Hlavnými bodmi programu 18. zasadnutia Sejmu, ktoré sa konalo v stredu 7. októbra, boli rozpočtové a daňové otázky. Poslanci sa zaoberali aj stanoviskami Senátu k zákonu o zdravotnom fonde a k zákonu o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so sociálno-ekonomickými dôsledkami COVID-19.
Prvé čítanie návrhu rozpočtu na rok 2021 a tzv.
Návrh zákona o rozpočte, ktorý predložila Rada ministrov, predpokladá, že v budúcom roku dosiahnu príjmy štátu 404,4 miliardy PLN a výdavky 486,7 miliardy PLN. Deficit má predstavovať 82,3 miliardy PLN. Očakáva sa, že hrubý domáci produkt vzrastie o 4 %, inflácia nepresiahne 1,8 %, priemerný ročný mzdový fond bude o 2,8 % vyšší ako v tomto roku a súkromná spotreba v nominálnom vyjadrení vzrastie o 6,3 %. Ako zdôraznila vláda, plánovaný deficit má zabezpečiť prostriedky na posilnenie hospodárstva oslabeného krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Zároveň sa zachovajú všetky existujúce sociálne programy (vrátane programu Rodina 500+ a Dobrý štart), ako aj financovanie obranných potrieb Poľska na úrovni 2,2 % HDP a zvýšenie výdavkov v oblasti vysokého školstva a vedy.
Návrh zákona o osobitnom riešení plnenia zákona o štátnom rozpočte na rok 2021, predložený spolu s plánom výdavkov a príjmov štátneho rozpočtu Návrh zákona o osobitných riešeniach na vykonanie zákona o rozpočte na rok 2021 (tzv. "okolorozpočtový zákon") okrem iného predpokladá obmedzenie výdavkov v sektore verejných financií tým, že sa ponechajú na úrovni základov bežného roka pre výpočet prídelov do podnikového fondu sociálnych dávok, sociálnych fondov pre dôchodcov a invalidných dôchodcov uniformovaných zložiek a pre učiteľov. Platy v rozpočtovej oblasti zostanú tiež nezmenené.
Ďalšie prvé čítania
Rada ministrov predložila dva návrhy zmien a doplnení daňových predpisov.
Návrh novely zákona o dani z príjmov právnických osôb a niektorých ďalších zákonov zavádza možnosť pre spoločnosti vyrovnať sa prostredníctvom tzv. estónskeho CIT. Podnikatelia, ktorí si zvolia tento spôsob zdanenia, budú zdaňovaní až v čase rozdelenia zisku. Estónsky zákon o dani z príjmov právnických osôb bude spravidla zvýhodňovať spoločnosti, ktorých akcionármi sú len fyzické osoby, ktorých príjmy nepresahujú 100 miliónov PLN ročne a ktoré zamestnávajú aspoň troch zamestnancov na základe pracovnej zmluvy (alebo im vznikajú výdavky na odmeny na základe iných zmlúv vo výške aspoň trojnásobku priemernej mesačnej mzdy). V prípade začínajúcich podnikov a malých daňových poplatníkov sa nutnosť splniť tieto podmienky rozloží na dlhšie obdobie. Podnikateľ sa bude môcť rozhodnúť pre estónske zdaňovanie CIT počas štyroch rokov s možnosťou predĺženia na ďalšie štvorročné obdobiaza predpokladu, že stále spĺňa vyššie uvedené podmienky. Po prvom čítaní Sejm poslal návrh na posúdenie Výboru pre verejné financie.
