Prof. Roger Scruton ocenený prezidentom a predsedom poľského Sejmu

jún 12, 2016
20:44

Deň po tom, čo ho anglická kráľovná povýšila do šľachtického stavu, dostal Sir Roger Scruton, jeden z najvýznamnejších mysliteľov súčasnosti, od prezidenta a predsedu poľského parlamentu medailu za odvahu a dôveryhodnosť.

Ako sám povedal počas kongresu projektu Poľsko Veľké: v dňoch strachu a frustrácie sa dostal do úlohy konzervatívneho filozofa. Začiatkom 80. rokov spolu s barónkou Caroline Coxovou a Jessicou Douglas-Home Scrutonovou založil Jagiellonský trust, organizáciu, ktorá poľským konzervatívcom poskytovala knihy, časopisy, lekársku a finančnú pomoc. Protikomunistické posolstvo pre východnú Európu šíril na stránkach The Times a konzervatívneho časopisu Salisbury Review, ktorého bol zakladateľom a šéfredaktorom. V tých časoch bola podpora ľudí ako Scruton pre náš región neoceniteľná. Poľská realita bola pre neho neprijateľná, bol to svet, z ktorého nás chcel oslobodiť. "Poľsko bolo zbavené svojej identity, ktorú si zachovalo bez ohľadu na činy Stalina či Hitlera... Bola to krajina zahalená vlastnou tajomnou aurou, kde som cítil dych agresie. Krajina plná strachu, kde ľudia hovorili šeptom alebo sedeli v tichu... Keď som kráčal, počul som kroky, ktoré utíchli, keď som stál..." - povedal.

V 80. rokoch 20. storočia z vlastnej iniciatívy vyhľadával antikomunistov v Poľsku a zapájal vedecké a akademické kruhy do boja proti režimu. Spoločné úvahy, napr. o voľnom trhovom hospodárstve, formovali poľskú pravicu.

Przemyśl bol jedným z prvých miest, ktoré sa zbavili pochmúrnych obmedzení komunizmu. Život v meste oslobodila skupina, ktorá sa venovala filozofickým myšlienkam. Vtedy sa Roger Scruton zoznámil so šéfredaktorom "Kultúrnej podkrovia", skupiny filozofov, básnikov a karikaturistov - súčasným predsedom Sejmu Marekom Kuchcińským. "S Kuchcińským sme vybudovali antikomunistickú sieť," povedal Scruton. V Przemyśli usporiadal niekoľko podkrovných stretnutí, okrem iného "Ľavica a konzervativizmus", "Odbory a právo" a "Zásady konzervatívnej politiky".

