Literatúra a umenie by mali spájať národy. Naše multietnické kultúry Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva boli jednoznačne regionálne, ale aj spoločné. Lublinská únia nám priniesla veľkú silu v Európe, a predsa sme si v tejto symbióze zachovali svoju identitu, nič sme si neprivlastnili, nič sme nevnucovali a tvorili sme akýsi prvý protokol ideálov Európskej únie," povedala včera na slávnostnom odovzdávaní Ceny dvoch národov spisovateľka a historička umenia Kristina Sabaliauskaite. Prihlásila sa o slovo a povedala, že bude hovoriť v jazyku Litovského veľkovojvodstva, a hovorila... poľsky. Od polovice 16. storočia to bol totiž "jazyk bežného styku medzi bojarmi, šľachticmi, úradníkmi a dvorom". Samozrejme, "zákonným úradným" jazykom bola až do konca 17. storočia rusínčina (starobeloruština). Potom ho nahradila poľština a používala sa až do tretieho delenia.)

Ceny za vynikajúce výsledky v oblasti kultúrnej spolupráce poľského a litovského národa udelilo Parlamentné zhromaždenie Sejmu a Senátu Poľskej republiky a Sejmu Litvy. Medzi ocenenými boli aj historik a riaditeľ Centra východoeurópskych štúdií na Varšavskej univerzite Jan Malicki, ktorý ako opozičný aktivista v 80. rokoch vydával podzemné periodiká venované Medzibodrožiu, Krzysztof Czyżewski, zakladateľ a predseda Nadácie pohraničia, a prekladateľ a pedagóg Eduardas Piurko.

Milujme slobodu a rešpektujme ľudské práva. Nech naše kroky vedie láska, nie nenávisť. Vytvorme silné väzby medzi susednými národmi - týmito slovami možno zhrnúť postoj všetkých ocenených.

MO

Foto: Olo Zielinski/ Sejm