Osem panelov, viac ako päťdesiat diskutujúcich, politikov, predstaviteľov samosprávy, podnikateľov, mysliteľov z Poľska, Českej republiky, Maďarska, Francúzska, Rumunska, Ukrajiny, Slovenska, Srbska, Švajčiarska a ďalších, sa zameralo na hlavnú myšlienku: čo treba urobiť, aby sa zvýšila úroveň spolupráce karpatských krajín a zabezpečila prosperita, rozvoj a bezpečnosť regiónu.
Hostiteľom konferencie "Európa Karpát", ktorá sa tento rok konala už po trinásty raz v rámci Ekonomického fóra v Krynici, bol maršal poľského Sejmu Marek Kuchciński, ktorého vízia silnej karpatskej Európy siaha od Kaukazu až po Škandináviu (strednú a východnú Európu).
Pozvaní hostia sa zhodli, že solidarita a spolupráca medzi štátmi karpatského regiónu je nevyhnutná. Jednou z foriem spolupráce je využívanie kompetencií národných parlamentov, ktoré vyplývajú zo základných dokumentov Európskej únie. Z tohto dôvodu Poľsko zintenzívňuje svoju parlamentnú diplomaciu. Podobnú vôľu vyjadrili aj zástupcovia ďalších krajín.
Význam parlamentnej diplomacie preto rastie; krajiny regiónu by preto mali zintenzívniť komunikáciu, zapojiť parlamentné výbory a zvýšiť počet stretnutí, čo by vyslalo do Bruselu silný a jasný signál, že stredná a východná Európa chce zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci Spoločenstva.
Počas fóra sa predseda Sejmu stretol s predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Janom Hamáčkom, podpredsedom českého Senátu Přemyslom Sobotkom, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom a podpredsedom maďarského Národného zhromaždenia Jánosom Latorcaiom, čo možno interpretovať ako významný krok k vytvoreniu spoločného parlamentného zhromaždenia Vyšehradskej skupiny (V4).
Panely zdôraznili potrebu zmien v byrokracii EÚ. Namiesto množenia nariadení a postupov potrebuje EÚ ochranu hraníc, riešenie migrácie alebo zastavenie vzostupu islamistov.
Spolupráca medzi krajinami strednej a východnej Európy by sa mala zamerať aj na bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, ochranu prírodných zdrojov, pestovanie kultúry regiónu, spoluprácu na univerzitnej úrovni, obnovu národnej identity a návrat k európskym koreňom. Aby sa zabránilo ďalšiemu rozpadu, spolupráca by mala byť založená na spoločných hodnotách a záujmoch.
