MAREK KUCHCIŃSKI

DEPUTAT ÎN PARLAMENTUL REPUBLICII RP - CIRCUMSCRIPȚIA 22

PONUKA

Karpatská Európa. Minister poľnohospodárstva: Dosiahnutie klimatickej neutrality si bude vyžadovať predovšetkým odklon od využívania fosílnych palív na výrobu energie, a teda radikálnu zmenu súčasného modelu fungovania energetického sektora.

Klimatická neutralita

Opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ sa začali v novembri 2018, keď EK zverejnila návrh dlhodobej nízkouhlíkovej stratégie EÚ do roku 2050 s názvom "Čistá planéta pre všetkých". "Čistá planéta pre všetkých" (COPA). Dokument predstavuje prierezový prístup k znižovaniu emisií skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, t. j. rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním. Dosiahnutie klimatickej neutrality je veľkou civilizačnou výzvou, ktorá si bude vyžadovať predovšetkým odklon od využívania fosílnych palív na výrobu energie, a teda radikálnu zmenu súčasného modelu fungovania energetického sektora. Okrem toho bude potrebné zmeniť modely spotreby spoločnosti a zaviesť nové, zatiaľ nevyvinuté technológie. Zmeny by sa dotkli všetkých odvetví hospodárstva, okrem iného energetiky, poľnohospodárstva, dopravy, komunálnej sféry a domácností, odpadového hospodárstva atď.

Od začiatku diskusií o klimatickej neutralite vláda Poľskej republiky zdôrazňuje, že hoci je vývoj hospodárstva a energetiky v našom záujme, musí prebiehať spôsobom, ktorý je bezpečný pre občanov, hospodárstvo a štát. Zvyšovanie záväzkov EÚ v oblasti znižovania emisií musí zahŕňať podrobné vymedzenie rozdelenia záťaže znižovania emisií medzi členské štáty a odvetvia hospodárstva. Okrem toho si vyžaduje aj podrobný opis kompenzačných nástrojov pre najzraniteľnejšie odvetvia, regióny a krajiny, ako aj určenie vhodných nástrojov na dosiahnutie cieľov.

Biodiverzita

Environmentálne otázky vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany biodiverzity, sa zohľadnia v navrhovanej budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike. V novom programovom období sa navrhuje nový systém "zelenej architektúry", ktorý pozostáva zo vzájomne sa dopĺňajúcich povinných požiadaviek a dodatočných stimulov pre poľnohospodárske postupy prospešné pre životné prostredie (vrátane biodiverzity) a klímu. Prvým prvkom zelenej architektúry bude povinný systém kondicionality, po ktorom budú nasledovať dobrovoľné klimatické a environmentálne schémy pre poľnohospodárov, tzv. eko-schémy, a ďalším, najambicióznejším prvkom budú nástroje proenvironmentálnej podpory - viacročné proenvironmentálne záväzky v rámci II. piliera.

Integrácia environmentálnych opatrení dáva šancu na účinné dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov. Implementácia stratégie môže mať pozitívny vplyv na poľnohospodársky sektor, napr. racionálnejšie a optimálnejšie využívanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, vytvorenie alebo posilnenie trhov s výrobkami
a služby v poľnohospodárskom sektore (produkty ekologického poľnohospodárstva, produkty a služby súvisiace s
s obnovou biotopov a druhov) alebo zavádzanie inovatívnych riešení.

Diskusia o obhospodarovaní lesov

Stále sa zvyšujúce environmentálne ambície vrátane požiadaviek a prísnych požiadaviek stanovených EÚ, ako napr.
v Európskej zelenej dohode znamená, že hospodárske ciele v lesoch sa sledujú
menej, ako umožňuje potenciálna produkčná kapacita lesných ekosystémov.

V záujme zosúladenia environmentálnych a hospodárskych cieľov je dôležité zachovať súčasný model trvalo udržateľného využívania lesov v regióne, ktorý sa už realizuje v súlade s
s ochranou prírody v súlade s myšlienkou trvalo udržateľného rozvoja.

