V dňoch 6. a 7. júla tohto roku navštívil hlavné mesto Litvy maršálek Sejmu Marek Kuchciński. Hlavným bodom návštevy bolo otvorenie výstavy "Lublin - mesto litovsko-poľskej únie" v Národnom múzeu - Paláci litovských veľkovojvodov. Marek Kuchciński sa zúčastnil aj na oslavách výročia akcie "Ostrá brána", ktorú zorganizoval Úrad pre vojnových veteránov a obete represálií na Kalvárii vo Vilniuse. Delegácia litovského parlamentu na čele s poslancom Emanuelisom Zingerisom sa na podujatí zúčastnila po prvýkrát.

- Lublinská únia dodnes udivuje svojou dynamikou, veľkosťou a inováciami. Bol založený na základnom princípe, ktorý rozhodol o jeho úspechu. Týmto základným princípom bola dobrovoľnosť a rovnosť, ktorú najvýstižnejšie definovalo vtedajšie zvolanie: "slobodný so slobodným, rovný s rovným", povedal maršal Kuchciński počas otvorenia výstavy v Národnom múzeu - Paláci litovských veľkovojvodov. Nad výstavou prevzali čestnú záštitu predseda Sejmu a predsedníčka Sejmu.

Predseda parlamentu poznamenal, že faktorom, ktorý zjednotil novovzniknutý štátny zväzok a urobil ho takým silným, bola identifikácia občanov s ich štátom. - Vzniklo duchovné, kultúrne, veriace a hodnotové spoločenstvo. Uvoľnila skutočné tvorivé sily a vzbudila obdiv našich susedov. Predovšetkým však dávala našim predkom istotu," povedal Marek Kuchciński.

- Takmer 400 rokov po Lublinskej únii sa národy Európy pustili do vytvárania novej hodnoty, ktorá sa potom vyvinula a stala sa akýmsi nástupcom Lublinskej únie. Je to Európska únia, do ktorej patríme a o ktorú sa usilujú aj niektorí naši susedia. Vtedy v nás spoločný štát vyvolal komunitné a aliančné myslenie. A hoci Únia v právnom zmysle už neexistuje, toto myslenie je stále prítomné a prispieva k posilňovaniu našej bilaterálnej, regionálnej a európskej spolupráce a spojeneckých väzieb v rámci NATO. Považujeme to za priamy odkaz veľkej Lublinskej únie," zhodnotil predseda Sejmu.

V rámci výstavy v Národnom múzeu - Paláci veľkovojvodov je vystavený obraz Jána Matejku, jedného z najvýznamnejších poľských maliarov v histórii, s názvom "Lublinská únia". "Lublinská únia". Dielo vzniklo pri príležitosti 300. výročia podpísania Poľsko-litovskej únie. Zobrazuje okamih slávnostného čítania a zloženia prísahy.

- Podstatou Spoločnosti poľsko-litovskej bola rovnoprávnosť Litvy v únii, kde sa oba štáty stretávali a spájali v oblasti parlamentarizmu, zahraničnej politiky, obrany a meny. Preto sme dnes vo Vilniuse s veľkým dielom Jána Matejku, ktoré spája všetky možné úrovne. Je to monumentálne dielo dokumentujúce túto veľkú udalosť. Zobrazuje poľsko-litovské vzťahy zavŕšené uzavretím únie ako určitú kontinuitu a proces, pretože niektoré postavy na obraze už v čase uzavretia únie nežili, ale svojím životom prispeli k jej dokončeniu. Účasť kráľa, prímasa, duchovenstva a veľkých osobností oboch národov, a predovšetkým kríža, svedčí o tom, že ide o veľké dielo," povedal o diele Jána Matejku maršal Kuchciński.

Maršal Kuchciński vo svojom prejave spomenul aj Deň štátnosti - Deň korunovácie kráľa Mindaugasa, ktorý sa v Litve oslavuje 6. júla. - Pred 450 rokmi sme uzavreli štátny zväzok s Litvou s výhľadom do budúcnosti, ale aj s rešpektom k jej dedičstvu. Dnes, v Deň litovskej štátnosti, sa chceme pokloniť tomuto dedičstvu a osláviť okamih, keď sa Litva zrodila ako jednotný štát. V tento deň spočinula kráľovská koruna na chráme kniežaťa Mindaugasa, čo bolo posolstvom pre susedov a Európu, že litovský národ zaujal svoje právoplatné miesto v západnom svete. V tento deň hrdosti a radosti by som chcel litovskému ľudu zaželať veľa úspechov," vyhlásil predseda Seimasu.

