KS: Francúzsky prezidentský kandidát a favorit Emmanuel Macron povedal, že v Poľsku sa dejú neprijateľné veci, a sľúbil, že ak vyhrá voľby, zavedie proti Poľsku sankcie... a urobí to do troch mesiacov.

MK: Človek môže vyjadriť silné rozhorčenie, ale ja by som išiel ešte ďalej. Prekvapuje ma kavalierstvo výroku v druhom kole prezidentského kandidáta jednej z najdôležitejších krajín EÚ na adresu inej krajiny EÚ, Poľska, a z neho vyplývajúca ignorancia veci. Mám dojem, že pán Macron to povedal preto, lebo by rád prehral voľby. Nielenže vnáša do poľsko-francúzskych vzťahov konfliktné oblasti, ale zároveň prejavuje veľkú neznalosť, keď tvrdí, že Poľsko porušuje pravidlá. Podľa mnohých nespokojencov s fungovaním Európskej únie je to práve EÚ, ktorá zneužíva svoje práva zasahovaním do vnútorných záležitostí štátov, a Macron by tomu mal venovať pozornosť.

Kontext je dôležitý, pretože Macron to povedal vo francúzskej továrni, ktorá sa má presťahovať do Lodže. A základným právom EÚ je sloboda pre kapitál ľudí, t. j. oznámenie o rozbití skutočných základov EÚ.

Je to vyhlásenie na účely volebnej kampane, neúprimné, dezinformačné, a to je jeho slabina, a okrem toho som zvedavý, čo urobia Francúzi a majitelia spojení so spoločnosťami ako Leclerc, Decathlon, Auchan a ďalšími francúzskymi spoločnosťami. V Poľsku pracuje niekoľko tisíc týchto inštitúcií ako zariadenia služieb. Ak by to malo byť tak, ako hovorí pán Macron, tieto spoločnosti by sa museli stiahnuť z Poľska. A chce to?

V Poľsku je veľa takýchto spoločností. Prekvapujúce je, že poľská téma sa v kampani neobjavila a zrazu sa objavila tak výrazne... Zdá sa to byť zvláštne....

Môžem uviesť prípad, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi - za vlád našich predchodcov - keď poľské orgány nevyvíjali účinné úsilie na ochranu lodiarskeho priemyslu. Nemecko a Francúzsko sa v tom čase snažili chrániť svoje lodenice a v Poľsku sa im to nedarilo. Francúzi bez výčitiek svedomia využívali zákony a nariadenia v záujme svojich vlastných spoločností ako členov EÚ... Toto nie je najlepšia forma spolupráce.

Ak sa Macron stane francúzskym prezidentom, je pravdepodobné, že do troch mesiacov splní svoje vyhlásenia a zavedie sankcie voči Poľsku?

Takéto šance, takéto možnosti rozhodne neexistujú. Muselo by dôjsť k veľkým diskusiám a rozhodnutiam všetkých orgánov EÚ vrátane jednomyseľnosti hláv štátov celej EÚ. Je to len nesplniteľný sen a určitá forma senzácie na účely volebnej kampane a na získanie skupiny niekoľkých desiatok alebo niekoľkých stoviek zamestnancov tejto továrne, ktorej likvidácia alebo premiestnenie do Poľska boli ohlásené.

Vážený pán predseda, v mene poľského parlamentu vediete veľmi intenzívnu medzinárodnú politiku. Bol v Bratislave, kde sa stretli šéfovia parlamentov EÚ, cítiť voči Poľsku ostrakizmus? Maďarsko? Vyšehradská skupina?

Nemal som taký dojem, naopak, zo všetkých strán bolo deklarované hľadanie kompromisu a návrhy na prehĺbenie spolupráce. Od najväčších krajín, ako je Nemecko, Taliansko alebo Francúzsko, až po slabšie krajiny, ktoré potrebujú podporu najviac a ktoré sa nedávno stali členmi EÚ. Líšime sa v našom prístupe, vo výbere cesty k náprave EÚ. Nikto však nehovoril o oslabení Únie. Existujú zástancovia vytvorenia takzvanej dvoj- alebo viacrýchlostnej Únie, ale my medzi nich nepatríme a myslíme si, že to môže Úniu oslabiť, ale diskutovalo sa o tom, ako posilniť Úniu, posilniť spoluprácu bez toho, aby sme vnucovali svoje názory.

