Marek Kuchciński Predseda Európskeho parlamentu sa zúčastnil na 11. zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Poľska, Litvy a Ukrajiny. V nedeľu zasadalo predsedníctvo zhromaždenia a v pondelok sa konali plenárne zasadnutia.

Poľskú delegáciu vedie predseda Senátu Tomasz GrodzkiBývalý predseda Sejmu a súčasný šéf Výboru pre zahraničné veci (FAC) Marek Kuchciński zastáva funkciu podpredsedu.

V rámci zhromaždenia sa vedúci Komisie stretol so svojimi partnermi - Žygimantas Pavilionis  z Litvy a Oleksandr Merežka z Ukrajiny. Spoločné zistenia predstavil počas plenárneho zasadnutia Senátu.

Marek Kuchciński argumentoval, že vzhľadom na nedostatočný pokrok v integrácii Ukrajiny do EÚ a NATO by sa mal navrhnúť realistický program praktických opatrení zameraných na udržanie prozápadného smerovania ukrajinskej politiky napriek pretrvávajúcej neochote Západu otvoriť sa Ukrajine. Svoje návrhy uviedol v bodoch:

- V Poľsku sme presvedčení, že bezpečná, prosperujúca a prozápadná Ukrajina je v národnom záujme Poľska. Preto je jednou z najdôležitejších otázok:

- podporu Ukrajiny s cieľom zaistiť jej bezpečnosť. Na to slúži jej členstvo v NATO.

- Cieľom je aj hospodársky rozvoj krajiny a prosperita jej občanov, ku ktorej vedie členstvo v EÚ.

Bezpečnosť (NATO) má prednosť pred všetkými ostatnými cieľmi, pretože na to, aby ste mohli realizovať akúkoľvek politiku, musíte v prvom rade existovať.

Dynamika ďalšieho zbližovania Ukrajiny s EÚ sa po troch úspechoch zatiaľ vytratila: (1) dohoda o pridružení s EÚ a v jej rámci (2) rozsiahla a komplexná zóna voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA); (3) bezvízový styk.

Ďalšie strategické ciele tohto poradia nie je možné v dohľadnej budúcnosti dosiahnuť.

Zastavenie procesu integrácie Ukrajiny do EÚ je dôsledkom vnútornej situácie v EÚ, nie na Ukrajine.

Ukrajina má, samozrejme, pred sebou "domácu úlohu" v podobe vnútorných reforiem, ktoré zlepšia efektívnosť ukrajinského štátu a výkonnosť jej hospodárstva, ale o charaktere vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou nerozhoduje stav ich realizácie.

Základným dôvodom spomalenia procesu otvárania EÚ a NATO Ukrajine je neochota verejnej mienky vo vedúcich západoeurópskych krajinách pokračovať v politike otvorených dverí. Vlády týchto krajín sú pod volebným tlakom svojich občanov a nebudú riskovať svoje vlastné politické postavenie, aby pokračovali v politike rozširovania EÚ alebo NATO. Tento jav je trvalý a v najbližších rokoch sa nezmení. Toto pretrvávanie je okrem iného spôsobené tým, že západné spoločnosti nevnímajú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, a zároveň sa elity EÚ snažia transformovať EÚ na federálny superštát. Situácia v USA - rozhodujúca pre začlenenie Ukrajiny do spoločného obranného systému Západu - je iná.

Preto je našou úlohou vypracovať program, ktorý by napriek uvedeným ťažkostiam presadzoval naše záujmy.

V rámci politík EÚ zostáva Východné partnerstvo základným štrukturálnym nástrojom na priblíženie Ukrajiny k EÚ, a to aj napriek jej kríze, ktorú možno pozorovať vo vzťahoch Arménska s Azerbajdžanom alebo v situácii v Bielorusku. Ukrajina spolu s Moldavskom a Gruzínskom vytvorili asociačné trio. Tento rozumný krok diplomacie Kyjeva, Kišiňova a Tbilisi by mal byť základom pre ďalšie kroky.

PROGRAM ČINNOSTÍ:

Zastupujeme parlamenty našich krajín, a preto by náš akčný program mal mať rozmer parlamentnej diplomacie. Preto navrhujem:

Nadviazať "štruktúrovaný dialóg" (pravidelné stretnutia) parlamentných delegácií Poľska, pobaltských štátov a Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska vo formáte 4+3 s cieľom neustále pripomínať pokrok na ceste do EÚ a NATO.

- Zasadnutia sa budú konať aspoň raz za predsedníctvo EÚ, aby sa predložili:

- Každé nasledujúce predsedníctvo EÚ presadzuje a podporuje proces prehlbovania vzťahov krajín S3 s EÚ,

generálneho tajomníka NATO pri prehlbovaní spolupráce so Severoatlantickou alianciou.