Predseda litovského Seimasu Viktoras Pranckietis zasa zdôraznil, že heslo slobody a spolupatričnosti je stále aktuálne. - "Aj keď sme po 200 rokoch stratili svoj štát, občania Poľsko-litovskej republiky sa v novembrovom a januárovom povstaní postavili do spoločného boja s heslom: "Za našu a vašu slobodu"," povedal Viktoras Pranckietis.

-"Chápeme, že spoločnými silami môžeme dosiahnuť viac, byť bezpečnejší," uviedol predseda Seimasu a zároveň poďakoval za možnosť vystaviť obraz "Lublinskej únie" vo Vilniuse a za možnosť zúčastniť sa na oslavách 450. výročia podpísania Lublinskej únie, ktoré sa konali 30. júna v Lubline.

Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnil aj novozvolený prezident Litovskej republiky Gitanas Nauseda. Počas stretnutia so zástupcami médií sa maršal Sejmu Marek Kuchciński zmienil o stretnutí s Gitanasom Nausedom. - V prvom rade som zablahoželal prezidentovi k jeho víťazstvu a k tejto okolnosti, že štyri dni po zložení prísahy príde na svoju prvú návštevu Varšavy. Je to veľmi symbolická záležitosť," zdôraznil Marek Kuchciński.

V sobotu popoludní, tesne pred otvorením výstavy, sa maršal Sejmu Marek Kuchciński zúčastnil na oslavách 75. výročia operácie AK "Ostrá brána" v Kalwarii Wileńskej. Ide o doteraz najväčšie oslavy výročia operácie "Ostrá brána", na ktorých sa zúčastňujú ...poľská armáda, veteráni z Poľska, Litvy, Bieloruska a ďalších krajín, aktivisti protikomunistickej opozície, skauti,..., ktoré organizuje Úrad pre vojnových veteránov a obete represií. O výnimočnosti tohtoročných spomienkových osláv svedčí aj účasť delegácie litovského parlamentu, ktorá sa na nich zúčastnila vôbec po prvýkrát.

- Popri slávnych časoch zažili naše národy aj mnoho tragických udalostí, ktoré zničili naše krajiny, ich slobodu a úspechy. Hrdinstvo a vytrvalosť však neboli zničené. Svedčí o tom aj dnešné 75. výročie operácie na oslobodenie Vilniusu po kryptonóme "Ostrá Brama". Preto by som sa chcel pokloniť všetkým účastníkom tejto hrdinskej operácie. Zahalila vás nesmrteľnou slávou a natrvalo vstúpila do dejín hrdinstva ako symbol obety poľského vojaka," povedal zhromaždeným na Kalvárii vo Vilniuse maršal Marek Kuchciński.

- Dnes sme slobodní a v bezpečí. Snažíme sa poučiť z histórie. Dnes sme s Litvou v spoločnej obrannej aliancii, najsilnejšej na svete - NATO. Naše miesto je navždy v Európe, ku ktorej patríme spoločne od úsvitu dejín. Buďme vždy spolu v myšlienkach a činoch. Uctime si našich hrdinov v boji za slobodu. Nech odpočívajú vo večnom pokoji, obklopení našou cťou, vďakou a modlitbami," zdôraznil Marek Kuchciński.

Po slávnostnom ceremoniáli v Národnom múzeu - Paláci litovských veľkovojvodov sa poľská a litovská delegácia zúčastnili na spoločnom vystúpení hymny Litovskej republiky - Tautiška giesmë - spolu so Svetovou litovskou obcou a chlapčenským zborom Ąžuoliukas na Hlavnom nádvorí paláca.

