V stredu 8. septembra sa v rámci druhého dňa konferencie Európa Karpát diskutovalo o Európskej zelenej dohode ako príležitosti pre životné prostredie a ekologické poľnohospodárstvo. Diskutovalo sa aj o regionálnej spolupráci, technologickom rozvoji a víziách pre Európu. Organizátorom podujatia je Kancelária Sejmu, partnerom konferencie je Inštitút Wacława Felczaka pre poľsko-maďarskú spoluprácu.
30 rokov slobodných stredoeurópskych krajín a budovanie regionálnej spolupráce
Medzi účastníkmi prvého stredajšieho panelu boli zástupcovia Poľska, Litvy, Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Moldavska. Účastníci diskusie diskutovali o spolupráci v regióne za posledné tri desaťročia, o spoločných cieľoch a výzvach.
Diskusiu otvoril Ryszard Terlecki, podpredseda Sejmu. - Máme veľmi dobré nápady, napríklad V4, Tri-City. Naša spolupráca v regióne sa rozvíja. Čelíme však niekoľkým problémom. Na jednej strane ide o prijatie krajín, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ, a EÚ nechce prijímať nové krajiny. Pre kandidátske krajiny je to veľký problém, pretože niektoré z nich už splnili očakávania EÚ. V týchto krajinách rastie netrpezlivosť," zhodnotil Ryszard Terlecki, ktorý dodal, že v EÚ rastie myšlienka budovania jedného štátu a dvoj- či dokonca trojrýchlostnej Európy. - Musíme spolupracovať. Máme spoločný záujem bez ohľadu na politickú orientáciu. Aj vo východnej časti Európy čelíme problému dekadencie, pokusom zničiť hodnoty, na ktorých bola postavená civilizácia," povedal podpredseda Sejmu.
Podpredseda moldavského parlamentu Mihail Popșoi zasa zhodnotil, že jeho krajina je na ceste k demokracii a európskej integrácii. - V EÚ máme silných partnerov, ktorým dôverujeme. Vidia význam európskej integrácie Moldavska. Chceme vytvoriť podmienky na to, aby sme sa stali súčasťou európskej rodiny. Ak sa opýtate Moldavcov, neexistuje žiadna alternatíva, stratégia je jasná, európska integrácia je vnímaná ako záruka rozvoja, upevnenia demokracie, je súčasťou našej politickej DNA. Keď prezident Andrzej Duda pred niekoľkými dňami navštívil Moldavsko a zúčastnil sa na oslavách Dňa nezávislosti Moldavska, bolo to pre nás mimoriadne dôležité, videli sme podporu v regióne, v EÚ. Chceme budovať stále silnejšiu spoluprácu s Poľskom - zdôraznil moldavský politik.
- Pre mňa je to symbolická udalosť. Karpatská Európa ukazuje, ako vyzerá nový zmysel spolupráce Vyšehradskej štvorky. Miestna spolupráca ukázala, čo je skutočná subsidiarita. V Bruseli žijú elity odtrhnuté od reality a vzniká demokratický deficit. V prípade karpatskej Európy je to naopak. Je to iniciatíva zdola nahor, ktorá prináša výsledky. Vďaka týmto konferenciám sme si lepšie posvietili na zaostalé východné regióny," povedal ďalší účastník tejto diskusie, Richárd Hörcsik, predseda Výboru pre záležitosti EÚ maďarského Národného zhromaždenia.
Na druhej strane Martin Fronc, bývalý minister školstva a vedy SR, uviedol, že projekt EÚ hodnotí pozitívne. - Našim krajinám to prinieslo výhody. To, že z nej máme prospech, neznamená, že nebudeme otvorene hovoriť o problémoch, ktoré sa vyskytujú vo fungovaní EÚ. Problémy v Európe sa riešia diskusiou, máme spoločnú tradíciu, históriu. Stojí za to uvažovať o formálnom rozšírení skupiny V4. Oceňujeme iniciatívy Poľska, - dodal.