SPP, ako aj iné fondy, národné aj EÚ, by mali poskytovať možnosť získať finančné prostriedky na proenvironmentálne, ochranné a vzdelávacie opatrenia v lesoch bez toho, aby sa obmedzovalo trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Súčasný model lesného hospodárstva by mal zostať nezmenený, pretože len pokračovanie jednotlivých krajín v regióne vo vlastnom multifunkčnom a trvalo udržateľnom lesnom hospodárstve je zárukou zachovania prírodného bohatstva lesov a zároveň využívania ich zdrojov na uspokojovanie sociálnych a hospodárskych potrieb.

Prechod na energetiku a jeho vplyv na poľnohospodársku výrobu

Energetický prechod v širšom zmysle úzko súvisí s vidieckymi oblasťami. Práve tu je na jednej strane najväčší potenciál obnoviteľných zdrojov (voda, biomasa, vietor, slnko), na druhej strane sú tieto oblasti najviac ohrozené energetickou chudobou. Vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie preto vidíme veľkú príležitosť na zlepšenie životných podmienok na vidieku a nové možnosti rozvoja poľnohospodárstva.. Zelená dohoda so sebou prináša množstvo výziev, najmä v oblasti životného prostredia, ale aj z hľadiska zachovania konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby a spracovania, ktoré bude ťažké splniť bez zabezpečenia stabilných dodávok energie, možnosti znižovania emisií a nakladania s odpadom a zvyškami z poľnohospodárstva a agropotravinárskeho priemyslu.

Z hľadiska poľnohospodárstva sú najdôležitejšie zariadenia na využívanie OZE, ktoré okrem výroby energie priamo podporujú poľnohospodárstvo pri plnení klimatických a environmentálnych cieľov. Počas energetickej transformácie by sa preto mala venovať osobitná pozornosť úlohe vodných elektrární a poľnohospodárskych bioplynových staníc, ktoré sú stále podceňované.

Je dôležité si uvedomiť, že pomocou týchto riešení môžeme znížiť vplyv poľnohospodárskej činnosti na životné prostredie vrátane zlepšenia kvality vody, pôdy a ovzdušia.

Malé vodné elektrárne umožňujú zvýšiť zadržiavanie vody, čo je veľmi dôležité pre udržanie dostatočnej vlhkosti pôdy. Zvýšená vlhkosť pôdy vedie k zvýšeniu produkcie plodín, čím sa zvyšuje aj sekvestrácia uhlíka v pôde.

Poľnohospodárske bioplynové stanice využívajú vedľajšie produkty a zvyšky z poľnohospodárstva (vrátane maštaľného hnoja) a spracovania poľnohospodárskych potravín, čím sa znižujú emisie plynov a zápachu súvisiace s ich skladovaním. Treba poznamenať, že spracovanie živočíšnych výkalov v poľnohospodárskych bioplynových staniciach prispieva k zlepšeniu ich hnojivých vlastností. Výsledný digestát obsahuje zložky, ktoré rastliny ľahšie asimilujú a sú bez rôznych patogénov, čo umožňuje obmedziť používanie umelých hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín.

Okrem toho každé poľnohospodárske bioplynové zariadenie umožňuje okrem výroby elektrickej energie aj výrobu tepla, chladu alebo plynného paliva, čo môže výrazne zlepšiť energetický komfort obyvateľov vidieka a znížiť náklady na výrobu energie. Vodné elektrárne aj poľnohospodárske bioplynové stanice umožňujú výrobu energie predvídateľným, kontrolovateľným a na počasí nezávislým spôsobom, čo má veľký význam pre zlepšenie energetickej bezpečnosti vo vidieckych oblastiach.

Sme si vedomí toho, že obnoviteľné zdroje energie nenahradia veľkú systémovú energiu, ale vo vidieckych oblastiach môžu významne podporiť fungovanie národného energetického systému. Preto nás zaujímajú najmä riešenia, ktoré umožnia udržateľný rozvoj poľnohospodárstva aj iných činností vo vidieckych oblastiach. Vzhľadom na to pracujeme na rozvoji prozákazníckej energie vo forme energetických družstiev. Domnievame sa, že miestna výroba energie pre vlastné potreby je dobrým smerom rozvoja, aby sa efektívne využili všetky existujúce zdroje (voda, biomasa, vietor, slnko) a aby sa splnili ciele Zelenej dohody.

Minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Grzegorz Puda

Zdieľať na facebook
Facebook
Zdieľať na twitter
Twitter

Diania

parlamentné výbory

Právo a spravodlivosť

Vyhľadávanie

Archívy

Archívy
Preskočiť na obsah