V nedeľu sa maršal Sejmu Marek Kuchciński s delegáciou zúčastnil na svätej omši v Kostole Ducha Svätého. Návšteva Vilniusu sa skončila položením venca k mauzóleu Matky a Srdca Syna na Rosse. Je tam pochovaná Maria Piłsudska a v krištáľovej urne je uložené srdce jej syna Jozefa.

Foto: Marta Marchlewska

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Prejav predsedu Sejmu:

Prejavy predseda Sejmu Poľskej republiky Marek Kuchciński

 Na slávnostnej výstave obrazu Jána Matejku "Lublinská únia" vo Vilniuse, 6. júla 2019.

Pán Predseda Seimasu Litovskej republiky,

Najčestnejší Zvolený predseda,

Sir Predseda,

Ctihodný Arcibiskup,    
Vážení ministri, poslanci Sejmu Poľskej republiky a Sejmu Litovskej republiky a Seimasu Litovskej republiky,

Sir Generálny veliteľ varšavskej posádky,    
Ctihodný kancelár kapituly Bieleho orla,

Vážení páni Riaditelia,      
Dámy a páni,

Je to pre mňa česť, že dnes môžem byť vo Vilniuse
a reprezentovať poľský Sejm v deň, keď si pripomíname veľkú udalosť.
v histórii Litvy.

Pred 450 rokmi sme uzavreli úniu s Litvou, hľadieť do budúcnosti, ale zároveň rešpektovať naše dedičstvo. Dnes, v deň Deň litovskej štátnosti sa chceme pokloniť tomuto dedičstvu
a osláviť okamih, keď sa Litva zrodila ako jednotný štát. Je to deň, keď kráľovská koruna spočívala na hlave vojvodu Mindaugáša, čo bolo dôležité dôležité informácie pre našich susedov
na východe, ako aj v celej Európe. Bolo to posolstvo, že litovský národ zaujíma svoje právoplatné miesto v svete, v západnom svete,
vo svete kresťanskej civilizácie. V tento deň hrdosti a radosti prajem litovskému ľudu želám veľa úspechov.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

Podstata Poľsko-litovského spoločenstva bolo zrovnoprávnenie Litvy v Únii, kde bol stretnutie a spojenie našich dvoch krajín v oblastiach parlamentarizmus, zahraničná politika, obrana a menová politika. Preto sme dnes vo Vilniuse
s veľkou prácou Jána Matejku, ktorá spája všetky možné lietadlá. Je to monumentálne dielo dokumentujúce
je skvelá udalosť. Zobrazuje poľsko-litovské vzťahy, ktoré boli zavŕšené uzavretím Únia ako určitá kontinuita a proces.

Tento proces, pretože niektoré postavy v maľba už nebola nažive
v čase uzavretia Únie, ale svojimi životmi prispeli k jej finalizácia. Účasť kráľa, prímasa, duchovenstva a významných osobností oboch národov, a predovšetkým kríž, ukazuje, že ide o veľké dielo.

Dámy a páni, počas uplynulého týždňa sme už týždeň prebiehajú oslavy 450. výročia Lublinskej únie. V Poľsku sa oslavy konali v Lublin,
ale aj vo Varšave a mnohých ďalších mestách. Veľká vďaka patrí starostovi mesta mesta Lublin za pomoc pri takejto veľkolepej oslave.

Na ústrednom obrade sa zúčastnili Viktoras Pranckietis, predseda. Zúčastnili sa ich aj Predsedovia parlamentov a zástupcovia parlamentov, ktorých územia sú súčasťou Poľsko-litovského spoločenstva od Moldavska po Estónsko. Sprevádzali ich konferencie, sympóziá a diskusie o Lublinskej únii, jej vzniku a dedičstvo.

Lublinská únia dodnes udivuje svojou hybnosťjeho veľkosť a novosť. Tento akt vytvoril štátnu úniu Koruny Kráľovskej republiky a Veľkovojvodstva Litva. Lublinská únia bola založená na základnom princípe, ktorý rozhodol o jej úspechu.

Tento základný princíp bol dobrovoľný a rovnosť, ktorá bola najjasnejšie definovaná výkrik "rovný s rovným, slobodný so slobodným". Dnes si chceme pripomenúť túto výzvu chceme pripomenúť, že pri pohľade na dnešnú dobu a na modernú Európsku úniu Európska únia.