Bogusław Sonik, člen delegácie Sejmu a Senátu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, zdôraznil, že je za regionálnu spoluprácu. - Nič nestojí v ceste zavedeniu takého stupňa rýchlosti, aký sme si stanovili. Najdôležitejšie je definovať spoločné záujmy, vystupovať jednotne a realizovať konkrétne projekty," povedal.
V tejto časti konferencie vystúpil aj Emanuelis Zingeris, člen zahraničného výboru litovského Seimasu. - Musíme využiť dedičstvo Spoločnosti poľsko-litovskej pri budovaní Európskej únie a obrane demokratických hodnôt - poznamenal.
Jan Draus, predseda kolégia IPN, zhrnul diskusiu v tomto paneli.
Diskusiu v prvej časti dnešného zasadnutia viedol Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu Wacława Felczaka pre poľsko-maďarskú spoluprácu.
Európska susedská politika
V druhom paneli sa okrem iného diskutovalo o východnom a južnom rozmere európskej susedskej politiky, podobnostiach a sporných otázkach, ako aj o humanitárnej a rozvojovej pomoci a zapojení štátov do riešenia imigračnej krízy vrátane ochrany vonkajších hraníc EÚ.
Diskusiu v tomto paneli otvorila podpredsedníčka Sejmu Małgorzata Gosiewska. - Máme zmenu. A to je dobrý signál v migračnej politike EÚ. Znamená to akceptovanie poľského stanoviska. Hovoríme o utečencoch a ekonomických migrantoch z Ukrajiny, ktorí obohacujú našu krajinu a sú potrební. Problémom, ktorý narastá, je vlna migrantov alebo ťažko definovateľných ľudí, ktorí sa nachádzajú na hraniciach s Bieloruskom - povedala podpredsedníčka parlamentu Gosiewska. - To, čo sa deje na Ukrajine, v Donbase a Bielorusku, svedčí o rozvrátenosti inštitúcií, medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža, OBSE, a o mäkkosti západných politikov. Vieme, čo sa deje v Ruskej federácii a v Bielorusku. V tejto časti Európy musíme o tom hovoriť ešte dôraznejšie, ešte viac spolupracovať a prezentovať spoločný hlas na medzinárodnej scéne," povedala podpredsedníčka parlamentu Gosiewska.
O gruzínskom pohľade na európsku susedskú politiku hovorila Maka Bochorishvili, predsedníčka Výboru pre európsku integráciu v gruzínskom parlamente. - Východné partnerstvo je v súčasnosti veľmi rôznorodým regiónom, ale je to aj príležitosť na nové príležitosti. Zároveň pozorujeme rastúcu prítomnosť Ruska v regióne, vidíme, ako správanie Ruska ovplyvňuje bezpečnosť. Pozorujeme tiež fenomén únavy z témy rozširovania EÚ. Som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy nemožno posudzovať oddelene od budúcnosti Európy ako celku. Témy tohto regiónu by mali byť zahrnuté do stratégie EÚ - zdôraznila.
V diskusii vystúpil aj Björn Söder, člen delegácie Riksdagu pri OBSE a MV NATO. - Z pohľadu Švédska sme prílev migrantov do Európy pocítili veľmi výrazne. Migračná kríza zmenila Švédsko a našu spoločnosť. V súčasnosti patríme medzi krajiny s najvyššou mierou kriminality páchanej strelnými zbraňami. Prišli sme do kontaktu s úplne inou kultúrou. Som vďačný Poľsku a ďalším krajinám, že zaujali veľmi jasný postoj k ochrane hraníc EÚ," povedal poslanec švédskeho parlamentu.
- Rumunsko je aktívnym a dôsledným spojencom myšlienky európskej integrácie. Pri tejto podpore sa odvolávame na naše základné ústavné ustanovenia, ktoré hovoria o udržiavaní dobrých susedských vzťahov s našimi susedmi. Všetky inštitúcie podporujú myšlienku udržiavania dobrých vzťahov s našimi susedmi. Na východe a na juhu sa stále vyskytujú vážne problémy s migráciou a klímou. Mali by sme konať spoločne," zdôraznil George-Cristian Tuță, člen Výboru pre európske záležitosti rumunského parlamentu.
