V sobotu 27. februára sa v Przemyśli uskutoční medzinárodná konferencia "Európa Karpát". Karpatský región, nazývaný Zelená chrbtica Európy, zaberá 6 % rozlohy našej krajiny. Je mimoriadne dôležité z geopolitického hľadiska a má rozhodujúci význam pre juhovýchodné smerovanie európskej politiky, je kultúrne bohaté a sociálne rozmanité. Je to jedno z najdôležitejších environmentálnych bohatstiev Európy s veľkým prírodným bohatstvom. 

Cieľom konferencie je:
1. bezpečnosť krajín strednej a východnej Európy, najmä v kontexte nekontrolovanej migrácie na európsky kontinent.
2. Spolupráca medzi karpatskými krajinami v oblasti infraštruktúry (cestná, železničná, IT, letecká).
3. spolupráca v karpatskom regióne v oblasti verejnej komunikácie (verejnoprávne médiá).

Medzi panelistami budú ministri, poslanci a senátori z Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Ukrajiny, Srbska, Litvy a Rumunska.

 

 

 

EUROPA CARPATES

Informácie o cykle konferencií 2010-2016

 

Krynica 2012

Séria konferencií "Karpatská Európa" bola iniciovaná v roku 2010. Zahŕňala zasadnutia v Krynici (2011, 2012, 2013, 2014, 2015), Przemyśli a Krasiczyne (2012, 2013, 2015), ako aj na Ukrajine. Konferencie sú medzinárodné, zúčastňujú sa na nich zástupcovia národných parlamentov a štátnej správy, okrem iných z Českej republiky, Poľska, Slovenska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska, Srbska, ako aj početní zástupcovia miestnych samospráv, akademickej obce a mimovládnych organizácií. Vďaka takémuto politicky významnému a rôznorodému zastúpeniu predstavuje séria stretnutí Karpatská Európa dôležité fórum pre spoluprácu medzi odborníkmi z praxe a expertmi, ktorí sa zaoberajú otázkami rozvoja hôr a spolupráce celého makroregiónu strednej a východnej Európy. Najdôležitejšie závery prijaté účastníkmi predchádzajúcich konferencií Europa Karpat sú:

 

Krasiczyn 2013

1. potreba vybudovať stálu platformu spolupráce medzi všetkými krajinami karpatského makroregiónu, založenú na spoločných hodnotách, tradíciách a záujmoch vyplývajúcich z geopolitickej polohy. Dôležitou hodnotou je možnosť využiť karpatskú spoluprácu ako nástroj na posilnenie väzieb medzi krajinami EÚ a Ukrajinou.

2) Podpora a implementácia koncepcie makroregionálnej stratégie EÚ pre Karpaty podľa vzoru stratégie pre Pobaltie a Dunajskej stratégie. Táto stratégia by sa prepojením rozvojových snáh Únie, štátov a regiónov stala silným impulzom pre udržateľný a dynamický rozvoj v tejto časti Európy. Vytvorenie stratégie by znamenalo prelom v územnej súdržnosti a užšej spolupráci nielen medzi krajinami a regiónmi Karpát, ale aj medzi Európskou úniou a jej východnými partnermi.

Krynica 2013

3) Využitie výsledkov Karpatského dohovoru, rámcového dokumentu o spolupráci v oblasti ochrany a trvalo udržateľného rozvoja Karpát, ktorý v roku 2003 v Kyjeve podpísali Česká republika, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Podporiť v ňom obsiahnuté usmernenia na ochranu dedičstva a kultúrneho a prírodného prostredia Karpát a najmä rozšíriť vplyv tejto iniciatívy na ďalšie krajiny v regióne a medzinárodné organizácie.

Krasiczyn 2012

4. posilnenie parlamentnej spolupráce karpatských krajín. Spolupráca v karpatskom regióne nie je len o vládnych kontaktoch a spolupráci miestnych samospráv, ale aj o kontaktoch národných parlamentov. Pravidelná spolupráca na úrovni parlamentov môže byť dôležitou platformou pre výmenu skúseností, spoločné medzištátne projekty a koordináciu politiky v karpatskom regióne.

