- Za 100 rokov nezávislosti máme 105 Pamätníkov histórie, svedectiev histórie našej krajiny, svedectiev histórie Poľska - povedal prezident Andrzej Duda, ktorý zriadil 14 nových Pamätníkov histórie. Medzi ne patrí pevnosť Przemyśl a komplex Starého mesta v Przemyśli.
OSPRAVEDLNENIE:
Staromestský komplex v Przemyśli je príkladom urbanisticky a architektonicky hodnotného sídla, v ktorom sa harmonicky navrstvovala stavebná štruktúra po sebe nasledujúcich epoch a zanechala cenné objekty architektúry a výtvarného umenia. Podľa J. Długosza počiatky mesta Przemyśl siahajú do 7. storočia. Podľa J. Długosza počiatky mesta Przemyśl siahajú do 7. storočia a významný rozvoj osídlenia nastal v 11. storočí, keď sa stalo správnym centrom štátu Boleslava Chrobrého, potom hlavným mestom Haličsko-Wladimierskeho kniežatstva, kráľovským mestom, dôležitým centrom Poľskej republiky (polovica 14. - 18. storočie) a hlavným mestom Przemyskej zeme, ako aj sídlom dvoch biskupstiev: katolíckeho a pravoslávneho. Na hradnom vrchu sa nachádzalo opevnené mesto s predrománskymi stavbami: palácom a rotundou (dnes zachované v podobe pamiatok).
Komplex starého mesta si do značnej miery zachoval svoje priestorové usporiadanie (definitívne sformované do polovice 17. storočia), mimoriadne početné sakrálne pamiatky vysokej triedy gotickej a modernej architektúry a hodnotné pamiatky svetskej architektúry 19. storočia. Fragmentárne zachované novodobé obranné múry vymedzujú územný rozsah historického mesta, ktorý je navyše posilnený hradným opevnením a ohradenými kláštormi: Bosí karmelitáni, reformáti a benediktíni, ktorí sa nachádzajú na mostnej križovatke v meste Zasanie. Priestorové usporiadanie komplexu starého mesta pozostáva z mierne zmeneného trhového námestia (jedno priečelie zbúrané) a okolitých blokov budov, ktoré boli spojené s rôznymi náboženskými centrami (židovská, rusínska a latinská štvrť), spolu s cestnou sieťou, ktorá rovnako ako celé mesto prešla zásadnými zmenami v rokoch 1854-1914 počas výstavby vnútorného a vonkajšieho opevnenia pevnosti Przemyśl.
Špecifickosť a jedinečnosť Starého mesta v Przemyśli určuje historická zástavba spojená s krajinou, okrem iného s masívom Znievskeho vrchu a Tatárskou mohylou. Okrem spomínaných kláštorných komplexov k nim patria: arcikatdrála svätého Jána Krstiteľa a katedrála svätého Stanislava Kostku. Okrem spomínaných kláštorných komplexov k nim patrí aj artikulárna katedrála svätého Jána Krstiteľa ako mestská dominanta, komplex karmelitánskeho a františkánskeho kláštora, množstvo nájomných domov (najstaršie pochádzajú zo 16. a prvej polovice 17. storočia) a mnohé ďalšie. Tvoria jedinečnú, malebnú panorámu mesta, ktorú v takmer nezmenenej podobe obdivujeme už 250 rokov.
Komplex starého mesta, ktorý sa formoval po stáročia, spolu s početnými pamiatkami sakrálnej architektúry, najmä barokovými kostolmi a cirkevnými a kláštornými chrámami, vybavenými umeleckými dielami, vrátane množstva neskorobarokových drevorezbárskych sôch Ľvovského okruhu, ako aj klasicistických a eklektických secesných meštianskych domov z 19. a 20. storočia, vytvára ucelenú urbanistickú kompozíciu. Tento súbor je vďaka svojej geografickej polohe - na mieste stretávania kultúr - zároveň svedectvom multikultúrneho a multireligiózneho charakteru mestskej komunity.
Pevnosť Przemyśl Považuje sa za jednu z najväčších európskych pevností z obdobia prvej svetovej vojny. Dodnes sa zachovala jeho veľkoplošná kompozícia a terén, ako aj jeho jednotlivé prvky tvoriace tri prstence stáleho opevnenia, relikty poľného opevnenia, systém pevnostných ciest a početné objekty, napr. kasárne, bývalá posádková nemocnica, veliteľstvo. Celý komplex vytvára historickú opevnenú krajinu v okolí Przemyśla so systémom maskovacej zelene v kombinácii s malebnou prírodnou krajinou Przemyského podhoria a údolia riek San a Wiar.