Diskusiu ukončil Paweł Latuszko z Koordinačnej rady pre odovzdávanie moci v Bielorusku. - Ak hovoríme o politike východného susedstva, jej cieľom bolo rozvíjať spoluprácu EÚ so susednými krajinami. V súčasnosti Lukašenkov režim fakticky pozastavil svoju účasť na programe Východného partnerstva, iluzórny systém deľby moci bol porušený a neexistuje žiadny základ pre rozvoj susedskej politiky. EÚ nemá žiadnu stratégiu na riešenie krízy v Bielorusku. Už to nie je len vnútorná kríza, ale európska, regionálna kríza. Tento konflikt sa považuje za hybridnú vojnu proti EÚ. Je to skúška vytrvalosti celej Európy - povedal.
Diskusiu moderoval Arkadiusz Mularczyk, predseda delegácie Sejmu a Senátu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Vplyv Zelenej dohody na dopravnú politiku v strednej Európe
V tomto bode diskutovali panelisti okrem iného o európskej zelenej dohode v kontexte vytvárania udržateľného dopravného systému v karpatskom regióne.
- Bez efektívnej infraštruktúry nie je možný moderný a stabilný rozvoj krajín. V Poľsku si to uvedomujeme, a preto vláda prijíma opatrenia na zvýšenie efektívnosti komunikácií, najmä ciest, v našej krajine. Pripravili sme návrh nového programu výstavby štátnych ciest a diaľnic, na ktorý vyčleníme 65 miliárd EUR. Zabezpečili sme zdroje financovania. Tieto prostriedky sa okrem iného použijú na prepojenie ciest v Európe. Via Carpatia a rýchlostná cesta S3 sú príkladmi realizovaných projektov - povedal minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk vo svojom prejave pri otvorení panelu.
Slovinský pohľad prezentoval vedúci ministerstva infraštruktúry Jernej Vrtovec. - Doprava je nevyhnutným odvetvím, ak chceme dosiahnuť dekarbonizáciu. Toto odvetvie postihla pandémia a my ho musíme obnoviť. Chceme tiež vytvoriť sieť vlakov, ktorá spojí európske hlavné mestá. Musíme sa pripraviť na možné budúce krízy, naše trhy musia byť odolné," povedal.
Na diskusii o európskej doprave sa zúčastnil aj minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal. - Via Carpatia je mimoriadne dôležitým projektom pre východnú časť Slovenska, pretože má potenciál hospodárskeho rastu. Okrem toho som presvedčený, že vybudujeme nielen vysokorýchlostnú železnicu medzi krajinami V4, ale že sa nám podarí prepojiť aj ďalšie krajiny, ako napríklad Litvu a Slovinsko, čo nám umožní vytvoriť širší koridor vysokorýchlostnej železnice - povedal.
Námestník ministra dopravy Českej republiky Jan Sechter poukázal na jednomyseľnosť Vyšehradskej skupiny v otázke ekologickej dopravy. - Doprava má v hospodárstve rozhodujúci význam, napríklad z hľadiska mobility a trhu práce. Vysokorýchlostná železnica má zároveň vplyv na konkurencieschopnosť celého hospodárstva, nákladnú dopravu. Ide o vyšehradský projekt č. 1 - zhodnotil český politik.
Informácie o prípravách Ukrajiny na Zelenú dohodu poskytol Mustafa Nayyem, poslanec Najvyššej rady Ukrajiny. - Snažíme sa podporovať čisté a efektívne dopravné prostriedky, pripravujeme návrh zákona o dekarbonizácii a znižovaní emisií škodlivých látok z dopravných prostriedkov. Zároveň postupne zakazujeme používanie niektorých typov spaľovacích motorov vo verejnej doprave. Spolupracujeme aj s poľskou stranou, naša infraštruktúra je pripravená zabezpečiť primeranú dopravu medzi Poľskom a Ukrajinou, - povedal.