Existuje myšlienka, ktorú možno považovať za najobľúbenejšiu?

Väčšina predsedov parlamentov sa vyslovila za zachovanie spolupráce EÚ ako veľkej medzinárodnej organizácie suverénnych štátov vrátane mnohonárodnostných štátov, ako je Bosna a Hercegovina, ktorá sa usiluje o vstup do EÚ. Diskusie o usporiadaní vzťahov pokračovali. Môžete vidieť tlak najväčších krajín na tie oveľa menšie. Mojou úlohou bolo zaujímať sa o to, aby sme v EÚ pracovali na posilnení významu a úlohy národných parlamentov. EK a EP prijímajú rozhodnutia, ktoré musí Poľsko prijať. Existuje mnoho právnych predpisov týkajúcich sa napríklad vysielania pracovníkov alebo energetických otázok, ktoré sú škodlivé pre poľský štát a poľských podnikateľov a na ktoré poľský parlament nemá žiadny vplyv. Ak berieme do úvahy ustanovenia ústavy, iných zákonov, parlament zastupuje národ, mal by mať viac slova a viac času na premýšľanie, na analýzu týchto aktov, ktoré prichádzajú z Bruselu alebo Štrasburgu.

Tieto väčšie štáty sú tie, ktoré sa pred niekoľkými týždňami zišli vo Versailles, konkrétne Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko... Vyvíjali nátlak alebo povedali, že národné parlamenty nemôžu mať viac právomocí, viac slova?

Nehovorili ani tak priamo o národných parlamentoch, ako skôr o pokračovaní cesty federalizácie Európy, pričom sa snažili zdôvodniť, že ide o posilnenie EÚ aj z globálneho hľadiska, čo zjavne nie je pravda. Odchod Spojeného kráľovstva z Únie znamená, že z globálneho hľadiska Únia stratí 1/7, 1/8 alebo 1/10 svojej sily, bude slabším partnerom voči Spojeným štátom alebo Číne. Ich vyjadrenia posudzujem v záujme ich vlastných krajín a v kontexte volieb - teraz vo Francúzsku, na jeseň v Nemecku, a všetci sa obávajú situácií, ako je protieurópske radikálne hnutie, alebo v Rakúsku.

Bohužiaľ, po vyhláseniach favorita, pána Macrona, vyzerá budúcnosť Európy v čiernych farbách, pretože ak bude chcieť realizovať to, čo sľúbil, môže sa stať, že Európa sa uzavrie do nejakej oblasti, z ktorej môže byť vylúčené napríklad Poľsko.

Zo strany poľskej diplomacie, zo strany poľskej vlády, by som očakával celkom jednoznačné, tvrdé vyjadrenia. Tieto slová by som však nebral veľmi vážne, pretože sú to slová vyslovené v predvolebnej kampani, takže by sme čakali, čo urobí prezident Macron, ak sa stane prezidentom, a to nie je také samozrejmé.

Poľská diplomacia hovorí o zvyšovaní kompetencií národných štátov. Sme si istí, že niekto podporuje takýto koncept?

Pred rokom som na podobnom stretnutí v Luxemburgu predstavil myšlienku solidárnych zvrchovaných štátov, aby som použil jazyk Jána Pavla II.: Európa domovín. Začali sme diskusiu a vidíme, že mnohé krajiny, vrátane napríklad zástupcov francúzskeho Senátu, sú za posilnenie úlohy národných parlamentov - zavedením práva veta v prípade zlých projektov EÚ, ktoré sa nepáčia skupine štátov, možnosťou predkladať vlastné projekty alebo rozšírením procesu prostredníctvom presného opisu kompetencií inštitúcií EÚ a účinného uplatňovania zásady subsidiarity... Posilnenie národných štátov je názor, ktorý zdieľajú mnohí predsedovia parlamentov. Ide len o to, aby ste sa dohodli na pláne, ako sa k nemu dopracovať.