Pevnosť Przemyśl sa budovala postupne od roku 1854 až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Jeho výstavbu podmienili dôležité historické udalosti spojené s Krymskou vojnou, v ktorej Rakúsko zaujalo nepriaznivý postoj voči Rusku. Jednotlivé etapy výstavby pevnosti sledovali vývoj architektúry militaris, ktorej vzorom bola rakúsko-uhorská škola opevnenia. Obranné diela vytvorené v rámci tejto školy patrili k najmodernejším v Európe. Na rozdiel od iných vtedajších systémov sa vyznačovali veľkou rozmanitosťou foriem a typov jednotlivých objektov v závislosti od terénu. Ďalším prvkom svedčiacim o modernosti przemyského opevnenia bolo rozsiahle využívanie pancierových postavení: otočné veže vyzbrojené kanónmi, mínometmi a húfnicami, pozorovacie veže a stále delostrelecké stanovištia ukryté v kazematách trajektorov a kaponiér za pancierovými doskami. V pevnostiach Przemysl bolo nainštalovaných šesť obranných zariadení, v tom čase najmodernejších na svete - posuvné otočné pancierové veže typu Senkpanzer s rýchlopalnými 8 cm kanónmi. Štyri stanice týchto veží sa dodnes zachovali v pevnosti XI "Duńkowiczki".
Autormi obranných prác pevnosti boli absolventi Vojenskej inžinierskej akadémie vo Viedni: Daniel von Salis Soglio, Anton Werner, Moritz Josef von Brunner, poľský inžinier Julian von Roszkowski (ktorý bol veliteľom pevnosti v rokoch 1890 až 1897) a Hermann Kusmanek von Burgneustädten, posledný veliteľ, ktorý velil obrane pevnosti počas dvoch obliehaní.
Počas prvej svetovej vojny pevnosť prežila tri obliehania. V prvom prípade sa Rusi neúspešne pokúsili o jeho obsadenie, pričom utrpeli obrovské straty. V ďalšom z nich pevnosť blokovali Rusi, ale ich pokusy o prelomenie zlyhali. Tuhá zima v roku 1915, vyčerpanie posádky hladom a chorobami spôsobili, že posledný veliteľ sa rozhodol pevnosť vzdať. Pred kapituláciou boli vyhodené do vzduchu najdôležitejšie obranné prvky pevností a muničné sklady a bola zničená výzbroj. Počas tretieho obliehania v máji 1915 sa po prudkom útoku podarilo celú pevnosť Przemyśl získať späť z ruských rúk.
Opevnený terén pevnosti Przemyśl a jednotlivé pevnostné objekty predstavujú dnešné hmotné dôkazy bojov, ktoré sa odohrali na začiatku Veľkej vojny - v rokoch 1914-1915. Ide predovšetkým o vojnové cintoríny, z ktorých dva najväčšie a najmonumentálnejšie sa nachádzajú vo vnútornom prstenci opevnenia. Sú tu pochované tisíce vojakov mnohých národností, ktorí padli počas troch obliehaní pevnosti. Jednotlivé pevnosti a poľné opevnenia nesú stopy ťažkého delostreleckého ostreľovania a vyhodenia do vzduchu pred kapituláciou počas druhého obliehania.
Národný pamiatkový ústav
Przemyšľanské opevnené komplexy majú tiež šancu dostať sa na prestížny zoznam svetového dedičstva UNESCO:
Opevnenia a vojnové cintoríny sa môžu pridať k pokladom UNESCO
Podpredseda vlády Gliński: V Przemyśli budú dva pamätníky histórie - pevnosť a staré mesto: http://www.mkidn.gov.pl/pages/posts/wicepremier-glinski-w-przemyslu-beda-2-pomniki-historii—twierdza-i-starowka-8881.php
Ďalšie zvýraznené lokality sú: Gdanská lodenica - symbol solidarity, boja za slobodu našej doby, a teda aj symbol znovuzrodenia nášho štátu - slobodnej a suverénnej republiky, Bialystok - komplex Krista Kráľa a kostol svätého Rocha (Podlaské vojvodstvo), Bóbrka - najstaršia baňa na ropu (Podkarpatské vojvodstvo), Brzeg - hrad sliezskych Piastovcov s renesančnou bránou a hradnou kaplnkou svätej Hedvigy - nekropola Piastovcov (Opolské vojvodstvo), Dobrzyca - komplex paláca a parku (Veľkopoľské vojvodstvo), Oblęgorek - palác Henryka Sienkiewicza s historickým parkom a lipovou alejou (Veľkopoľské vojvodstvo). Dobrzyca - komplex paláca a parku (Veľkopoľské vojvodstvo), Oblęgorek - palác Henryka Sienkiewicza s historickým parkom a lipovou alejou (Svätokrížske vojvodstvo) a Olesno - pútnický kostol svätej Anny (Opolské vojvodstvo). Pułtusk - kolegiátny kostol Zvestovania Panny Márie (Mazovské vojvodstvo), Rytwiany - kláštorný komplex Pustelnia Złotego Las (Svätokrížske vojvodstvo), Stary Sącz - starý mestský komplex s kláštorom klarisiek (Malopoľské vojvodstvo), Wiślica - starý mestský komplex s kláštorom sv. Wiślica - komplex kolegiátneho kostola Narodenia Panny Márie spolu s relikviami kostola svätého Mikuláša a hradom (Svätokrížske vojvodstvo) a Włocławek - katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Kujavsko-pomorské vojvodstvo).
Foto: Marta Marchlewska
Foto: Piotr Michalski
Foto: Marta Olejnik