Počas diskusie pripomenul: - Do tejto poľskej opozičnej kultúry som sa zapojil pod priamym vplyvom návštevy Poľska v roku 1979, hneď po návšteve pápeža Jána Pavla II. v jeho vlasti. Veľmi na mňa zapôsobila atmosféra v Poľsku - obrovské napätie, strach, ale aj malé semienka nádeje. Tak som si pomyslel, že ak sú tu semienka nádeje, mal by som sa ich pokúsiť zalievať, aby rástli. Po návšteve Poľska som odišiel do Československa, aby som viedol súkromný seminár pre ľudí, ktorí už nemohli učiť na univerzite, a pre mladých ľudí, ktorí sa okolo nich zhromaždili a ktorí nemohli študovať na univerzite kvôli svojmu nedostatočnému spoločenskému postaveniu. A spolu s niekoľkými priateľmi sme sa rozhodli týmto ľuďom pomôcť, to znamená poslať im to, čo potrebujú, a tiež navštíviť ľudí, aby sme im dali najavo, že sme na nich nezabudli. Nebolo to ľahké, pretože bolo veľmi ťažké presvedčiť mojich kolegov na univerzitách, aby spolupracovali, pretože všetci mali ľavicové názory a nemysleli si, že by bolo rozumné narušiť rovnováhu pri zabezpečovaní mieru v Európe, sovietskeho mieru, ktorý chceli vnútiť aj Británii. Takže bolo veľmi ťažké pokračovať (v Británii), ale ako som zistil, tu (v Poľsku) to bolo do istej miery oveľa jednoduchšie. Počas svojej návštevy som navštívil Katolícku univerzitu v Lubline, poslednú nezávislú univerzitu vo východnej Európe a vlastne jedinú intelektuálne nezávislú univerzitu v Európe. Bolo to jediné miesto v Európe, kde ste mohli úplne slobodne hovoriť o myšlienke konzervativizmu. Stretol som tam mladého lektora Mareka Matraszka, ktorý prišiel z Anglicka, strávil tam rok a hľadal okolo seba ďalších anglických antikomunistov. Tak som sa mu predstavil ako hosťujúci antikomunista, ktorý hľadá nováčikov. A on mi hovorí: "Tu je jeden, ktorý sa ponúka s oddanosťou. Tak skvelé, že by som mohol vytvoriť tím. Po návrate do Anglicka som našiel niekoľko ďalších ľudí: Jessica bola celý život silnou odporkyňou komunizmu a chcela sa pridať a pomôcť. Rovnako ako Caroline Foxová a Agnieszka Kolakowska, ktorých dôveryhodnosť v tejto krajine netreba vysvetľovať. Založili sme teda malý trust, aby sme získali peniaze a poslali ľudí na návštevu k ľuďom, ktorých sme tu stretli a ktorí s nami sympatizovali (s našimi názormi). Cieľom bolo poslať ich na miesta, kde sa konali nejaké (protikomunistické) akcie, a poskytnúť im veci, ktoré potrebovali na pokračovanie týchto akcií, takže: knihy, diskusie, myšlienky, materiál pre podzemné publikácie, nejaké peniaze (hoci sme ich nemali veľa) a vo všeobecnosti britský zmysel pre spoluprácu, čo je to najcennejšie, čo naša krajina má. V každej kritickej situácii aspoň Angličania, ale myslím, že do istej miery aj Škóti, spolupracujú, vytvárajú malé komunity a podniky, ktoré sa snažia vyriešiť problém. To je to najcennejšie, čo máme, a to je dôvod, prečo sme stále nezávislou krajinou - alebo čoskoro, už o niekoľko dní, ňou budeme. (Smiech v sále) A táto hodnota je pre Poľsko, kde máte všetky morálne hodnoty, odvahu, čestnosť, veľmi cenná, ale musíte chrániť jednu vec - schopnosť spolupracovať. Vytvorili sme malé spoločenstvo, ktoré bolo v opozícii voči komunistickej ortodoxii - prostredníctvom intelektuálneho sveta a malých združení - mimo univerzít - ľudí, ktorí sa zaujímali o kultúru a históriu svojej krajiny. Mali sme veľké šťastie, že sme sa vtedy stretli s Marekom Kuchcińským, ktorý je teraz - s potešením môžem povedať - predsedom poľského Sejmu a ktorý nás potom pozval do Przemyśla, krásneho a starého stredoeurópskeho mesta, ktoré je centrom vlastnej miestnej kultúry. Prostredníctvom neho sme si začali vytvárať sieť kontaktov, ktorá bola pre nás veľmi cenná.
