V Národnom múzeu Przemysla sa konala propagácia reprízy časopisu "Strych Kulturalny" - undergroundového časopisu z 80. a 90. rokov 20. storočia, ktorý vznikol na základe stretnutí skupiny priateľov a ich hostí v podkroví Mareka Kuchcińského. na základe stretnutí skupiny priateľov a ich hostí v podkroví Mareka Kuchcińského. - Na zdesenie príslušníkov bezpečnostnej služby, ktorí nás pozorovali spoza kríkov, sme sedeli a sme sedeli a diskutovali. Na pôde bolo všetko: dejiny literatúry, dejiny umenia, dejiny filozofie, politické myslenie. Bola to mimoriadna štúdia," povedal riaditeľ. MNZP Jan Jarosz.
V liste Rogera Scrutona, ktorý prečítal riaditeľ anglický filozof okrem iného píše:
A potom som narazil na Przemyśl. Vďaka starostlivej práci Mark Matraszek sme sa dozvedeli o spoločnosti občanov v tejto starej a kedysi prosperujúceho galícijského mesta, ktorý vydával podzemný časopis, Kultúrne podkroviea ktorí sa stretli, nie ako naši priatelia z Česká republika, v nejakej pivnici alebo kotolni pod zemou, ale na vrchole budov, akoby im bolo jedno, kto ich vidí. Ich diskusná skupina bola opísaný ako podkrovie, miesto pod strechou, a keď som ich stretol, ocitol som sa v otvorenej spoločnosti normálnych malomeštiackych ľudí, ktorí boli odhodlaní žiť, maľovať, písať a diskutovať, ako keby strana nebola nič viac ako prúd špinavej vody tečúcej do kanalizácie pod ním.
Na ich čele stál Marek Kuchcinski, bývalý študent dejín umenia, ktorý žil mimo systému a bol horlivým vyznávačom kultúra ako oslobodenie ducha a opozícia voči totalitnému poriadku. Zhromaždili sa okolo neho spisovatelia, maliari a učitelia, a práve vďaka nemu som Podarilo sa mi zorganizovať sériu návštev západných intelektuálov, aby diskutovali o v týchto podkroviach najdôležitejšie otázky dňa.
Situácia sa čoskoro začala meniť, ale obraz Przemyśla ako útočiska občianskej spoločnosti v bezútešnom socialistickom štáte mi zostal. Bolo to miesto odhodlané zachovať si svoju identitu ako mesto, kultúru a spôsob života. Keď komunisti nakoniec kapitulovali, s radosťou som sa dočítal, že Marek Kuchcinski bol zvolený za radného a neskôr za poslanca za mesto, na ktorom mu počas rokov útlaku tak veľmi záležalo. S potešením sa pozerám späť na tie časy, keď umenie a kultúra boli symbolmi slobody ľudského ducha, a spomínam si, aké dôležité bolo, že malé undergroundové časopisy, ako napr. Kultúrne podkrovie, udržiavali živú spomienku na slobodu a boli semeniskom občianskej spoločnosti, ktorá mala čoskoro opäť vzklíčiť.
V úvode dotlače „Strycha“ prof. Krzysztof Dybciak napísal: Przemyśl bol dlho považovaný za jedno z najkrajších poľských miest, ktoré sa vyznačovalo svojou krásou najmä v období vlády komunizmu, ktorého podstatou bola škaredosť, povedané marxisticky – nielen o fádnej doktríne a socialistickom umení, ale aj materiálnej „základne“. Ani milovníci Przemyśla a tejto časti Podkarpatia si však nevšimli kultúrnu rozmanitosť a dynamiku inteligencie tohto starobylého mesta, ak sa obmedzili na pozorovanie úradného života. Až ponorenie sa do priestoru náboženstva a podzemných občianskych iniciatív umožnilo spoznať duchovné bohatstvo przemyšlského prostredia.
Foto: M. Olejnik
