Pred sto rokmi sa Spiš, krásna krajina na poľsko-slovenskom pohraničí, vrátil Poľsku. Slávnosť, ktorá sa konala v Łapsze Niżne, pestuje identitu, vieru a kultúru a jedinečnú atmosféru tohto miesta podčiarkuje prítomnosť horských štítov.
Po omši boli v kaplnke kostola svätého Kvirína položené kvety na hrob Jozefa Wismierskeho, učiteľa zo Ľvova, jedného z poľských plebiscitných aktivistov, ktorý svoje úsilie o poľský štát na Spiši zaplatil životom. Odhalená bola aj pamätná fotografia. Je na ňom zobrazený Wojciech Halczyn, Spišák narodený v Lendaku, ktorý spolu s ďalšími Oravcami - otcom Ferdynandom Machayom a Piotrom Borowým - zastupoval poľské záujmy na konferencii v Paríži.
Z kostola sa všetci zhromaždení presunuli do budovy Obecného úradu v Łapsze Niżne, kde bola na obelisku odhalená pamätná kniha pripomínajúca 100. výročie znovuzrodenia Poľskej republiky. Delegácie položili kvety a predniesli spomienkové prejavy. Na záver slávnosti sa v stane pri obecnom úrade konala premiéra filmu "Právo na Poľsko" režiséra Dariusza Walusiaka.
Rozpad rozdelených štátov v roku 1918 a znovuzrodenie Rzeczpospolitej bol len začiatkom boja o štátne hranice. Hlavnými oblasťami sporu s Československom boli Zaolzie a Spiš a Orava. V roku 1920, keď sa boľševická armáda blížila k Varšave, museli Poliaci upustiť od plánu plebiscitu a prijať rozhodnutie Rady veľvyslancov. Dňa 28. júla 1920 nám bolo pridelených len niekoľko desiatok spišských obcí.
zdroj: ipn.gov.pl