Takýto krok si vyžaduje súhlas parlamentov Gruzínska a Moldavska, ktoré tu nie sú zastúpené. Našou prvou úlohou je preto predložiť im v tejto súvislosti návrh.

Nadviazať stálu spoluprácu parlamentných výborov pre zahraničné veci a pre spravodlivosť a ľudské práva s úlohou každoročne pripravovať spoločnú správu o porušovaní ľudských práv na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska. Takáto správa by sa mala v mene skupiny 4+3 predložiť na informáciu výborom Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a pre ľudské práva a príslušným inštitúciám OSN a OBSE. Optimálnym riešením by bolo politicky posilniť takéto správy prizvaním príslušných parlamentných výborov severských krajín a Rumunska, ako aj Českej republiky, ktorá v roku 2014 zažila ozbrojený teror ruských špeciálnych služieb na vlastnom území, čo malo za následok smrť českých občanov. Predsedníctvo Českej republiky v EÚ v druhej polovici roka 2022 predurčuje túto krajinu na to, aby v tomto období zohrávala osobitnú úlohu.

Zapojiť Ukrajinu do projektov infraštruktúry v rámci Trojmoria, kedykoľvek je to možné. Iniciatíva troch štátov (IT) je projekt, ktorého cieľom je premeniť jednotný európsky trh, deklarovaný v Jednotnom európskom akte a v strednej Európe zatiaľ prítomný najmä z právneho hľadiska, na niečo, čo existuje aj z hľadiska infraštruktúry. Tieto skutočnosti určujú tempo a kvalitu hospodárskeho rozvoja: výmenu obchodu a služieb v regióne, premenu našich krajín na trhy nielen pre vedúce ekonomiky EÚ, ale aj pre seba navzájom. Ukrajina by mala byť zahrnutá do systému infraštruktúrnych prepojení vybudovaných v Trojmestí napriek tomu, že kým nie je členským štátom EÚ, nebude sa môcť formálne stať aj štátom IT. Dôležitý je však rozvoj infraštruktúrnych prepojení, ktoré začleňujú Ukrajinu do jednotného európskeho trhu (materiálny efekt). -

Povzbudiť naše vlády, aby identifikovali projekty, ktoré by sa zaoberali konkrétnymi oblasťami možného prehĺbenia spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou, ale ktoré by nevyvolali odpor voličov v západoeurópskych krajinách, ktorí sa zdráhajú rozšíriť EÚ. Dohoda o spoločnom leteckom priestore medzi EÚ a Ukrajinou, podpísaná 12. októbra tohto roku, je príkladom už realizovaného projektu. Príkladom takéhoto projektu, ktorý sa už realizuje, je dohoda o spoločnom leteckom priestore medzi EÚ a Ukrajinou podpísaná 12. októbra tohto roku, a ďalším projektom by mohlo byť rozšírenie telefonického roamingu alebo bankových služieb Ukrajiny na spoločný priestor s EÚ.

Inšpirovať naše vlády, aby na fóre EÚ prevzali iniciatívu na rozšírenie mandátu poradnej misie Európskej únie na Ukrajine (EUAM) o prvky odbornej prípravy a materiálnej podpory (vybavenie a dodávky) pre ukrajinskú políciu, pohraničnú stráž a iné ukrajinské nevojenské uniformované služby pri plnení úloh, ako je ochrana hraníc a mobilizácia. Tieto úlohy vykonávajú podobné služby v našich krajinách v situáciách vojenského a/alebo hybridného ohrozenia národnej bezpečnosti. Skúsenosti Poľska, Litvy a Lotyšska počas súčasnej krízy na hraniciach s Bieloruskom a príkladný estónsky systém mobilizácie týchto služieb, ktorý je do veľkej miery vytvorený podľa vzoru fínskeho systému, nás nabádajú k tomu, aby sme túto iniciatívu vzniesli.

Predstavil som vám metódu malých krokov, ktoré sa môžu stať politikou stanovenia dosiahnuteľných konkrétnych cieľov a praktických riešení. Úspechy dosiahnuté týmto spôsobom by sa mohli prezentovať ukrajinskej verejnosti, aby sa udržala jej vôľa pokračovať v úsilí o prehĺbenie väzieb s EÚ a NATO a aby sme sa mohli tešiť na zmenu hospodárskej klímy, ktorá by otvorila cestu k plnému členstvu Ukrajiny v oboch týchto organizáciách.

Plnoprávne členstvo v EÚ a NATO je skutočne najsilnejším nástrojom na zabezpečenie toho, aby Ukrajina a s ňou aj naše krajiny dosiahli svoj hlavný cieľ - bezpečnosť a prosperitu našich krajín a občanov v strednej Európe.

Foto: M. Olejnik