 

Krasiczyn 2012

Ďalším podujatím v rámci spolupráce Karpatskej Európy bude medzinárodná konferencia v Przemyśli 27. februára 2016. Jeho témy sa zamerajú na tieto otázky: bezpečnosť v strednej a východnej Európe v bilaterálnej a multilaterálnej perspektíve, komunikácia a infraštruktúra medzi severom a juhom, mechanizmy podpory regionálneho rozvoja a návrh Karpatskej stratégie, ako aj projekty a iniciatívy v oblasti kultúry, hospodárstva, informácií, cestovného ruchu a životného prostredia.

Karpatské memorandum

 

Konferencia Karpatská Európa, Krynica 2011.

Karpaty sú dôležitou súčasťou regionálneho bohatstva Európy. Je to oblasť s veľkým sociálnym, kultúrnym a prírodným bohatstvom a zároveň jeden z najchudobnejších a najmenej uznávaných regiónov, ktorý si vyžaduje koordinovanú podporu v rámci politiky Európskej únie.

Karpaty majú niekoľko významných predností. Po prvé, spájajú cez súčasné hranice Únie územia
strategického významu - zo samotného jadra strednej Európy: Česká republika, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, cez Ukrajinu na Balkán vrátane Rumunska a Srbska. Po druhé, je to jedinečný environmentálny zdroj, ktorý je "zelenou kostrou" strednej a východnej Európy. Po tretie, ide o kultúrne a sociálne významný región, ktorý obýva takmer 20 miliónov ľudí.  

Problematickou oblasťou sú aj Karpaty. Medzi jej základné nedostatky patria nedostatky v infraštruktúre, a to tak v oblasti dopravy, ako aj v oblasti environmentálnej bezpečnosti, nedostatočná starostlivosť o trvalo udržateľný rozvoj a sociálne problémy vrátane oblastí s vysokou nezamestnanosťou. Ak neprijmeme koordinované rozvojové opatrenia, hospodárske a sociálne problémy karpatského regiónu budú narastať.

Preto sa domnievame, že úsilie štátov, Európskej únie a jednotlivých regionálnych orgánov by sa malo spojiť a vytvoriť spoločnú stratégiu pre Karpaty, ktorá by využila silné stránky tejto oblasti na prekonanie jej slabých stránok.

Takáto stratégia by podľa vzoru stratégie pre Pobaltie a stratégie pre Podunajsko mala v prvom rade vychádzať zo synergií medzi existujúcimi iniciatívami a opatreniami uskutočňovanými v regióne, čím by sa zvýšila pridaná hodnota bez vytvárania nových štruktúr, predpisov alebo inštitúcií.

Chceme sa koordinovane uchádzať o financovanie akcií v karpatskom regióne, aby zdroje, najmä z rozpočtu Spoločenstva, neboli rozptýlené, ale strategicky nasmerované na spoločné karpatské projekty. Mechanizmus zameraný na financovanie spoločných opatrení pre trvalo udržateľný rozvoj Karpát by sa mohol vytvoriť na základe modelov, ktoré poskytujú súčasné makroregionálne rozvojové stratégie EÚ, ako aj iniciatívy, ako je program Európsky alpský priestor.

Množstvo existujúcich osvedčených postupov a iniciatív v karpatskom regióne nás presviedča o tom, že s dobre vypracovanou stratégiou môžeme v relatívne krátkom čase dosiahnuť želané konkrétne výsledky novej iniciatívy, či už v oblasti akademickej spolupráce ("Karpatská univerzita"), spolupráce v oblasti životného prostredia, spolupráce v oblasti infraštruktúry alebo medziregionálneho projektu "Karpatský horizont". Takáto spolupráca poslúži najmä na posilnenie väzieb medzi členskými štátmi EÚ a Ukrajinou a prispeje k rýchlejšej integrácii tejto krajiny do európskych štruktúr.

Prvým krokom, ktorý by mohol symbolicky, ale aj prakticky preukázať záväzok európskej politiky voči karpatskému regiónu, by bolo, keby sa Európska únia stala zmluvnou stranou Karpatského dohovoru, ktorého signatármi sú v súčasnosti jednotlivé štáty. Únia, ktorá túto možnosť získala Lisabonskou zmluvou, by ju mala využiť práve pri tomto type iniciatívy.