Námestník litovského ministra dopravy a komunikácií Julius Skačkauskas privítal spoločnú dohodu v diskusii o tom, že cesty a železnice sa budú navzájom dopĺňať. - Nemôžeme hovoriť ani o jednom, ani o druhom. Via Baltica je najväčší infraštruktúrny projekt, v rámci ktorého budujeme vysokorýchlostné železničné spojenie medzi Tallinnom, Rigou, Vilniusom a Varšavou. Sme radi, že aj vo Vyšehrade medzi Poľskom, Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom sa takýto projekt realizuje," poznamenal.
Diskusiu viedol Włodzimierz Zientarski, motoristický novinár a predseda združenia Kierowca.pl.
Budúca Európa otvorená alebo uzavretá?
V tomto paneli hostia 30. ročníka "Karpatskej Európy" z Poľska, Rumunska, Čiernej Hory a Bieloruska diskutovali okrem iného o výzvach budúcnosti pre karpatský región, o hľadaní kompromisu medzi požiadavkami väčšej integrácie a koncepciou Európy solidárnych a suverénnych štátov.
- Mali by sme sa usilovať o rovnováhu medzi otváraním sa Európy tretím trhom, trhom východnej Ázie. Európa, ktorá vstúpila do EÚ v roku 2004, sa ocitla v situácii, keď sa v súvislosti s Čínou urobilo v podstate všetko. Museli sme ich dobehnúť. Stredná a východná Európa podnikla kroky k otvoreniu sa Číne. Dochádza k širšiemu otvoreniu celého regiónu. Príkladom je Maďarsko, kde bola vlani najväčším investorom Južná Kórea - povedal Dominik Mierzejewski z Lodžskej univerzity.
V diskusii vystúpil aj zástupca Slobodnej univerzity Bieloruska. - Všetci snívame o otvorenej Európe. Znamená to nielen spoluprácu a rozvoj, ale aj nezávislosť. Ak by sa Európa uzavrela, Bielorusko by nemalo šancu zachovať si svoju suverenitu kvôli susednému moskovskému neoimpériu. Okrem toho, že Európa by mala byť otvorená krajinám, ktoré sú pripravené, je veľmi dôležité, aby sme boli pripravení a chceli sa pripojiť k európskym hodnotám a štandardom," povedal Alexander Milinkevič.
Aká by mala byť budúca Európa - otvorená alebo uzavretá? Na túto otázku odpovedal aj Ben-Oni Ardelean, podpredseda Zahraničnopolitického výboru Poslaneckej snemovne Rumunska. - Musíme podporovať ďalšie rozširovanie EÚ, a to nielen preto, že máme vonkajšiu hranicu. Je potrebná ďalšia integrácia. Samozrejme, je potrebné prijať primerané kompromisy. Nemôžeme dopustiť, aby sa ašpirujúce krajiny ocitli v nejakej medzizóne, - povedal.
Tibor Navracsics, bývalý maďarský eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport, súhlasil s tým, že Európa by mala zostať otvorená. - To, čo sa deje v EÚ, je však otázne. V dôsledku otvárania a rozširovania sa EÚ stáva čoraz zmätenejšou a komplikovanejšou z hľadiska svojej vnútornej štruktúry. Okrem toho môže dôjsť k takým rozšíreniam, napr. na východ, ktoré môžu narušiť štrukturálnu jednotnosť - povedal maďarský politik.
Pohľad Čiernej Hory poskytol Ivan Brajović, člen Výboru pre bezpečnosť a obranu. - Brexit bol prvým momentom, keď Európania videli varovný signál, keď verejnosť povedala nie. Musíme zaviesť novú kvalitu, aby sa každý cítil v Európe pohodlne. Ako krajina mimo EÚ podporujeme integračné procesy. Medzi ašpirujúcimi krajinami sme najpokročilejší," povedal.
V tomto bode vystúpila aj predsedníčka Sejmu a delegácie Senátu pri OBSE Barbara Bartuś. - Pred niekoľkými rokmi sme mali inváziu imigrantov, Európa bola veľmi otvorená. Len Poľsko a Maďarsko povedali, že to nemôže pokračovať. A mali sme pravdu. Dnes sa pokúšame túto situáciu zopakovať. Poľská vláda zároveň veľmi podporuje integráciu a vždy sme podporovali spoluprácu, ktorá je potrebná najmä v hospodárskej oblasti. Musíme sa zamyslieť nad tým, aká by mala byť Únia, a poučiť sa z brexitu. Vráťme sa k základom. Spolupráca, a nie vnucovanie vôle silnejšieho," povedala pani Bartuś.
