Starý kontinent je ako mladý organizmus. Paradox? Súčasná Európa vďaka transformácii EÚ ešte nevstúpila do zrelého veku. Hoci sa nám zdalo, že rozvinuté štruktúry nám poskytujú pevný rámec pre rozvoj, v súčasnosti európske spoločenstvo hľadá novú cestu. Čerpá inšpiráciu z minulosti, ale rozumná spolupráca založená okrem iného na parlamentnej diplomacii ju môže posunúť do budúcnosti. - Je to záruka rôznorodosti názorov, ktorá odráža vôľu voličov, čo poskytuje veľkú príležitosť pre rozvoj," tvrdí Marek Kuchciński, zakladateľ Karpatskej Európy a predseda parlamentného zahraničného výboru.

Toto je už 27. konferencia Európa Karpát. Tento rok (8.-9. septembra) mal osobitný rozmer. Nielen preto, že sa po prvýkrát konal mimo Karpát (v Karpači), ale aj preto, že v čase pandémie jasne vidíme, aký náročný je dialóg medzi európskymi krajinami. Čoraz jasnejšie tiež vidíme, že starý kontinent sa musí zjednotiť, aby čelil výzvam, ktoré predstavujú epidemiologické hrozby a globálna migračná kríza. Ako zladiť potrebu hospodárskej konkurencieschopnosti voči takým veľmociam, ako sú USA alebo Čína, s rozmanitými ekonomikami stredoeurópskych krajín? Potrebuje náš kontinent jednotný hlas navonok, alebo možno viachlas? Trilateralizmus, Vyšehradská skupina a zjednotenie karpatských krajín sú ďalšími koncepciami v rámci vnútorných výziev nášho kontinentu. Preto je taký dôležitý dialóg, ktorý môže prebiehať na vládnej, parlamentnej a expertnej úrovni alebo kombinovať všetky tieto diplomatické prostriedky na konferenciách, ako je Karpatská Európa. Tohtoročné stretnutia boli rozdelené do deviatich panelov.

Panel I: Stredná Európa v globálnej politike

Diskusiu, ktorá sa týkala úlohy a významu strednej Európy v geopolitike, moderoval profesor Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacława Felczaka. Diskutovalo sa o bezpečnostných otázkach, transatlantických vzťahoch, význame Trojmoria a vzťahoch stredoeurópskych krajín s najväčšími hráčmi na medzinárodnej scéne - Spojenými štátmi, Ruskom, Nemeckom, Čínou, Veľkou Britániou a Francúzskom.

Podpredseda Sejmu zdôraznil, že Európou prechádza frontová línia a železná opona. Všetci sme zažili komunistický útlak. Pre krajiny tohto regiónu je bežné, že reorganizujú svoje hospodárstva, menia svoje politické a vojenské spojenectvá a smerujú k západnej integrácii. Dobiehame Západ a sme konkurencieschopní, pretože sa rozvíjame oveľa rýchlejšie, ale bojujeme s problémom masovej migrácie, terorizmu a rýchlo sa integrujúcej Európy.

Za zmienku stojí názor Alexandra Vondru. Český europoslanec je jedným z iniciátorov užšej spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy. Podľa Vondru je Vyšehradská skupina vhodným miestom na takýto dialóg. - Potrebujeme iniciatívu, ktorá by vyvážila Nemecko a Rusko. Naša oblasť zatiaľ dopláca na ich rivalitu. Vytvorenie rovnováhy v rámci EÚ je tiež výzvou, najmä po brexite. Tým sa narušila rovnováha síl v Európe. Predtým sme mali v Únii os Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorá stabilizovala napätie a snažila sa presadiť jednotnú víziu. Po odchode Británie sa táto rovnováha narušila. Nemecko je teraz oveľa silnejšie ako Francúzsko. Preto potrebujeme protiváhu, napríklad skupinu V4, ale vo väčšom meradle, posilnenú iniciatívou Tri-City, ktorá zabezpečí lepšiu rovnováhu na osi sever - juh.