Naším spoločným cieľom je vznik novej európskej makroregionálnej stratégie rozvoja, ktorá už
Je to možné vďaka podpore hlavných aktérov európskej politiky, a to tak na úrovni nadchádzajúcich predsedníctiev, ako aj na úrovni Komisie a Európskeho parlamentu. Žiadame o takýto záväzok.

Karpaty sú hodné európskej stratégie.

Návrh Karpatského memoranda vypracovali a prijali účastníci konferencie "Európa Karpát", ktorá sa konala 7. - 8. septembra 2011 v Krynici-Zdroji v rámci parlamentného rozmeru poľského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Hlavné závery prezentované na konferencii

 

Konferencia Karpatská Európa, Krynica 2012.

1. Karpaty sú dôležitým regiónom pre celú Európu. Podpora rozvojových aktivít v Karpatoch môže podporiť rast EÚ.

V predvečer rozhodnutí o finančnom výhľade Európskej únie na roky 2014 - 2020 je dôležité zdôrazniť význam politiky súdržnosti pre realizáciu jedného z najdôležitejších cieľov Spoločenstva, ktorým je harmonický sociálno-ekonomický rozvoj v celej Únii. Rozpočtová podpora rozvojových aktivít v karpatskom regióne prispeje nielen k hospodárskemu rozvoju EÚ, pomôže v boji proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, ale mala by byť aj dôležitým prvkom pri hľadaní nového potenciálu na obnovenie dynamiky rastu.

Nemôžeme si dovoliť neumožniť Európe plne využívať zdroje, ktoré sa nachádzajú v Karpatoch. V súčasnosti tomu bránia infraštruktúrne prekážky, nedostatok vhodných a cielených programov na podporu regionálnej spolupráce a problémy na hraniciach.

Naším cieľom by preto malo byť snažiť sa prekonať tieto prekážky a spustiť konkrétne programy spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prijatého finančného rámca na roky 2014 - 2020.

Podporujeme vlády a miestne samosprávy karpatských krajín, aby sa podujali na takéto iniciatívy. Mohli by predstavovať akési „pilotné projekty“ pre budúcu makroregionálnu Karpatskú stratégiu Európskej únie.

2. Dôležitým článkom karpatskej spolupráce by sa mala stať spolupráca národných parlamentov vo forme „Karpatskej kooperačnej parlamentnej siete“.

Spolupráca v karpatskom regióne sa nemôže obmedziť na vládne kontakty

a spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi. Kontakty medzi národnými parlamentmi by sa mali stať dôležitým prvkom tohto procesu. Môžu byť dôležitou platformou pre výmenu skúseností, spoločné medzištátne projekty a koordináciu politiky v karpatskom regióne.

Tieto potreby vyvolali iniciatívu na zriadenie špeciálnych „Karpatských parlamentných tímov“ (Karpatské kruhy alebo Karpatské kluby, v závislosti od konvencie o názvoch prijatej v danej krajine) v parlamentoch všetkých karpatských krajín. Skladali by sa

poslancov rôznych strán a rôznych vecných špecialít, ktorých spája myšlienka karpatskej spolupráce. Tieto tímy, pôsobiace spoločne, by vytvorili prirodzenú „Karpatskú parlamentnú sieť spolupráce“ a mohli by sa tak stať základom vecnej spolupráce v špecifických otázkach v oblasti infraštruktúry, životného prostredia, ekonomiky alebo kultúry.

3. Miestne podnikanie spojené so spoločným dobrom by malo mať prednosť pred nadnárodnými investormi.

Karpatský región je špecifickým hospodárskym regiónom, v ktorom musia investície a rozvoj koexistovať udržateľným spôsobom s bohatými environmentálnymi zdrojmi, ktoré sú národným bohatstvom karpatských krajín. Preto by sa pri podpore rozvoja cestovného ruchu a súvisiacich služieb mala venovať pozornosť zabezpečeniu národného vlastníctva prírodného bohatstva, najmä národných parkov, a podpore miestnych komunít, aby boli schopné odolávať konkurencii nadnárodných investorov.