Chorvátsky predseda Výboru pre európske záležitosti Domagoj Hajduković poznamenal, že v dôsledku pandémie a migračných pohybov sa svet a Európa navždy zmenili. - Toto už nie je Schumanova Európa, je to úplne iný kontinent - povedal. - Ak by sa Európa mala uzavrieť, nemá žiadnu budúcnosť. Európsky projekt bol od začiatku otvoreným projektom a som presvedčený, že ním stále je. Patríme a budeme patriť medzi najväčších podporovateľov začlenenia Čiernej Hory aj ďalších krajín, - dodal.
David Usupašvili, člen Výboru pre európsku integráciu, vyjadril presvedčenie, že väčšina Gruzíncov verí, že Európa by mala zostať otvorená. - Nie je to politická, ale existenčná otázka. Uzavretie Európy nie je riešením. Vidíme tiež určitú potrebu zmien v inštitucionálnom usporiadaní.
Predseda Centra pre transformáciu Ukrajiny Mychajlo Charij vyjadril nádej, že Európa zostane otvorená. - Chceme zostať súčasťou tejto otvorenosti. Pri systémovej transformácii chceme využiť aj americké skúsenosti. Minulý týždeň sa uskutočnilo stretnutie prezidentov USA a Ukrajiny. Bolo podpísané spoločné vyhlásenie o strategickom partnerstve. Bolo deklarované, že ukrajinský úspech je mimoriadne dôležitý pre celosvetový úspech demokracie," povedal.
Diskusiu moderoval Jan Malicki, riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite.
Európska konzervatívna aliancia - spoločné vyhlásenie
Účastníci diskusie sa odvolávali na spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov európskych stredopravých strán. Snažili sa tiež odpovedať na otázky: Na akých zásadách by mala byť založená európska spolupráca? Akým smerom sa bude Únia vyvíjať?
Ako prvý v rozprave vystúpil Nicolas Bay, francúzsky podpredseda skupiny Identita a demokracia v Európskom parlamente. - Naše národy majú odlišnú históriu, osobitné národné špecifiká, preto sme proti európskemu federalizmu, ale aj proti centralizovanej autoritatívnej moci v Bruseli. Naša spoločná história zahŕňa aj ťažké chvíle, ale máme spoločný kultúrny základ. Existuje grécka filozofia, kresťanstvo - povedal. - Či chceme alebo nie, na európskom kontinente sa prejavuje migračný tlak, demografický pokles v Európe a postupný únik priemyslu. Som presvedčený, že v zásadných otázkach týkajúcich sa budúcnosti našich národov môžeme konať spoločne. Sme si vedomí obrovských výziev, ktoré budeme musieť prijať a ktoré si vyžadujú spoločný postup - dodal.
- Je dôležité, aby sme pochopili svoje korene, svoju identitu a tradície. Musíme urobiť zmeny, reformy. Je to úloha pre každú generáciu. Musíme prispôsobiť Európu dnešnej dobe," poznamenal Ján Figeľ, člen správnej rady Európskeho inovačného a technologického inštitútu.
Podľa poslanca Európskeho parlamentu Jorgeho Buxadé Villalbu sa nachádzame v okamihu, keď sú z EÚ vyhadzovaní tí, ktorí bránia právo na život, na formovanie vzdelávania detí a na ochranu životného prostredia. - Elity a bruselská byrokracia sú v kríze. Musíme sa brániť, je dôležité, aby sme mali spoločné povedomie a konali spoločne, aby sme sa lepšie spoznali - povedal španielsky politik.
- Moja generácia dúfala v spoločnú Európu. Dúfali sme v Európu slobody, prosperity a rozmanitosti. To dnes v Bruseli nevidíme," vyjadril poľutovanie rumunský poslanec Európskeho parlamentu George Simion.
