Z dramatických čias druhej svetovej vojny a nasledujúcich desaťročí existencie Przemyśla si môžeme pripomenúť takmer symbolické postavy, ktoré potvrdzujú personalistickú tézu, že človek je hodnota a dôkazom toho je láska k slobode.
Počet rodín (často viacgeneračných) zapojených do hnutia za nezávislosť bol v oblasti Przemyśla veľmi vysoký. Pripomeňme si ešte niekoľko členov podsvetia. Prvým z nich je veliteľ rzeszowského okresu WiN major Władysław Koba, ktorého pohreb sa konal až v roku 2016. Predovšetkým však musíme spomenúť úžasnú, hrdinskú podporučíčku Alicju Wnorowskú zo spravodajských brigád Domobrany (to meno hovorí za všetko!) a neskôr WiN, ktorá bývala na ulici Matejki. Zatkli ju, keď bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, a v cele smrti porodila syna Stanislava (ktorý sa v 90. rokoch 20. storočia stal členom rady mesta Przemyśl). Iba v roku 2018. Sejm prijal zákon, ktorý zabezpečoval deťom narodeným v komunistických väzniciach (bolo ich 40) právo na odškodnenie. Symbolické je aj to, že tento zákon v Sejme "pilotoval" poslanec Przemyslu Andrzej Matusiewicz, skúsený právnik a obhajca v politických procesoch z čias komunizmu.
Pani Alicju si budeme navždy pamätať zo starožitníctva, v ktorom pracovala v 70. rokoch minulého storočia v podlubí przemyského trhu. Chodievali sme tam po škole a hľadali knihy, ktoré by nám pomohli v našom mladíckom hľadaní hrdinov a ich dobrodružstiev. A niekedy sa "celkom náhodou" na dlhom, starodávnom pulte kníhkupectva, ale takpovediac na dosah ruky, objavil starý román Ferdynanda Ossendowského (!), Pawla Jasienicu, reportáž Melchiora Wańkowicza alebo dobre zachovaný predvojnový životopis. Vtedy sa nám zdalo, že sú to len náhody, ale fascinujúce, pretože regály antikvariátu vyzerali ako krajina zázrakov. Dnes vieme, že za láskavosťou Alice, našej susedky, bol prirodzený impulz odovzdať ďalšej generácii znaky, symboly a zdroje, ktoré sú dôležité pre každého mladého človeka.
Ďalším príkladom je rodina Mechovcov zo Żurawice. Mnohí jej členovia bojovali v ilegalite, najprv proti Nemcom, potom proti Sovietom. Hrob Szymona Mecha, veliteľa Kedywu v Žurawici, ktorý bol odsúdený v posledných dňoch nemeckej okupácie, sa dodnes nenašiel. Jeho dcéra Czesława "Niezapominajka" bola styčnou dôstojníčkou Domobrany. Jeho syn Jan bol za svoju službu vo WiN vyznamenaný Zlatým krížom za zásluhy prezidentom Poľska Lechom Kaczyńským.