4. Prírodné prostredie Karpát je súčasťou európskeho dedičstva. V záujme jeho lepšej ochrany by sa Európska únia mala stať zmluvnou stranou Karpatského dohovoru.

Príroda v Karpatoch je v európskom meradle jedinečným zdrojom životného prostredia. Preto si vyžaduje neustálu ochranu a vypracovanie modelov pre túto oblasť, ktoré nenarušia prirodzenú harmóniu medzi človekom a ekosystémom. Karpaty nemôžu byť skanzenom Európy. Musia sa rozvíjať a bohatnúť, ale nesmú sa ničiť ani ich prírodné hodnoty. Preto je dôležité, aby Európska únia ako medzinárodná organizácia v súlade s Lisabonskou zmluvou pristúpila ku Karpatskému dohovoru, ktorý zaručuje trvalo udržateľný rozvoj tejto oblasti.

"Karpatská Európa" - Krasiczyńská deklarácia, 23. februára 2013.

 

Konferencia Karpatská Európa, Krasiczyn 2013.

My, účastníci konferencie "Európa Karpát" v Krasiczyne, sme presvedčení, že Karpaty sú dôležitou súčasťou regionálneho bohatstva Európy. Karpaty sú dnes vďaka svojim jedinečným vlastnostiam jednou z dvoch najvýznamnejších horských oblastí v Európe. Po nedávnom rozšírení Európskej únie tvoria aj jej východnú hranicu. To výrazne zvyšuje význam tejto oblasti pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja a súdržnosti Spoločenstva.

Obyvatelia karpatského makroregiónu dnes čelia mnohým ťažkostiam. Chýbajúca dopravná infraštruktúra, viditeľné rozdiely v sociálnej situácii vrátane vysokej štrukturálnej nezamestnanosti znamenajú, že bez presných rozvojových opatrení sa situácia obyvateľov karpatského regiónu bude naďalej zhoršovať. Opatrenia na modernizáciu a rozvoj karpatského makroregiónu sú potrebné nielen z pohľadu vybraných členských štátov, ale aj Európskej únie ako celku, najmä v súvislosti s jej budúcim rozšírením na východ, a preto chceme podporiť európske ambície Ukrajiny.

Sme presvedčení, že je potrebné koordinovať činnosť v prospech Karpát v mnohých oblastiach. To by malo zahŕňať posilnenie medzištátnej, regionálnej a cezhraničnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti, aby makroregión prezentoval Európskej únii ucelenú víziu rozvoja. Iba spoločné úsilie spoločností, parlamentov, vlád a miestnych orgánov karpatských krajín umožní efektívne presadzovať záujmy Karpát na európskom fóre.

Národné parlamenty tu môžu zohrávať dôležitú úlohu prostredníctvom vytvorenia Karpatskej siete parlamentnej spolupráce. Táto sieť by mala umožniť pravidelné kontakty medzi poslancami z karpatských krajín vo všetkých oblastiach ich záujmu. Dôležitým krokom k vytvoreniu takejto siete by bolo zriadenie karpatských parlamentných skupín v jednotlivých národných parlamentoch a v Európskom parlamente a v budúcnosti zvážiť vytvorenie karpatského parlamentného zhromaždenia.

Zdôrazňujeme význam Karpatského euroregiónu ako koordinačnej inštitúcie
Podporujeme myšlienku vytvorenia nadnárodného operačného programu Európskej územnej spolupráce pre oblasť Karpatského euroregiónu na roky 2014 - 2020 s názvom "Karpatský horizont 2020". Podporujeme návrh na vytvorenie nadnárodného operačného programu Európskej územnej spolupráce pre oblasť Karpatského euroregiónu vo výhľade 2014 - 2020 pod názvom "Karpatský horizont 2020". Takéto riešenie by prispelo k zlepšeniu koordinácie a zvýšeniu účinnosti existujúcich finančných nástrojov Európskej únie na podporu mnohostrannej územnej spolupráce. Tento program by sa mal vzťahovať na všetky oblasti, ktoré sa doň budú chcieť zapojiť.

