Dámy a páni,

            Je mi potešením predstaviť prvý hlas v diskusii o budúcnosti Karpatskej Európy, ktorý patrí Maciejovi Szymanowskému, riaditeľovi Inštitútu Wacława Felczaka pre poľsko-maďarskú spoluprácu vo Varšave, na ktorú som vás pozval predslovom na svojej webovej stránke 2. apríla 2020.

Marek Kuchciński

Európa Karpát

Budúcnosť. Karpatská Európa ako stredná Európa. Karpatská Európa ako "ige"

            Píšeme rôznymi spôsobmi. Ako Poliaci a Európania píšeme zľava doprava. V mnohých iných kultúrach, napríklad v arabskej alebo židovskej, sa však píše presne naopak: sprava doľava. V iných jazykoch, napríklad v čínštine alebo japončine, sa tradične píše: hore-dole. V každej z týchto kultúr však existuje známe príslovie: od všeobecného k jednotlivému alebo od jednotlivého k všeobecnému. Niekoľko myšlienok, ktoré si dovolím nižšie vyškrtnúť, bude nasledovať v poslednom poradí. Podľa môjho názoru dobre odrážajú to, čo je dnes jednou z hlavných hodnôt konferencie Karpatská Európa a v čom spočíva jej veľký potenciál do budúcnosti.

IGE alebo slovo ako akcia

            "Na počiatku bolo Slovo" sa dozvedáme z evanjelia svätého Jána. Maďari v tomto citáte nepoužívajú výraz, ktorý by znamenal výlučne "slovo" - "szó", ale slovo "ige" - čo znamená slovo, ale aj: "sloveso", "pohyb". Karpatská Európa - táto séria konferencií, ktoré sa konajú už mnoho rokov, je práve miestom stretnutia ľudí, ktorí prichádzajú nielen z rôznych krajín, ale predovšetkým ľudí, ktorí tvoria svoje myšlienky a používajú slovo "ige". Slovo, za ktorým stojí konkrétna myšlienka, projekt alebo činnosť. Vznikla by stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá má v súčasnosti v Poľsku takú veľkú podporu verejnosti, nebyť Karpatskej Európy? Je to možné. Otázkou je kedy? Alebo skôr: o koľko neskôr? Bola by nová stredoeurópska obchodná cesta Via Carpathia vybudovaná bez Karpatskej Európy? Pravdepodobne. Ale skôr nie pred našimi očami.

            Duch a litera Dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát podpísaného v Kyjeve (2003) alebo myšlienka vybudovania cezhraničnej dopravnej trasy Via Carpatia, ktorá sa od roku 2013 objavuje takmer v každom dokumente podpísanom so znakom Karpatskej Európy, sú konkrétnymi príkladmi toho, ako formulka prijatá na predmetnej konferencii funguje v praxi. Svedčia o tom aj diskusie, ktoré sa konali na konferencii Europa Karpatia a z ktorých vzišla myšlienka založiť Collegium Carphaticum. Výmena profesorov a výučba stredoeurópskych tém, od geológie po politológiu, sa uskutočňuje systematicky vďaka dohode uzavretej v roku 2017 na 19. ročníku konferencie medzi univerzitami zo 6 krajín: Českej republiky, Poľska, Rumunska, Slovenska, Ukrajiny a Maďarska.

KARPATSKÁ EURÓPA AKO STREDNÁ EURÓPA

            Ako viete, existujú desiatky definícií strednej Európy. Vzhľadom na to, že geografický stred Európy si na svojom území vyznačilo a pamätným obeliskom pripomenulo celkovo tucet európskych krajín (Česi v Prahe, Slováci v Kremnici, Poliaci v Suchowoli, Ukrajinci v Dilove, Maďari v Tállyi atď.), možno asi oprávnene predpokladať, že stredná Európa je tam, kde je spoločenské očakávanie, kde to ľudia chcú.