Podľa Vondru je podstatou Európskej únie spolupráca, ale medzi členskými štátmi existuje aj rivalita. Medzitým by spolupráca mohla viesť k posilneniu východného krídla. Pobaltské štáty, Poľsko a Rumunsko tiež potrebujú severojužnú infraštruktúru, západo-východná trať bola vybudovaná skôr. Preto sa Karpatská iniciatíva tak silno rozvíja, hoci tento projekt potrebuje kapitál nielen z EÚ, ale aj z USA a ázijských krajín. Na túto východnú časť Európy sa oplatí pozerať aj cez prizmu ruských ambícií a potreby stabilizácie regiónu.

Zaujímavý pohľad na bezpečnosť nášho regiónu prezentoval bývalý slovenský minister školstva Martin Fronc. - Musíme byť pripravení na konflikt. V našich krajinách bola povinná vojenská služba zrušená. Medzitým, keď si myslíme, že nás NATO bude brániť, trochu sa oslabí naša ostražitosť. To sa musí zmeniť. Potrebujeme vzdelávanie v oblasti obrany na školách a musíme začať diskutovať o návrate k povinnej vojenskej službe alebo inej forme prípravy na ňu. Hrozba terorizmu je civilizačný problém. V Izraeli väčšinu teroristických útokov potláčajú civilisti. Európa sa doteraz zameriavala na kultúru a obchod, a preto by sme do toho mali zahrnúť aj bezpečnostnú stratégiu - domnieva sa Fronc.

Panel II: Stredná Európa: hrdinovia storočia. Čo nevieme o našich susedoch?

Panel o stredoeurópskych hrdinoch, ktorému predsedal senátor Włodzimierz Bernacki, sa týkal najmä historického dedičstva nášho regiónu. Účastníci diskusie poukázali na kresťanské hodnoty, ktoré spájajú krajiny regiónu, ale aj na skúsenosti z druhej svetovej vojny a komunistického systému, ktoré spôsobili, že pojem slobody má pre krajiny strednej a východnej Európy mimoriadny význam.

Zaujímavý protipól k diskusii o hrdinoch poskytol Anton Saifullayeu z Východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite. Jeho názor je o to dôležitejší, že Bielorusko, Sajfullajevova vlasť, sa v súčasnosti otriasa pod vplyvom revolúcie. Vedec z Varšavskej univerzity tvrdí, že úrady by mali byť zvrhnuté. - Dnes v Bielorusku neexistujú žiadne úrady. Pokiaľ ide o väzby so strednou Európou, môžeme hovoriť o jednej hrdinke: Solidarite. Po dlhej prestávke nastal čas, aby sa Solidarita opäť objavila v regióne a ukázala svoju silu. Štátny aparát nedáva silu solidarite, jednote. Súčasná situácia v Bielorusku nie je nová. Bielorusi majú svojich hrdinov, svoje vlastnosti ako národ. Saifullayeu však tvrdí, že z hľadiska identity sa najviac rozvíja komunita. Na opačnom póle je názor Zbigniewa Krysiaka, prezidenta Schumanovho myšlienkového inštitútu. Všeobecne sa uznáva, že otcom myšlienky európskeho spoločenstva je Robert Schuman. Tento francúzsky politik, ktorý sa narodil v Luxembursku a vzdelanie získal do značnej miery v Nemecku, chcel Európu domovín a spoločenstvo národov. - Pre Roberta Schumana bolo vlastenectvo láskou k vlasti. To je v rozpore so súčasnou myšlienkou vytvorenia superštátu. Láska k vlasti vylučuje nenávisť k iným krajinám," vysvetľuje Zbigniew Krysiak, ktorý tiež zdôrazňuje, že dnes potrebujeme autority. - Čím dlhšie žijeme bez úradov, tým viac by sme sa mali obávať istej tikajúcej bomby.

Panel III: Vízie Európy - diskusia: Ktorá Európa? Koho je Európa?

Profesor Zdzisław Krasnodębski, poslanec Európskeho parlamentu, moderoval panel o budúcnosti kontinentu a vznikajúcich návrhoch na rozdelenie Európskej únie na "dvoj- alebo viacrýchlostnú Európu" a protinávrhu, ktorým má byť Európa otcovských krajín, t. j. Európa solidárnych štátov ako konfederácia európskych národných štátov. Zdzisław Krasnodębski sa účastníkov diskusie okrem iného pýtal, aký je ich postoj k energetickej politike. - Stredná Európa sa obviňuje, že sa rozvíjala vďaka fondom EÚ a teraz je kritická. Zabúdame však, že po fondoch nasledujú ústupky, napríklad v oblasti klimatickej politiky - tvrdí poslanec EP.