Nebojíme sa, že jedného dňa bude pomer 27 ku 1, keď sa bude rozhodovať o budúcnosti EÚ?

27:1 boli osobné voľby s nulovým výsledkom. Rozhodnutie buď za, alebo proti, bez možnosti diskutovať napríklad o ústave. To je neporovnateľné. Okrem toho to nepovažujem za veľkú porážku Poľska. Naopak, podľa môjho názoru si Poľsko aj v medziparlamentných vzťahoch všímajú aj tí, ktorí nám doteraz nevenovali pozornosť... Možno sme trochu oneskorene presadzovali iné personálne riešenie, ale vo všeobecnosti nikde nie je povedané, že Poľsko musí hlasovať za nejakého kandidáta.

Poľsko a Maďarsko sú v hľadáčiku európskych komisárov a politikov. Pán predseda parlamentu podpísal strategické partnerstvo medzi parlamentmi...

Týka sa posilnenia spolupráce medzi našimi parlamentmi. Ešte pred niekoľkými rokmi si Európa neuvedomovala veľkú úlohu a význam parlamentnej diplomacie. V tejto časti Európy sme si všimli určitú politickú prázdnotu a pred niekoľkými rokmi, keď som bol predsedom Sejmu, ma dokonca požiadali, aby som do Poľska vyvesil zástavu strednej Európy. Boli sme si vedomí, že posilňovanie spolupráce nie na úkor iných, ale napríklad v rámci V4. Začali sme s Maďarskom, ale dúfam, že to nie je jediná

Ľavicová Európa bola zdesená rozhodnutím premiéra Orbána zatvoriť univerzitu financovanú Sorosovými nadáciami. Čo si o tom myslíte?

Nechcel by som sa k tomu vyjadrovať, ide o maďarské záležitosti, ale takéto rozhodnutia úradov ma nijako zvlášť neprekvapujú.

Na pozvanie predsedu parlamentu prídu v máji do Varšavy predsedovia parlamentov. Ktorí politici?

Pozvali sme predsedov parlamentov všetkých krajín strednej, stredovýchodnej, severnej a južnej Európy, teda od Škandinávie po kaukazské krajiny, od Kazachstanu po Jadran a Stredomorie vrátane Turecka. Pozvali sme predsedov parlamentov týchto krajín, pričom sme si uvedomovali, že ide o rôzne krajiny: Albánsko, Arménsko, Azerbajdžan... Všade sú rôzne spory alebo konflikty, ako napríklad Náhorný Karabach. Sme však presvedčení, že keď žijeme v tejto časti Európy, medzi Berlínom a Ruskom, musíme sa z času na čas stretávať, hoci len preto, aby sme si vymieňali informácie, najmä s krajinami, ktoré sú mimo Európskej únie, a takéto krajiny sú tri. Zo svojej podstaty Rusko nepozývame, ale musíme myslieť na bezpečnosť a tiež na hľadanie dohody s našimi východnými a ďalšími susedmi. Napríklad Gruzínci veľmi chcú spolupracovať, je tu Východné partnerstvo, ktoré je nevyužívaným nástrojom, a potom je tu otázka bezpečnosti Európy ako celku a najmä nášho regiónu, východnej Európy. Nemôžeme dovoliť, aby sa ruská politika realizovala opätovným pohltením krajín, ktoré získali nezávislosť pred dvadsiatimi rokmi. Najlepším príkladom je vojna na Ukrajine.

Takže tento samit nebude o Európskej únii, ale o veľkom regióne? Kúsok sveta bude vo Varšave...