Myslím si, že si, žiaľ, nemôžeme pripísať zásluhy za porážku komunistov, pretože to si vyžadovalo masové sociálne hnutie. V tom období ste mali masové sociálne hnutie Solidarita, čo bola mimoriadna udalosť, a ja som šťastný, že som ju zažil. Bola to vôbec prvá autentická masová revolúcia robotníckej triedy. Bola to vzbura proti socializmu, nie za socializmus, a to je výstižné popretie teórie marxizmu. Všetci sme sa na to, čo sa stalo, pozerali s úctou a radosťou, pretože to zmenilo svet. Samozrejme, všetko, čo sa deje v Poľsku, zostáva kontroverzné v Poľsku, ale všade inde to kontroverzné nie je. Sme radi, že Solidarita existovala a že urobila to, čo urobila. Sme presvedčení, že zmenila dejiny viac ako komunistická strana pred ňou.(...)
Roger Scruton vo svojom prejave po vyznamenaní medailou "Za odvahu a dôveryhodnosť" osobitným spôsobom pripomenul svoje stretnutia na Katolíckej univerzite v Lubline a v Przemyśli:
- (...) Spomedzi všetkých miest, kde som sa v tých ťažkých rokoch spriatelil, sa mi dve javia ako symboly poľského odporu voči komunizmu: Katolícka univerzita v Lubline, ktorá si počas komunistických rokov zachovala intelektuálnu autonómiu, a Przemyśl, mesto v juhovýchodnom Poľsku, ktoré bolo centrom mnohých konfliktov a kde sa zachovalo niečo zo starého spoločenského ducha. Už vtedy v Przemyśli existovala diskusná skupina venujúca sa filozofickým a politickým myšlienkam. Naše návštevy tam účastníci nadšene privítali. Nadviazali sme tam kontakty s umelcami, s autormi undergroundových publikácií a čoskoro sme si uvedomili, že Przemyśl je miesto, ktoré chce zostať samo sebou napriek bezútešnej komunistickej realite. Významnú úlohu pri formovaní autentickej občianskej spoločnosti v Przemyśli zohral najmä Marek Kuchciński. Podobne ako mnohí mladí Poliaci jeho generácie považoval ekonomiku voľného trhu a kultúrny konzervativizmus za neoddeliteľné súčasti tej istej (systémovej) transformácie, ktorá dokáže vrátiť Poľsko k jeho histórii a obnoviť jeho národnú identitu. Ľudia, ktorí sa zúčastnili na našich rozhovoroch, pochádzali z rôznych spoločenských vrstiev, ale spájala ich hrdosť na svoje mesto a odpor proti režimu, ktorý im ho ukradol. Bolo pre nás mimoriadne obohacujúce vidieť, ako sme mohli zmeniť malé mesto, ktoré nebolo pre západných novinárov dôležité, ale ktoré využívalo našu myšlienku (doslova záchrannú sieť) viac ako ktorékoľvek veľké mesto. V provinčnom meste Przemyśl, kde žili ľudia popierajúci oficiálny rozdiel medzi šepotom súkromného života a diktátom verejného života. Na uliciach bolo živo a veselo aj v noci. Mohli ste sa okolo nich prechádzať ako v Londýne, voľne sa rozprávať s priateľmi alebo stáť a čakať na niekoho bez toho, aby ste na seba alebo na uniformované postavy upozorňovali. Úplne inak ako vo Varšave, kde boli všade hliadky milície, pripravené kedykoľvek kontrolovať činnosť okoloidúcich. To bolo obzvlášť nepríjemné v noci (...)

Filozof veril, že komunisti musia byť potrestaní. Žiaľ, bolo mu jasné, že strana za svoje zločiny nezaplatí. Sám priznal, že dedičstvo komunizmu nechápe. Prázdne miesto, ktoré po nej v Poľsku zostalo, zaplnili západné sily a podobne ako Margaret Thatcherová v tom čase - dnes je Právo a spravodlivosť v západných kruhoch, najmä na ľavici, považované za hrozbu pre demokraciu. V protiklade k EÚ stojí túžba Pisu získať späť svoju vlasť s pocitom bezpečia a tradíciou. EÚ nám berie právo na kultúru a národnú identitu, zatiaľ čo PiS chce túto identitu zachovať. "Takéto hodnoty prichádzajú zvonka od byrokratov a sudcov, ktorí nežijú vo svojich krajinách, nezdieľajú ich hodnoty, ale držia sa medzinárodnej agendy v mene nedomyslených predpokladov," - argumentoval.

Scruton považuje kresťanstvo za základ nášho dedičstva. "Mám Dúfam, že sa opäť dostane do popredia kresťanská tradícia, ktorá umožnila Poľsku zachovať si svoju identitu počas komunistickej éry," povedal počas diskusie.

text/fotografie: Marta Olejnik