            To je do istej miery aj prípad Karpatskej Európy. Neshromažďuje ani tak zástupcov krajín, cez ktoré toto pohorie prechádza, ale skôr priťahuje tých, pre ktorých sú hory symbolom toho, čo je trvalé, silné a večné. Tí, ktorí vedia, že hory nás prirodzene nútia pozerať sa... "hore". Nútia nás - hoci len na chvíľu - opustiť horizontálne vnímanie sveta s jeho rôznymi dogmami, ako je napríklad slávna teória centra a periférie. Vytvárajú jedinečný priestor života a slobody, ktorý nie náhodou už po stáročia tak dychtivo priťahuje vedcov, umelcov a duchovných. Kniha Karpatská Európa, ktorá vyšla v roku 2019 a ktorej editorom je profesor Waldemar Paruch. A Matter of Cooperation" obsahuje impozantný zoznam 54 nositeľov Nobelovej ceny z tejto časti Európy, čo je však len zlomok civilizačného a duchovného prínosu tejto časti sveta. Na zozname nie sú takí velikáni myslenia ako svätý Ján Pavol II. Alebo napríklad tí, ktorí sa narodili ešte pred udelením ceny, ako napríklad Maďar Ignác Semmelweis, ktorý ukončil postmenopauzálnu horúčku, ktorá si po stáročia vyberala tragickú daň na ženách, tým, že nariadil lekárom umývať si ruky spôsobom, ktorý dnes všetci používame v čase epidémií koronavírusov.

BUDÚCNOSŤ KARPATSKEJ EURÓPY

            Vidíme spoločné záujmy a spoločné hrozby. Dokonca aj v krajinách regiónu, kde neexistuje pocit spoločného osudu, určite existuje pocit vzájomnej závislosti. Presvedčenie, že hoci budúcnosť nepoznáme, môžeme budúce udalosti spoluvytvárať. Účastníci a poslucháči 26. ročníka konferencie sa o tom presvedčili mnohokrát. Rovnako ako potreba konštruktívnej spolupráce v oblasti projektov infraštruktúry, bezpečnosti vrátane energetickej bezpečnosti a inovácií. Ďalej je potrebné budovať odolnosť voči vonkajším poruchám, ktoré neprospievajú ďalšiemu rozvoju regiónu. Trhové hospodárstvo nefunguje vo vákuu. Informačné vojny, v dôsledku ktorých sa v poslednom čase viac hovorí o hrozbách neonacizmu než postkomunizmu v regióne, sa tiež stali skutočnosťou.

            Aby bolo možné účinne konať a dosiahnuť aspoň niektoré z týchto cieľov, je potrebná spoločenská inštitucionalizácia myšlienky spolupráce v Poľsku a v krajinách regiónu. A pre lepšiu koordináciu potrebných krokov, ktoré k tomu vedú - zriadenie subjektu, ktorý by bol za to zodpovedný. Inštitút alebo nadácia, ktorá by združovala ľudí z radov politikov, odborníkov a novinárov, ako aj inštitúcie z krajín karpatskej Európy a mimo nej, ochotných trvalo spolupracovať. Formálna, právna a finančná štruktúra tejto inštitúcie musí umožniť ani nie tak organizovať jednotlivé podniky, ako skôr vyvíjať a uplatňovať mechanizmy na riešenie výziev, ktorým čelíme ako štáty regiónu. Znásobiť kapitál dôvery v regióne spustením nových informačných kanálov (portál!). Vytvárajte nové nápady a riešenia.

            Pragmatizmus a zdravý rozum naznačujú, že základom spolupráce v strednej a východnej Európe je solidarita. "Jeseň národov" v Európe v rokoch 1989 až 1990 nebola vyvolaná silou solidarity, ale silou sociálnej a národnej solidarity. Konferencia Európa Karpát a jej obyvatelia ukázali, že si túto silu uvedomujú. Teraz ide len o to, aby sme tento potenciál uvoľnili, dali mu smer a začali plniť prvé úlohy. Rovnako ako v prípade vzniku Karpatskej Európy si myslím, že iniciatíva alebo skôr iniciatívy by mali vychádzať z poľskej strany.