Áno, pozvali sme 31 krajín. Niektoré krajiny majú dve komory, takže pôjde o veľkú skupinu. Neexistuje len rozdelenie medzi kresťanstvom a islamom, protestantizmom, pravoslávím... všetci žijú v organizovaných štátoch a chcú žiť s normálnymi susedmi, nie stavať múry. Tieto múry sme zbúrali pred dvadsiatimi rokmi, pomohla nám k tomu solidarita. Mali by sme ich obnoviť? Pravdepodobne nie.

Uvidíme, či krajiny jadra EÚ tieto múry nepostavia nanovo a nevrátia sa tak k vláknu Versailleskej dohody o dvojrýchlostnej Európe.....

Som v tomto smere optimista. Ťažko si viem predstaviť, že by sa Nemci, Taliani alebo Francúzi chceli uzavrieť, pretože napríklad nemecká ekonomika je závislá od spolupráce s krajinami strednej Európy. Skutočnosť, že významná časť poľskej ekonomiky je z viac ako 50 percent prepojená s nemeckou ekonomikou, podobne ako Vyšehradská skupina, Balkán atď., znamená, že politici by mali hľadať riešenie v prospech všetkých krajín, nielen jednej, a to je náš cieľ.

Vážený pán predseda parlamentu, ste z Przemyśla, poľsko-ukrajinské otázky sú tam veľmi blízke. Kyjev sa drží späť legalizácia poľských spomienkových slávností na Ukrajine. IPN oznámil, že iniciuje pozastavenie povolení na vyhľadávanie pohrebov a čistenie poľských pamätných miest na Ukrajine. A toto je reakcia na likvidáciu pamätníka UPA v Poľsku....

Určite by poľské štátne inštitúcie zodpovedné za tieto otázky mali veľmi jasne reagovať a objasniť predovšetkým dôveryhodnosť tohto typu informácií, a ak ukrajinský partner poľskej IPN skutočne začal s takýmito akciami, potom tu musí byť reakcia poľskej diplomacie a štátnych orgánov vrátane poľskej IPN, tak to vidím ja. Je to určitá minulosť, ktorá naznačuje, že štátne orgány, hovorím z poľského pohľadu, by mali byť ostražité. Takéto nelegálne pamiatky sa nesmú stavať a miestne orgány musia dbať na to, aby nezatvárali oči pred existenciou nelegálnych pamiatok, najmä na citlivých miestach, pretože to vedie k situáciám, aké máme v súčasnosti.

Medzištátna spolupráca musí byť založená na pravde a objasnení historických, aj tých najťažších situácií.

Genocída spáchaná formáciami Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na poľských občanoch rôznych národností: poľskej, ukrajinskej, židovskej a ďalších počas druhej republiky musí byť zhodnotená a vysvetlená, pretože nemôže byť zabudnutá a musí byť vysvetlená v civilizovanom svete. Nemôžeme na ňu zabudnúť a prejsť cez ňu.

Ukrajinci odmietajú prijať pravdu o Volyni, ukrajinskí politici reagujú: my máme hriech, ale aj vy máte hriech....

Túto záležitosť treba objasniť, ale existuje toľko faktov, toľko dôkazov, že túto záležitosť treba objasniť, hoci nesmie zatieniť iné formy, oblasti spolupráce a situáciu v oblasti bezpečnosti Európy, Poľska, Ukrajiny a ďalších krajín v tejto časti sveta tvárou v tvár agresii, ktorú v súčasnosti zažívame od nášho východného suseda.

A neexistuje v poľsko-ukrajinských vzťahoch asymetria? Poľskí politici na Majdaneku a prítomní na ňom, podporujú snahy Ukrajiny, pokiaľ ide o zrušenie víz a rôzne úľavy, a vyjadrujú sa ku konfliktu, chcú sankcie pre Rusko, navyše viac ako milión ukrajinských občanov v Poľsku, a niekde je nerovnováha v poľsko-ukrajinských vzťahoch....