Pamätáme si (áno, stále si pamätáme, aj keď uplynulo 50 rokov!) neuveriteľne dramatický čin Ryszarda Siwieca, ktorý sa 8. septembra 1968 (počas národnej dožinkovej slávnosti na štadióne vo Varšave) na protest proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa upálil pred očami desaťtisícov ľudí, prekračujúc hranice hrdinstva a zároveň úplne vedome. Tento čin si dodnes pripomínajú aj v Prahe a Mysliteľ, ktorému tam postavili pomník, sa stal spolu s Čechmi Janom Palachom a Janom Zajícom a Maďarmi Sándorom Bauerom a Mártonom Moysesom symbolom boja za slobodu. Všetci si zvolili smrť, pretože verili, že v boji za slobodu nie je žiadna obeť príliš veľká a len takýto radikálny protest môže otriasť spoločnosťou v obrane solidarity a podnietiť ju k činom. Ryszardova rodina sa tiež zapojila do zmien, ktoré o 20 rokov neskôr vyvrcholili veľkým hnutím Solidarita. Všimnime si aj marcové študentské protesty, ktoré sa konali niekoľko mesiacov predtým najmä na univerzitách v najväčších poľských mestách a mali svoj akcent aj v Przemyśli. Založili ich stredoškolskí študenti, pre ktorých bol marec '68 iskrou na vyjadrenie odporu voči komunistickej moci a nespravodlivej vláde. Akcie a protesty organizovali okrem iných: Damian Zegarski, študent strojníckej školy, iniciátor rôznych foriem protestov, aj pri pamätníku Adama Mickiewicza na przemyskom námestí; Ryszard Góral, dnes právny poradca, ale v tom čase aktivista nezávislej mládežníckej organizácie zdôrazňujúcej poľskú identitu Przemyśla, neskôr spojený s podzemnou Solidaritou; alebo najmladší organizátor študentského povstania v roku 1968. Bol jedným z tvorcov parateátra v Poľsku v študentskom hnutí 70. rokov (na Katolíckej univerzite v Lubline) a aktivistom hnutia "Solidarita" v Kujavách, v súčasnosti básnik, publicista a ekológ. Spomínaný pamätník Adama Mickiewicza v Przemyśli bol ešte dlhé roky kultovým miestom pre rôzne nezávislé iniciatívy.
Už spomínaná Matejkiho ulica je tiež zaujímavým príkladom koncentrácie významov a symbolov z histórie mesta zaznamenaných v živote jeho obyvateľov. Na jeho vrchole, tesne pod hradom, stojí osamelý vysoký obelisk, ktorého história siaha takmer do čias posledných Jagelovcov - legendárny symbol účinnej obrany mesta pred tatárskymi nájazdmi. Pred vojnou sa nazývala "Ptasia" a bola jednou z najstarších ulíc. Malá (také sú všetky staromestské ulice), nachádzajúca sa v blízkosti hradu, má 13 čísel, ale takmer pod každým z nich sa odohrala nejaká významná udalosť alebo žili zaujímaví ľudia. Okrem už spomínanej Alicje Wnorowskej tu žil aj legendárny Marian Stroński - jeden z najväčších poľských maliarov 20. storočia. V susedstve hradného vrchu vytvoril mnoho vynikajúcich krajiniek Przemyśla, pohľadov na staré ulice, fragmenty hradu, krásne gaštany a lipy. Na terase svojho domu maliar namaľoval kubistické pohľady na Zasanie. Vo vedľajšom dome býval Kazimierz Cieszyński, posledný predseda predvojnového spolku "Sokół", jeho susedom bol Zbigniew Kuchciński, prvý predseda (a spoluzakladateľ) Przemyšľanskej pobočky Ľvovského spolku milovníkov, a v susedstve vyrastal Artur Jędruch, neskorší vojvodský policajný náčelník. Na ulici Matejki býva aj Bogusław Zaleszczyk, predseda mestskej rady v Przemyśli, ktorý je potomkom jedného z przemyských orlov. Z domu na tejto ulici sa v roku 1986 vysielal nezávislý program podzemného rádia Solidarita. Na ulici Matejki sa nachádzajú aj dva kresťanské kostoly rôznych denominácií. A na samom začiatku ulice, v domčeku s krásnym dreveným balkónom, ktorý sa prehýba pod ťarchou storočí, žil pán Emil Siara, ktorý so svojou rodinou ukrýval počas nemeckej okupácie niekoľko židovských rodín v Ujkowiciach pri Przemyśli a zachránil ich pred smrťou.
Podobných ulíc, miest a ľudí je tu viac. Architektúra takejto starej mestskej ulice, zvyčajne spojená s pamäťou generácií ľudí, ktorí tu žili, má jedinečné, sentimentálne čaro akejsi tajomnej, neobjavenej minulosti, ktorá sa časom stáva čoraz významnejšou.
Text Marek Kuchciński