Jerzy Kwieciński, predseda PGNiG a bývalý minister financií a rozvoja, navrhol pozrieť sa na Európsku úniu nielen zvnútra z poľského pohľadu, ale aj zvonka. - Napriek vnútornej kritike je Únia na medzinárodnej scéne mimoriadne atraktívnym projektom. EÚ pomohla Poľsku vymaniť sa z dedičstva komunizmu, čo možno vidieť v porovnaní s Bieloruskom alebo Ukrajinou. Súčasná kríza nám pomôže dosiahnuť západnú úroveň a je pravdepodobné, že v tomto desaťročí doženieme Španielsko a Taliansko. Poľsko dokázalo využiť svoju príležitosť, a to nehovorím len o finančných prostriedkoch. Rozhodujúcim faktorom bolo riadenie štátu a hospodárstva. EÚ bola pre náš región atraktívnym projektom. V roku 1989 mali Poľsko a Ukrajina podobnú úroveň HDP na obyvateľa, dnes je rozdiel šesťkrát väčší. V náš prospech.

Podľa Jerzyho Kwiecińského mala Európa vždy rada veľké projekty. Európske spoločenstvo uhlia a ocele bolo úspešné, na jeho základe vzniklo Európske spoločenstvo. Teraz, keď stratila prvenstvo vo vzťahu k USA, nás prenasleduje aj Čína. Únia preto hľadala nový veľký projekt. Má to byť plán obnovy, nový veľký projekt, dlhodobý projekt, nielen ekonomický, ale aj spojený s novým modelom správania - projektom "zelenej dohody", ktorý predpokladá klimatickú neutralitu v roku 2050. Poľsko je v tomto smere súčasťou spoločného úsilia.

Profesor Krasnodębski však poznamenal, že nie všetci môžu byť optimistickí, pokiaľ ide o účinky transformácie a hospodárskeho úspechu Poľska. Okrem toho o energetickom mixe nerozhoduje Poľsko. V EÚ sa najdôležitejšie rozhodnutia museli prijímať jednomyseľne. Poslanec konštatuje, že v súčasnosti sa čoraz častejšie objavujú názory, že by sa viac rozhodnutí malo prijímať väčšinovým hlasovaním. Justyna Schulzová, riaditeľka Západného inštitútu, vysvetlila, že EÚ zachránila národné štáty v 50. a 60. rokoch. A skutočne možno povedať, že EÚ posilňuje národné štáty, ale silné a dobre organizované. Pokiaľ ide o menšie štáty, tie veľmi zlyhali. Grécko je príkladom toho, že dôležité finančné rozhodnutia boli prijaté mimo jeho hraníc. Ak nie ste dobre organizovaní a nebojujete za svoje záujmy, samotný prílev financií problémy nevyrieši.

David Engels zo Západného inštitútu uvádza zaujímavý príklad Belgicka: - Bez Únie by Belgicko možno už vôbec neexistovalo. Belgickí občania sa cítia byť chránení Úniou, nemajú strach z územnej agresie zo strany Nemecka. Belgičania majú pozitívny postoj k zjednoteniu, ale sú skeptickí voči tomu, čím sa Európske spoločenstvo ideologicky stáva, ľavicovým, zelenším. Rastú teda nálady proti EÚ, nie proti Európe.

Panel IV: Investičný fond pre tri námorné oblasti

Mimoriadne zaujímavý bol aj panel, ktorý viedol Jerzy Kwieciński, generálny riaditeľ spoločnosti PGNiG a bývalý minister financií a rozvoja. Týkalo sa to Trojmestského investičného fondu vytvoreného v roku 2019. Trojmestský investičný fond. Ide o nástroj na realizáciu projektov v prioritných oblastiach krajín zapojených do tejto iniciatívy (dopravná infraštruktúra, energetika, digitalizácia).