Zároveň vyzývame Európsku úniu, aby aktívnejšie podporovala ciele stanovené
v Karpatskom dohovore podpísanom v Kyjeve 23. mája 2003 a vyzývame na urýchlenie úsilia o formálne pristúpenie EÚ k dohovoru ako zmluvnej strany. Užšia spolupráca je potrebná najmä v oblasti vodného a lesného hospodárstva. Za dôležité považujeme aj plnenie úloh zakotvených v Protokole o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu ku Karpatskému dohovoru.

S potešením sme zaznamenali množstvo príkladov cezhraničnej spolupráce medzi partnermi
z karpatských krajín. Iniciatívu začať práce na vydaní Karpatskej encyklopédie považujeme za mimoriadne cennú. Na tento účel vytvárame pracovnú skupinu zástupcov viacerých univerzít, ktorí sa zaujímajú o problematiku Karpát.

Pozorne sledujeme priebeh aktivít súvisiacich s rekonštrukciou bývalého Astronomického observatória na vrchu Pop Ivan v Čiernej Hore a výstavbou centra akademickej spolupráce v Mikuličyne, do ktorého sa v rámci spoločného projektu zapojili Varšavská univerzita a Karpatská národná univerzita v Ivano-Frankivsku.

Upozorňujeme na spoločné pastierske tradície, ktoré boli po stáročia súčasťou základných činností karpatských horalov. Iniciatívou, ktorú sa oplatí v tejto súvislosti propagovať, je medzinárodný Karpatský Redyk-Transhumance 2013, ktorý sa tento rok organizuje ako tradičná túra s ovcami z Rumunska cez Ukrajinu, Poľsko, Slovensko a Českú republiku.

K rozvoju spolupráce medzi karpatskými krajinami - členmi Európskej únie - výrazne prispeli
S Ukrajinou sa bude naďalej rozvíjať pohraničná infraštruktúra. Preto dôrazne podporujeme zvýšenie počtu hraničných priechodov na západnej hranici Ukrajiny.

Okrem toho, na základe konsenzuálnych požiadaviek a názorov kruhov a inštitúcií spojených s verejným a súkromným mediálnym sektorom pôsobiacim v karpatskom priestore, podporujeme iniciatívu na vytvorenie medzinárodnej platformy pre spoluprácu karpatských médií s cieľom spoločne podporovať, rozvíjať a zavádzať účinné systémy výmeny informácií.

Zdôrazňujeme tiež, že prvoradým cieľom všetkých aktivít by malo byť vypracovanie európskej makroregionálnej rozvojovej stratégie pre celé Karpaty za účasti všetkých zainteresovaných krajín a regiónov, ako aj európskych inštitúcií. Vytvorenie stratégie by malo zásadný význam pre územnú súdržnosť a užšiu spoluprácu nielen medzi karpatskými štátmi a regiónmi, ale aj medzi Európskou úniou a jej východnými partnermi. Karpatská makroregionálna stratégia ("Carpathia 2020" - CEEC - Co-operation, Economy, Environment, Culture) by mala byť primárne orientovaná na spoluprácu, vrátane ekonomického rozvoja, ochrany životného prostredia a kultúry. Súčasťou tejto stratégie by mala byť integrácia „Via Carpathia“ do transeurópskych dopravných sietí TEN-T. Táto trasa vedúca cez východné oblasti EÚ by sa mala stať akýmsi jadrom, okolo ktorého sa bude vytvárať trvalo udržateľný rozvoj celého karpatského makroregiónu. 

"Karpatská Európa" - Memorandum z Krynice 2013

 

Konferencia Karpatská Európa, Krynica 2013.

