierz Bernacki, štátny tajomník, splnomocnenec vlády pre monitorovanie realizácie reformy vysokoškolského vzdelávania a vedy. - Keď hovoríme o národoch strednej a východnej Európy, mali by sme sa na to pozrieť predovšetkým z hľadiska faktov. Tieto poznatky sú v západoeurópskej literatúre prítomné len okrajovo. Citlivosť v myslení o národe, úcta k histórii, k národnému jazyku - to sú niektoré zo zložiek spoločných pre našu časť sveta," povedal.

- Dôležitým faktorom, ktorý treba spomenúť v súvislosti so strednou Európou, sú vynikajúci ľudia, ktorí odtiaľto pochádzajú. Niektoré známe, iné zabudnuté. Približne 100 nositeľov Nobelovej ceny údajne pochádza zo strednej Európy. Sú tu aj takí skvelí ľudia ako Stefan Banach. Podľa rôznych výpočtov je najčastejšie citovaným matematikom vo všetkých matematických prácach na svete. Tiež Kazimierz Wierzyński, veľký poľský básnik a zástanca spolupráce medzi národmi strednej Európy. Zabudnutý inžinier Marian Wieleżyński alebo Slovák Karol Sidor, vodca propoľskej komunity na Slovensku," spomenul predseda parlamentnej komisie pre kultúru a médiá Piotr Babinetz.

- V istej časti postsovietskeho priestoru sa vyskytuje problém vzťahu k minulosti, k dedičstvu. Je potrebné zamyslieť sa nad poznaním histórie, ako aj nad popularizáciou, rozprávaním o javoch, ktoré sa odohrali. Vidíme, že vo výskume je pokrok, ale či sa premieta do vedomostí - spýtal sa vo svojom prejave Bartłomiej Zdaniuk, poľský veľvyslanec v Moldavsku.

Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite, sa podelil o svoje skúsenosti z akademickej práce. - Viaceré panely sa zaoberali vzdelávaním a zahraničnými kontaktmi. Ak chceme uvažovať o budovaní určitého druhu jednoty názorov alebo o zbližovaní ľudí v našej časti Európy, potom sú štipendiá a akademické výmeny najlepším spôsobom zo všetkých. Poľsko, ktoré v žiadnom prípade nie je najbohatšou krajinou EÚ, už desaťročia vynakladá obrovské sumy na prijímanie štipendistov z celého bývalého Sovietskeho zväzu. Vo väčšine prípadov ide o ľudí, ktorí boli vylúčení z univerzít alebo politicky prenasledovaní. Poľsko to robí preto, lebo je to v záujme ľudí z týchto krajín, ale aj v záujme Poľska. Dvadsiate storočie ukazuje, že ak neovplyvníte vzdelanie a povedomie mladých elít, výsledky sú negatívne - povedal.

Igor Cependa pripomenul, že spolu s Varšavskou univerzitou vzniklo Collegium Carpaticum, ktoré zahŕňa univerzity Vyšehradskej skupiny, Rumunska a Ukrajiny. Chceme, aby západná, stredná a východná Európa videla model, ktorý spája hodnoty, intelekt a produkuje to, čo Európa dnes potrebuje - zdôraznil rektor Karpatskej národnej univerzity.

Markijan Malsky zo Ľvovskej univerzity zdôraznil, že projekt Karpatská Európa je významnou udalosťou v oblasti geopolitiky a nášho spoločného dedičstva. - Každý rok opakujeme, že koncept Karpatskej Európy nie je len kultúrnym a ekonomickým konceptom. Čoraz častejšie by sme mali hovoriť o inštitucionalizácii tohto nášho projektu - uviedol bývalý veľvyslanec Ukrajiny v Poľsku.

Slovenský pohľad prezentoval Pavol Macala z Vedeckého združenia pre personalizmus. - Spôsob života v strednej Európe je dekadentný. Súčasný model civilizácie nie je správny. Hľadajme pravdu. To je výzva pre strednú Európu - povedal.

Posledný hlas v diskusii patril Januszovi Kapustovi, kresliarovi, maliarovi, scénografovi a vynálezcovi jedenásťstranného masívu K-DRON. Tento panel moderoval Matyas Zrno (Občanský inštitút, Česká republika).

30. konferenciu "Európa Karpát" zhodnotil laureát špeciálnej ceny tohtoročného Hospodárskeho fóra v Karpači, predseda parlamentného zahraničného výboru Marek Kuchciński. - Za zmienku stojí veľký záujem, podpora a spolutvorba zo strany priateľov z rôznych stredoeurópskych krajín, politikov, publicistov, novinárov, ľudí z kultúry, ekonómov. Vytvorenie veľmi dobrej atmosféry pre diskusiu a spoluprácu. Za tých dvadsať rokov si nespomínam na jediný porazenecký prejav. Upozorňovali sme na problémy a výzvy, ale pozerali sme do budúcnosti, videli sme cieľ. Spolupráca, spolupráca, hádzanie sloganov, ktoré sa potom realizujú v praxi. Tak to bolo aj počas tohtoročného ročníka," uviedol bývalý predseda Sejmu.

Opätovný prenos konferencie: YouTube

text: Informačné centrum Sejmu

foto: Marta Olejnik, Aleksander Zieliński, Łukasz Błasikiewicz