Podľa Małgorzaty Jarosińskej-Jedynak, ministerky fondov a regionálnej politiky, sú projekty Via Carpatia a Rail Baltica poľskou prioritou, ale pre budúcnosť Trojmesta je dôležité, ako bude vyzerať financovanie rozvoja infraštruktúrnych prepojení v regióne na osi sever - juh. Jarosińska-Jedynak vyzdvihla hospodársku silu krajín Trojspolku: v 12 krajinách sa investovalo 80 miliárd eur v troch oblastiach. Je dôležité rozvíjať a udržiavať dodávateľské a servisné reťazce. Je dôležité dobre investovať finančné prostriedky. 57 miliárd môže ísť do Poľska ako súčasť programu na obnovu hospodárstva, ale aj na zvýšenie odolnosti voči udalostiam, ako je pandémia Covid. 66,8 miliardy EUR v rámci politiky súdržnosti. USA tiež veľmi pozorne sledujú vývoj Trojmestia. Časť investície môže financovať aj Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Verím, že súčasné obmedzenia uplatňované týmito inštitúciami sa na fond nebudú vzťahovať.

Beata Daszyńska-Muzyczka, predsedníčka predstavenstva Bank Gospodarstwa Krajowego, vysvetlila, že na konci roka by sme mali mať v Trojmestskom investičnom fonde najmenej 5 krajín. Záujem majú akcionári z Nemecka, Japonska, Austrálie a USA. Rozpočet je naplánovaný na 3 až 5 miliárd EUR.

Aj Andrzej Adamczyk, minister infraštruktúry, zdôraznil význam Via Carpathia pre karpatský región. - Od roku 2015 sa diskutuje a vracia k odkazu Lecha Kaczyńského, ktorý vtedy inicioval myšlienku dopravného spojenia známeho ako Via Carpathia. V marci 2016 sa ministri dopravy 10 krajín uchádzali o financovanie projektu. V súčasnosti má Via Carpathia 8 000 km ciest. Získali sme finančné prostriedky na výstavbu celého úseku Via v Poľsku. Je potrebné vytvoriť toto spojenie, pretože bude generovať rozvoj celého regiónu. To je nádej aj pre Bielorusko, ktoré z toho bude môcť tiež profitovať. Litva, Fínsko, Estónsko a Lotyšsko tiež dúfajú, že budú mať z tejto trasy prospech. O projekt má záujem viac krajín. Podali sme žiadosť o zaradenie cesty Via Carpathia do základnej siete TEN-T (transeurópska dopravná sieť). Projekt má veľký medzinárodný význam - podporí ekonomiky krajín Trojmoria, ale má veľký význam aj pre poľské hospodárstvo. Príkladom je rozvoj mesta Rzeszów, ktoré sa stalo jedným z hlavných dopravných uzlov. V roku 2025 bude Biała Podlaska jednou z hlavných dopravných trás. V súčasnosti je to jeden z najznámejších infraštruktúrnych projektov v Európskej únii.

Panel V: Parlamentári v službách diplomacie. Fenomén parlamentnej diplomacie

V diskusii, ktorú moderoval poslanec Európskeho parlamentu Bogdan Rzonca, profesor Jan Draus pripomenul úspechy parlamentnej diplomacie, ktorej význam vzrástol počas 8. volebného obdobia Sejmu (2015 - 2019). - Parlamentná diplomacia je fenomén zahraničnej politiky. Nahradila koncept konferenčnej diplomacie. Funguje popri klasickej diplomacii. Úloha jednotlivých poslancov v rámci parlamentných zhromaždení, medzinárodných združení je veľmi flexibilná vo vzťahu ku klasickej vládnej diplomacii - tá je viazaná protokolom a politickými inštrukciami. Poslanci by mali dopĺňať zahraničnú politiku svojich krajín. Opoziční poslanci môžu mať iné predstavy, ale ich vyhlásenia vládu nezaväzujú. Preto je dobré dosiahnuť konsenzus a zamerať sa naň. 8. funkčné obdobie Sejmu bolo z hľadiska parlamentnej diplomacie veľmi aktívne a nezaznamenalo žiadne strety s vládou. Vo volebnom období 2015-2019 sa parlamentná diplomacia realizovala v mnohých formátoch: najmä V4, samit predsedov parlamentov strednej a východnej Európy, Karpatská Európa. Profesor Rzeszowskej univerzity dodal, že keď sa PiS dostala k moci, V4 bola v kríze. Z toho vyplýva snaha o obnovu V4, ktorá bola možná vďaka dlhoročnej parlamentnej spolupráci medzi PiS a Fideszom. - Parlamentná diplomacia podporila nové otvorenie vzťahov v rámci V4. Veľkú úlohu v tom zohral predseda Sejmu ôsmeho volebného obdobia Marek Kuchciński. Bol aktívny a rýchlo sa stretol s predsedom maďarského Národného zhromaždenia Lászlóom Kövérom. Z formátu V4 vznikol nový formát v podobe stretnutí predsedov parlamentov strednej a východnej Európy. Je to nová kvalita a veľmi dôležitý formát, ktorý nám pripomína, že Európa nie je len Únia. Problémy s bezpečnosťou idú oveľa ďalej. Karpatská Európa je vlastná parlamentná koncepcia Mareka Kuchcińského. Chcel by som tiež vyzvať Karpatský európsky inštitút, kde táto iniciatíva vznikla. Obrovská úloha parlamentnej diplomacie je zrejmá aj v poľsko-litovských vzťahoch. Parlamentné vzťahy s Gruzínskom sa rozvíjali v rámci vytvorenej poľsko-gruzínskej parlamentnej skupiny.

