V sobotu 27. novembra sa vo Węgierskej Górke (Sliezske vojvodstvo) konal 31. ročník konferencie "Európa Karpát". Na stretnutí sa zúčastnili politici, vedci, odborníci a predstavitelia samospráv z krajín karpatského regiónu vrátane Poľska, Slovenska a Českej republiky. Účastníci konferencie okrem iného diskutovali o smeroch rozvoja karpatského regiónu a možnostiach spoločných investičných projektov. Diskutovalo sa aj o cezhraničnej spolupráci, Karpatskom dohovore a integrácii potenciálu krajín karpatského regiónu. Stretnutie viedol predseda parlamentnej komisie pre zahraničné veci, bývalý predseda Sejmu Marek Kuchciński.
Rozvoj karpatského regiónu - zákon o horách
V prvom paneli prednášajúci diskutovali o špecifickom charaktere hôr, problémoch miestnych samospráv pri realizácii rôznych investícií v horských oblastiach. - V posledných rokoch sa urobilo veľa pre udržateľnejší rozvoj rôznych oblastí Poľska. Žiaľ, v horských oblastiach dochádza k veľmi vysokému vyľudňovaniu. Musíme pripraviť vhodné predpisy týkajúce sa samosprávy, infraštruktúry, poľnohospodárskej výroby, aby tu mladí ľudia chceli zostať - povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Teresa Pamuła. - Karpatská Európa ukazuje, ako môžeme vybudovať dobrú atmosféru z Rumunska na našom území. Môžeme ukázať našu tradíciu, aj problémy, ale aj fungujúce riešenia. Podpora vlády v oblasti tradícií a kultúry je významná. Financovanie je určené aj pre miestne samosprávy, čo je viditeľné v horských oblastiach. Podporujeme aktivity súvisiace s cestovným ruchom, agroturistikou, napr. prostredníctvom vodohospodárskych a kanalizačných aktivít - zdôraznil Stanisław Szwed, štátny tajomník ministerstva rodiny a sociálnej politiky. Podľa Michala Milerského z Pražskej univerzity je zasa potrebné zachovať tradície v horských oblastiach. Diskusiu k tomuto bodu viedol poslanec Európskeho parlamentu Kazimierz Matuszny.
Európske fondy v rozvoji Karpát
V druhom paneli sa diskutovalo o aspektoch súvisiacich s rozvojom karpatského regiónu, o štátnych a európskych fondoch určených na rozvoj regiónu. - Dnes máme v Poľsku funkčný program strategických investícií. Jedna tranža už bola pridelená vo výške viac ako 23 miliárd PLN. Ďalší bude oznámený tento rok. Na budúci rok dve alebo tri. Stojí za zváženie, či by nestálo za to konzultovať s našimi partnermi na Slovensku a v Českej republike realizáciu spoločných investičných projektov v pohraničnej zóne, - povedal Marek Kuchciński, predseda SCS, vo svojom prejave pri otvorení panelu.
Minister pre fondy a regionálnu politiku Grzegorz Puda uviedol, že jednou z priorít ministerstva je "obnovenie hodnoty regionálneho rozvoja". - Naďalej aktívne pracujeme na prijatí stratégie pre karpatský makroregión. Usilujeme sa o pristúpenie EÚ ku Karpatskému dohovoru a o získanie podpory všetkých karpatských krajín pre vytvorenie Karpatskej stratégie. Za zmienku stoja aj možnosti podpory z takých nástrojov, ako je horizontálny program Spájame Európu - zdôraznil minister Puda. - V súčasnosti naša krajina predsedá Karpatskému dohovoru a jedným z cieľov tohto trojročného obdobia je, aby Európska komisia a Európska únia pristúpili k dohovoru, - dodal.
- Karpaty majú niekoľko cezhraničných programov, majú susedský nástroj Poľsko-Bielorusko-Ukrajina a jeden nadnárodný program. Žiaľ, nemajú vlastný operačný program na cezhraničnej trati - vyjadril poľutovanie podpredseda Združenia Karpatský euroregión Dawid Lasek. - Je vhodné hľadať riešenia zdola nahor, budovať medzinárodné riešenia na základe regionálneho potenciálu - zhodnotil.
Peter Madigár predstavil zásady projektu Valašská kultúrna cesta. - Ide o jedinečný projekt. Projekt bol financovaný z poľsko-slovenského dotačného mechanizmu Interreg Poľsko - Slovensko. Na tomto projekte sa zúčastnilo mnoho samospráv a rôznych subjektov. Išlo o valašskú kultúru, fenomén, ktorý nás v našom karpatskom priestore, v pohraničí, spája. Boli tu investície, ale aj veľmi veľa projektov a aktivít, ktoré boli zamerané na kultúru a vzdelávanie. Táto cezhraničná spolupráca má veľký význam a je veľmi potrebné v nej pokračovať na slovenskej aj poľskej strane - povedal.
Karpatské hnutie žien
Panel III poskytol príležitosť diskutovať o potenciáli žien v karpatskom regióne, rozvoji rodiny a vzdelávania. Na diskusii sa okrem iných zúčastnili poslankyne Teresa Pamuła, Ewa Szymańska a europoslankyňa Jadwiga Wiśniewska a zástupcovia samosprávnych jednotiek z Jeleśni, Kuryłówky a Tyrawy Wołoskej. Diskusiu moderovala poslankyňa Teresa Pamuła.
Ewa Szymańska hovorila o svojej účasti na práci Karpatského tímu a o svojom profesionálnom, rodinnom a politickom živote. Ewa Szymańska, poslankyňa. - Vyrastal som v katolicizme, náboženstve a tak som bol vychovaný. Verím, že vďaka tomu som sa mohla realizovať ako žena, matka a aktivistka. To treba pestovať, a tu v Sliezsku, ako aj na Podkarpatsku, sú kultúra a tradície silne zakorenené," zdôraznila.
- Máme rôzne úlohy, ktoré musíme plniť, a rôzne úlohy, ktoré musíme vykonávať. Keď sa pozrieme na to, aký je život ženy, ktorá chce skĺbiť prácu a rodinný život, starať sa o rodinu, je to absolútne veľmi ťažké - zdôraznila Jadwiga Wiśniewska. - Tu, v tomto regióne, je všetko zariadené. Deti majú tradície, kultúru, náboženstvo, česť, vlasť vysaté z materského mlieka. Tam je to iné. Ľavicové tendencie sú v EÚ veľmi silné - povedala poslankyňa Wiśniewska.
Radná Sliezskeho krajinského zastupiteľstva Agnieszka Biegunová sa venovala otázke výchovy a úlohy rodiny. - V dnešnej dobe to nie je jednoduché. Naše deti si veľmi často osvojujú zlé návyky. A tu zohráva rodina veľmi dôležitú úlohu, pretože by mala odovzdávať najdôležitejšie hodnoty - zdôraznila.
text: Informačné centrum Sejmu
Foto: Łukasz Błasikiewicz/ KS