Cieľom návrhu novely zákona o dani z príjmov fyzických osôb, zákona o dani z príjmov právnických osôb, zákona o paušálnych náhradách výdavkov pri dani z príjmov fyzických osôb a niektorých ďalších zákonov je okrem iného utesnenie daňového systému a rozšírenie okruhu daňovníkov, ktorí majú nárok na atraktívnejšie formy zdaňovania. Návrh zákona zavádza aj niekoľko atraktívnych riešení pre daňovníkov: rozšíri sa okruh subjektov, ktoré môžu využívať zníženú sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 9 %. Rozšíri sa aj okruh daňovníkov, ktorí majú nárok na paušálne zdanenie (ročný limit príjmov sa zvýši na 2 milióny EUR). Daňový systém sa má sprísniť takými riešeniami, ako je naviazanie výšky dane platenej veľkými podnikmi - najmä medzinárodnými spoločnosťami - na skutočné miesto dosiahnutia ich príjmov, zavedenie limitu pre odpočet tzv. aboličnej úľavy do výšky 1360 PLN, ako aj zdanenie komanditných spoločností daňou z príjmu právnických osôb. Sejm sa rozhodol postúpiť návrh zákona Výboru pre verejné financie.
Prijaté zákony
Poslanci Európskeho parlamentu zmenili a doplnili zákon o rozpočte na rok 2020. Hospodársky vplyv šírenia pandémie COVID-19 v Poľsku a vo svete si vyžiadal zmenu makroekonomických predpokladov zakotvených v jeho pôvodnej verzii prijatej začiatkom roka. Druhým dôležitým cieľom novely je poskytnúť finančné prostriedky na ďalšiu stimuláciu hospodárstva po kríze spôsobenej pandémiou. Najvýznamnejšou zmenou, ktorú Sejm vykonal, je zahrnutie deficitu vo výške 109,3 miliardy PLN do zákona o rozpočte. Predpokladané rozpočtové príjmy na rok 2020 sa znížili o 36,7 miliardy PLN na 398,7 miliardy PLN, zatiaľ čo výdavky sa zvýšia o 72,7 miliardy PLN na 508 miliárd PLN. Namiesto pôvodne predpokladaného rastu HDP o 3,7 % sa zníži o 4,6 %.
Vďaka ustanoveniam zákona o elektronických službách zjednoduší sa komunikácia a výmena korešpondencie medzi úradmi a občanmi a podnikmi.. Zákon nanovo definuje pravidlá výmeny korešpondencie medzi verejnými subjektmi a inými verejnými subjektmi, medzi verejnými subjektmi a neverejnými subjektmi a medzi verejnými subjektmi a fyzickými osobami. Štandardnou formou korešpondencie, ktorá si vyžaduje potvrdenie o odoslaní alebo prijatí, má byť verejná doporučená elektronická doručovacia služba namiesto papierového listu. Osoby, ktoré sú digitálne vylúčené alebo z iného dôvodu nie sú pripravené prijímať úradnú korešpondenciu v digitálnej forme, budú mať naďalej možnosť prijímať korešpondenciu v tradičnej forme.
Zváženie pozícií Senátu
Poslanci v rámci bloku hlasovaní posudzovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Senátu k dvom zákonom.
Poslanci sa zhodli so senátormi na niektorých pozmeňujúcich návrhoch k zákonu o zdravotnom fonde. Najvýznamnejšia zmena, ktorú predložil Senát a prijal Sejm, zaručuje FM ročnú platbu zo štátneho rozpočtu vo výške najmenej 4 miliardy PLN.
Sejm prijal niekoľko pozmeňujúcich návrhov k zákonu o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom čeliť sociálno-ekonomickým účinkom COVID-19. Prijaté pozmeňujúce návrhy majú redakčný a spresňujúci charakter. Zákon okrem iného predpokladá zachovanie zvýšených sadzieb DPH vo výške 23 a 8 percent v roku 2021 a stanovuje podmienky návratu k sadzbám 22 a 7 percent.
Spomienka na Ignacyho Lyskowského pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia
Poslanci EP prijali uznesenie pri príležitosti 200. výročia narodenia Ignacyho Łyskowského, pozitivistu a sociálneho aktivistu z Pomoranska, poľského poslanca pruského a nemeckého parlamentu a obrancu poľského jazyka pred germanizáciou.
Poslanci EP vykonali zmeny v zložení parlamentných výborov.