Taliansku perspektívu predstavil Francesco Giubilei, zakladateľ hnutia Nazione Futura. - Na Západe nerozumieme tomu, o čom sa hovorí vo východnej Európe. Vo vyšehradskom regióne uvažujú trochu inak. Keď hovoríme o zjednotení konzervatívnych myšlienok, musíme predovšetkým rešpektovať všetky vlády, ktoré boli demokraticky zvolené. Ak parlament krajiny prijme zákon, musíme ho prijať," zdôraznil.
Diskusiu v tomto paneli uzavrel David Engels, hlavný analytik Western Institute. - V Európe potrebujeme jednotný konzervatívny front. Takto môžeme reagovať na výzvy. Deklaráciu o budúcnosti Európy treba považovať za prvý krok, za východisko. Musíme vytvoriť morálny základ pre budúcnosť Európy. Musíme opísať európsku identitu - povedal.
Moderátorom bol Zdzisław Krasnodębski, poslanec Európskeho parlamentu, podpredseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE).
Digitálna karpatská Európa. Bezpečnostný a ekonomický skok alebo prečo potrebujeme nové technológie?
Posledný panel druhého dňa konferencie bol venovaný digitálnym riešeniam v oblasti bezpečnosti, tradičným a inovatívnym odvetviam hospodárstva.
Diskusiu v tomto paneli začala Aleksandra Przegalińska. Navrhla, aby sme sa bližšie zaoberali technologickým vývojom. - Príliš málo úsilia sa vynakladá na to, aby sa Európa dostala do technologických pretekov. Európa by mohla ťažiť zo svojej plurality a zohrávať veľmi zaujímavú úlohu medzi technologickými gigantmi, ako sú USA alebo Čína - povedal prorektor Kozminského univerzity.
Reinis Znotiňð zasa vyjadril presvedčenie, že každá z krajín regiónu, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko, by mohla vytvoriť nejakú veľkú technologickú inováciu, ktorá by mohla zmeniť krajinu. Týmto spôsobom by sa mohla vytvoriť špičková technológia. Ak sa na to pozrieme z hľadiska regulácie, mali by sme byť jednotnejší. Predpisy týkajúce sa umelej inteligencie by mali byť spoločné a založené na dohode medzi členskými štátmi," uviedol lotyšský predseda Podvýboru pre IT a inovatívne podnikanie Výboru pre udržateľný rozvoj.
- Ak hovoríme o monocentrickej Únii, v podnikaní sa tomu hovorí mikromanažment, ktorý nikdy nie je dobrý. Naopak, inovácie, ktoré pochádzajú od zamestnancov na nižšej úrovni, riešia skutočné problémy. To je príklad, ktorým by sa mala EÚ uberať," uviedol Vadim Melnyk, výkonný riaditeľ spoločnosti Dronehub.
Robert Gontarz, člen parlamentného výboru pre digitalizáciu, inovácie a nové technológie, v diskusii uviedol, že monocentrizmus nie je práve dobrým riešením. - Táto forma sa vždy spája s byrokraciou, ktorá sa vždy objavuje s centrálnym riadením. V oblasti digitalizácie nie je dobrý monocentrizmus, musí to byť zdola nahor, rozčlenené, potom ľudia uvidia, čo naozaj potrebujú - povedal.
- Žiadny národný projekt nemá budúcnosť bez budúcnosti EÚ. Je to náš najlepší projekt a treba zaň bojovať. Potrebujeme nový prístup. V Európe sme zlyhali, nepodarilo sa nám vytvoriť toto spoločné Silicon Valley, nepodarilo sa nám využiť naše ľudské zdroje a ekonomiky na to, aby sme z tohto polycentrického prístupu vyťažili čo najviac," zhodnotil Pavel Popescu, poslanec rumunského parlamentu.
Diskusiu v poslednom paneli druhého dňa konferencie moderoval Andrzej Zybertowicz, poradca poľského prezidenta.
text: Informačné centrum Sejmu
Foto: Marta Olejnik, Aleksander Zieliński/ Kancelária Sejmu
Opätovný prenos konferencie: YouTube