Účastníci konferencie „Karpatská Európa“, zhromaždení v Krynici, rozhodli takto:

1. Navrhnúť národným parlamentom, aby vytvorili karpatské parlamentné skupiny. Ďalším krokom by mohlo byť vytvorenie Medziparlamentného zhromaždenia strednej a východnej Európy. Zhromaždenie by sa malo stať platformou pre trvalú spoluprácu medzi poslancami krajín regiónu. Jej cieľom by malo byť pracovať na subjektívnom rozvoji stredovýchodnej Európy. Práca zhromaždenia bude vďaka jeho parlamentnému charakteru spájať politikov z rôznych strán politického rozdelenia, a tak zaručí trvalú spoluprácu bez ohľadu na zmeny vo vláde.
2. podniknúť kroky na vytvorenie medziskupín v Európskom parlamente, ktoré by sa zaoberali spoluprácou v Karpatskom regióne.
3. Práca na fóre Európskej únie a vlád karpatských krajín na podporu a realizáciu koncepcie makroregionálnej stratégie EÚ pre karpatský región. Táto stratégia by sa prepojením rozvojových snáh Únie, krajín a regiónov mala stať silným impulzom pre udržateľný a dynamický rozvoj v tejto časti Európy. Za mimoriadne dôležitý považujeme rozvoj tradičných odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva, cestovného ruchu, činnosti na podporu národnej kultúry a rozširovanie infraštruktúry spájajúcej naše krajiny. Tieto priority by mali byť riadne začlenené do operačných programov na čerpanie finančných prostriedkov EÚ v rámci finančného výhľadu na roky 2014 - 2020.
4. Podporiť myšlienku ochrany dedičstva a kultúrneho a prírodného prostredia Karpát prostredníctvom Karpatského dohovoru a najmä rozšíriť vplyv tejto iniciatívy na ďalšie krajiny v regióne a medzinárodné organizácie.
5. Usilovať sa o iniciovanie pravidelných stretnutí intelektuálov zo strednej a východnej Európy s cieľom uvažovať o európskej identite a pracovať na rozširovaní a šírení poznatkov o našom regióne. S touto iniciatívou súvisí aj myšlienka založenia Karpatskej univerzity, ktorej cieľom je jednak rozvoj vedeckého výskumu, ktorý slúži komplexnému rozvoju, a jednak jeho popularizácia v akademických a vzdelávacích kruhoch.

"Karpatská Európa" - DEKLARÁCIA Krynica 2014

 

Konferencia Karpatská Európa, Krynica 2014.

Vojna na Ukrajine predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť v Európe od konca studenej vojny.

Táto hrozba vyplýva zo skutočnosti, že po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 ruská agresia opäť násilne mení hranice a snaží sa ich vytvoriť ako trvalý štát.

Anexia a okupácia Krymu a vpád ruských vojsk na územie východnej Ukrajiny sú porušením základných zásad medzinárodného práva, podkopávajú princíp územnej celistvosti a štátnej suverenity, ktoré sú základom mierového usporiadania vzťahov medzi štátmi.

V tejto situácii je to najmä reakcia jednotlivých štátov, celého regiónu strednej a východnej Európy, Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ktorá rozhodne nielen o mieri na Ukrajine v súčasnosti, ale aj o tom, či bude Európa bezpečná a zostane kontinentom právneho štátu a univerzálnych hodnôt.

Pasivita tvárou v tvár týmto skutočnostiam nie je žiadnou voľbou. Politika appeasementu môže aj dnes viesť ku katastrofe, ktorou si Európa prešla už raz pred 75 rokmi.

Preto účastníci konferencie „Karpatská Európa“, zhromaždení 3. septembra 2014 v Krynici, ostro odsudzujú politiku ruskej agresie, ktorá destabilizuje východnú Európu, a vyzývajú štáty transatlantického spoločenstva, aby dôsledne a primerane reagovať na túto hrozbu, vrátane rozširovaním obranných spôsobilostí spojeneckých krajín zo strednej a východnej Európy.

Ukrajina by dnes mala dostať plnú podporu vo všetkých smeroch, o ktoré môže požiadať, a spoločná transatlantická reakcia na Rusko by mala byť dostatočne silná na zastavenie jeho ďalšej agresie a obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane Krymu.

Predovšetkým vyzývame krajiny nášho regiónu, aby našli spôsob, ako spoločne a solidárne reagovať na vojnu na Ukrajine.

Vyjadrujeme solidaritu so všetkými obeťami okupácie Krymu a vojny na Ukrajine, najmä s rodinami padlých vojakov.