Faktor, ktorý zjednotil novozaloženú štátny zväzok a urobil to tak silný bol identifikácia občanov s ich stav. Vzniklo duchovné a kultúrne spoločenstvo, spoločenstvo viery a hodnôt. Uvoľnilo skutočné tvorivé sily a vzbudilo obdiv susedov. Oslobodzuje, a predovšetkým poskytla našim predkom bezpečnosť.

Takmer 400 rokov po Lublinskej únii národy Európy v minulom storočí vytvorili novú hodnotu,
ktorý sa potom vyvinul a stal sa akýmsi nástupcom
Lublinská únia. Je to Európska úniamedzi ktoré patríme aj my a ktoré sa snažia realizovať aj niektoré našich susedov.

V tých časoch spoločný štát spustil komunitné a aliančné myslenie v nás. A hoci Únia už neexistuje v právnom zmysle, toto myslenie je stále prítomné a prispieva k
posilniť našu spoluprácu, bilaterálnu, regionálnu a Európske a spojenecké väzby v rámci paktu NATO, v rámci Severoatlantickej aliancie Severoatlantická aliancia. Považujeme to za priamy odkaz veľkej Únie Lublinská únia. A ja by som vám chcel v mene Sejmu Poľskej republiky zaželať poľského Sejmu, aby to tak zostalo.

Ďakujem veľmi pekne!

PREDNESENÝ PREJAV na Kalvárii vo Vilniuse, 6. júla 2019.

Vážený Ministri, poslanci poľského Sejmu a Sejmu RL,

Pani Veľvyslanec,
Ctihodní účastníci operácie Ostra Brama, veteráni z Poľska, Litvy, Bieloruska a iných krajinách, Ctihodní aktivisti protikomunistickej opozície,
Pán biskup, ctihodní kňazi a duchovní, dámy a páni!

Rok 2019 je obdobím veľkých výročnýchc pre Poliakov
a Litovčanov. Udalosti, ktoré sa tu odohrali, nás formovali
a posilnené. Najstarším historicky významným výročím bolo
450. výročie Lublinskej úniektorá založila Spoločenstvo poľsko-litovské Republika oboch národov. Jeho ukončenie sa oslavovalo mnohými ceremóniami, najmä v Lublin, kde sa Únii poklonili prezidenti a zástupcovia parlamentov krajín v našej časti Európy. Z Moldavska do Estónska. Estónsko.

Dnes stretneme sa s nimi v inej Únii - Európska únia.

Naše národy majú za sebou popri svojich dňoch sláva, majú tiež veľa tragických udalostí, ktoré zničili naše krajiny, ich sloboda a dedičstvo.

Nepodarilo sa mu však zničiť hrdinstvo a vytrvalosť,
a dnešný 75. výročie operácie na oslobodenie Vilniusu podľa kryptonyma "Ostra Brama Gate" je toho dôkazom.

Preto by som sa chcel pokloniť všetkým účastníci tohto hrdinský čin. Vzťahuje sa na vás, dámy a páni Veteráni nesmrteľná sláva a natrvalo sa zapísal do histórie hrdinstvo ako symbol obete poľského vojaka. Vojak, ktorý bojoval proti Sovieti bojovali na poľskom území až do roku 1963. Pamätáme si tiež, že Litva bojovala proti Sovietom do konca 50. rokov a tiež do roku 1963. Bol to boj našich národov, zástupcov našich národov, za nezávislosť a česť.

Dnes sme slobodní a v bezpečí. Snažíme sa preto poučiť z minulosti. Snažíme sa zabezpečiť, aby história sa neopakuje. Dnes sme v spoločnej obrannej aliancii s Litvou, ktorá je najsilnejšia na svete - v Severoatlantickej aliancii. obranná aliancia, najsilnejšia na svete - Severoatlantická aliancia.
Naše miesto je vždy v Európedo ktorej patríme spoločne od od úsvitu našich dejín, od krstu Poľska a krstu Litvy.

Buďme vždy spoločne v myslení a konaní. Uctime si našich hrdinov v boji za slobodu. Nech odpočívajú v večný pokoj, obklopený našou úctou, vďakou a modlitbami.

Sláva hrdinom!