Druhé trojstranné stretnutie predsedníctiev parlamentov štátov Weimarského trojuholníka (predsedníctva poľského Sejmu, Národného zhromaždenia Francúzskej republiky a nemeckého Bundestagu) sa konalo 4. - 5. júla v Krakove.
Prvé stretnutie sa uskutočnilo v lete 2010 v nemeckom Essene.
- Na programe boli tieto témy:
Budúcnosť Európskej únie v kontexte reforiem hospodárskej a menovej únie
(rečníci: Claude Bartolone - Francúzsko, Wolfgang Thierse - Nemecko, Jerzy Wenderlich - Poľsko).
2. spoločná bezpečnostná a obranná politika
(rečníci: Ruprecht Polenz - Nemecko, Wanda Nowicka - Poľsko, Danielle Auroi - Francúzsko).
Európska susedská politika, južná dimenzia a Východné partnerstvo
(rečníci: Norbert Lammert - Nemecko, Cezary Grabarczyk - Poľsko, Claude Bartolone - Francúzsko).
Foto: Krzysztof Białoskórski.
V prvom vydaní Rečníci zdôraznili potrebu užšej spolupráce medzi krajinami EÚ v súvislosti s krízou a problémami, ktoré s ňou súvisia, ako je nezamestnanosť a spolupráca mladých ľudí, a potrebu väčšej úlohy národných parlamentov.
Diskutovalo sa o ďalších krokoch v integrácii, spoločnej mene (euro) a fiškálnom pakte. Podpredseda Spolkového snemu Wolfgang Thierse okrem iného upozornil na dôležitosť prijatia prijatých opatrení.
V diskusii Marek KuchcińskiPodpredseda poľského Sejmu ako zástupca najväčšej opozičnej strany poukázal na to, že v Poľsku bol fiškálny pakt schválený parlamentnou väčšinou v rámci procedúry, ktorá nie je pre tento typ dohôd stanovená, a v rozpore s ústavou (čl. 90). O týchto otázkach by preto rozhodoval Ústavný súd.
Ani v Poľsku nie je euro akceptované - 50% Poliakov je proti zavedeniu eura. Marek Kuchciński upozornil aj na negatívne stanovisko k ašpiráciám na federáciu.
Skepsa v tejto súvislosti panuje nielen v Poľsku, ale aj v Holandsku a vo Veľkej Británii. Podľa strany Právo a spravodlivosť by Európska únia mala zmeniť tempo a oblasti integrácie. V prvom rade by sa mal dôkladne preskúmať doterajší pokrok integrácie a jej súlad s národnými ústavami. Takýto prístup je v súlade s očakávaním, že sa zvýši úloha národných parlamentov.
O spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Podľa rečníkov je potrebné prehĺbiť spoluprácu medzi krajinami EÚ na základe deklarácie Weimar Plus, ktorú 15. novembra 2012 podpísali ministri zahraničných vecí a národnej obrany Poľska, Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. Táto väčšia angažovanosť by mala zahŕňať okrem iného aj otázky súvisiace s prípravou vojenských operácií/misií EÚ, a to aj v dôsledku "stiahnutia" USA z oblastí okolo Európy (Afrika, Blízky východ).
Podpredseda parlamentu Marek Kuchciński v diskusii zdôraznilUviedol, že európska obranná politika by sa mala budovať posilnením obrany všetkých štátov EÚ, ale v kontexte spolupráce s NATO. Upozornil tiež, že krajiny EÚ by mali mať čas na oboznámenie sa s pripravovanými správami o bezpečnosti a obrane a o zbrojárskom priemysle.
O európskej susedskej politike Rečníci zdôraznili zložitú situáciu na východe a juhu, kde sú zvrhnuté zvolené vlády a v podporovaných krajinách nie je vždy vôľa k reformám (N. Lammert: v EÚ niekedy preceňujeme svoj vplyv na zmeny v susedných krajinách. Musia mať právo rozvíjať sa v rámci všeobecne uznávaných demokratických hodnôt. Je potrebné vytvoriť nové vzťahy medzi občianskou spoločnosťou a štátnym aparátom.)
Cezary Grabarczyk zdôraznil úspechy krajín Východného partnerstva, ktoré by sa mali vyznačovať zásadou "viac za viac", ktorá sprevádza rozdeľovanie finančnej podpory. Claude Bartolone navrhol nasledujúce rozdelenie finančnej podpory v nasledujúcich rokoch: 2/3 pre južný smer, 1/3 pre východný smer.
Marek Kuchciński v diskusii poznamenalHlavným záverom tejto časti diskusie je, že európska susedská politika je v kríze, pretože ani na východe, ani na Kaukaze, ani na juhu neexistuje stabilita. EÚ by mala Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine čo najskôr predložiť konkrétnu perspektívu členstva.
Ak sa tak nestane, tieto krajiny a spoločnosti stratíme. Navrhol vrátiť sa k základom európskej solidarity - chápanej ako schopnosť podeliť sa o svoje bohatstvo s tými, ktorí ho najviac potrebujú, najmä s východnými národmi, ktoré prežili éru komunizmu.
Poukázal tiež na veľký rozdiel vo financovaní medzi Východným partnerstvom a južným smerom: pre Východné partnerstvo (šesť krajín) vyčlenila EÚ v roku 2012 podporu vo výške 600 miliónov eur a pre samotné Turecko 800 miliónov eur, hoci Turecko technicky nie je súčasťou susedskej politiky, ale kandidátskou krajinou.
Ďalším príkladom nevyváženosti podpory v rámci susedskej politiky sú limity na pôžičky: na východ bolo vyčlenených až 150 miliónov EUR, ale na juh až 1 miliarda EUR, kde sa tieto prostriedky z veľkej časti stratili (Egypt, Líbya, Sýria).
Navrhol tiež, aby jedným z nástrojov posilňujúcich Východné partnerstvo bola Karpatská stratégia ako prvok koordinácie spolupráce medzi karpatskými krajinami, medzi ktoré patrí aj Ukrajina.
Ďalšie stretnutie orgánov parlamentov Weimarského trojuholníka je naplánované o tri roky vo Francúzsku.