Panel VI: Karpatská Európa v srdci strednej Európy. Prehľad iniciatív

Panel sa zameral na zdôraznenie strategického významu Karpatského makroregiónu z pohľadu celej strednej Európy. Jeho srdcom je Karpatská Európa, ktorá je významným miestom výmeny názorov, ktoré sa potom prenášajú do Bukurešti deväť, Iniciatívy troch miest. Karpaty sa ukazujú ako univerzálna os, okolo ktorej sa rozvíjajú vzdelávacie projekty na posilnenie bezpečnosti a zníženie rozdielov v rozvoji. Príkladmi takýchto činností sú: Poľsko-maďarská škola lídrov, Medzinárodné fórum pre spoluprácu mladých Karpát a Trojkarpatska, Collegium Carpathicum alebo projekt Via Culturalia.

VII panel: Vyšehradská skupina - smerom k trvalo udržateľnému rozvoju

Diskusiu o V4 viedol námestník ministra zahraničných vecí Szymon Szynkowski vel Sęk, splnomocnenec vlády pre poľské predsedníctvo Vyšehradskej skupiny. Zdôraznil, že Poľsko je zapojené do mnohých regionálnych iniciatív, ktoré sú súčasťou jeho zahraničnej politiky. Najdôležitejším a najznámejším združením v Európe je Vyšehradská skupina.

Panel VIII: Karpatské vody

Diskusiu o hydrologickej situácii v karpatskom regióne moderovala Barbara Bartuś, poslankyňa, predsedníčka Delegácie Sejmu a Senátu v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Małgorzata Golińska, štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia, prírodných zdrojov a lesníctva, uviedla, že voda je v poľských podmienkach zmyslom života. - Viac ako polovica svetových vodných zdrojov začína v horách a to isté platí aj pre Karpaty. Geologická stavba Karpát neumožňuje ich zadržiavanie. Treba si uvedomiť, že lesy nie sú len otázkou kvality, ale aj množstva vody a jej obehu. Lesné hospodárstvo preto zohráva dôležitú úlohu. Zvýšenie zalesnenej plochy o približne 5% spomalí odtok vody o 2%. Na nárast lesných porastov v Karpatoch môžeme byť hrdí. Lesníci už realizujú programy, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine a zabraňujú jej odtekaniu, vysvetlila Małgorzata Golińska.

Panel IX: Tretie poslanie univerzity 2.0. Spolupráca univerzít s vonkajším prostredím v období pandémie COVID-19

Posledný panel 27. konferencie Karpatská Európa moderoval Jan Malicki z Východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite. Rektori podkarpatských univerzít hovorili o spolupráci univerzít, ktorá vzhľadom na okolnosti musela prekročiť tradičné formy. Jan Malicki tiež hovoril o Collegium Carpathicum: - Do tohto projektu je zapojených šesť univerzít a my realizujeme grant z Vyšehradského fondu. Na jar sme museli projekt urýchliť a vyučovanie sa muselo uskutočniť online.