V tejto oblasti musí existovať rovnováha. V súčasnosti sú na Ukrajine takmer 2 milióny ľudí, ktorí majú poľské korene, od svojich prarodičov, dokonca viac, a mali by sme uvažovať o tom, že by mali dostať poľské občianstvo alebo aspoň poľskú chartu. To otvára veľmi komplikovanú situáciu. Vidím tu hľadanie spolupráce tam, kde sa to očakáva, kde je to žiaduce z poľského hľadiska pre poľského občana žijúceho na ukrajinskej hranici, ale aj z hľadiska záujmov celého štátu, aby sa zabezpečili základné otázky - pocit bezpečnosti a skutočnosť, že za našou východnou hranicou je predvídateľný štát, ktorý sa nezbrojí proti Poľsku.

Pozrime sa, čo sa deje v Poľsku. Premiérka Beata Szydło zvolala mimoriadne stretnutie, pozvala všetkých ministrov, námestníkov ministrov, aby povedala, že je medzi nimi niekoľko takých, ktorí myslia viac na svoju politickú kariéru a nie na spoločnosť... Dvere sú otvorené pre tých, ktorí chcú hrať individuálne. Bola to reakcia na slová ministra pre digitalizáciu. Dochádza vo vláde k nadmernej stimulácii?

O takýchto situáciách som nepočul, nezhody alebo rozdielne názory sa vyskytujú v každej vláde. Môžem povedať, že súčasná vláda je najstabilnejšia v porovnaní s predchádzajúcimi. Pripomínam, že druhý rok tejto vlády sa blíži ku koncu. Myslím si, že pán premiér urobil správne, keď sa vyjadril týmto spôsobom, pretože by sa vonku nemali objavovať artikulované názorové rozdiely. Ak je človek vo vláde, v tíme, potom hráme na jeden cieľ a nemôže byť individualista a robiť kruh... No, ak nie je gadocha....

Takže téma rekonštrukcie vlády nie je na programe politikov PiS v sálach moci?

S týmto som sa nestretol. Ako predseda Sejmu zabezpečujem, aby sa práca uskutočňovala v súlade s platnými pravidlami.

 Budú opoziční poslanci potrestaní?

Niektorí poslanci dostali finančné pokuty, ale nie v súvislosti so 16. decembrom, ale v súvislosti s porušením rokovacieho poriadku počas celého roka 2016. Chcel by som vám pripomenúť, že o takýchto sankciách rozhoduje predsedníctvo Sejmu a musí byť prítomná väčšina, predseda parlamentu nemá takéto právomoci sám. Vieme, aká je v súčasnosti väčšina a že predseda Sejmu v tomto zložení... Hľadáme východisko, ako posilniť pravidlá Sejmu, zvýšiť bezpečnosť a viac mobilizovať poslancov, aby sa správali v súlade s prijatými normami, ktoré bude potrebné zakotviť....

Ako rýchlo sa uskutoční reforma súdnictva v Poľsku?

Závisí to od práce rôznych parlamentných výborov. Výbor pre spravodlivosť a ľudské práva v súčasnosti pracuje na dvoch návrhoch zákonov - o Národnej rade súdnictva a o justičnej škole. Či sa tomuto výboru podarí pripraviť správu na najbližšie zasadnutie Sejmu o dva týždne, neviem, ale trpezlivo čakáme. Myslím si, že je dobré tieto návrhy seriózne analyzovať, zamyslieť sa nad nimi, podľa môjho názoru dobre, vyriešiť množstvo ustanovení, ktoré zachovávali rôzne formy patologizácie života, odtrhnutia od reality, ale je to rozhodnutie poslancov.

Prieskum verejnej mienky pokračuje. Jedno z centier skúmalo nálady Poliakov a zistilo, že PiS stratila náskok pred PO.

Každý mesiac sa uskutočňuje asi tucet telefonických prieskumov... Spoľahlivejšie sú prieskumy verejnej mienky, a tie sú tri, uskutočnené priamo s občanmi, ktoré ukazujú, že PiS má podporu 45 percent poľských občanov, tých, ktorí sú odhodlaní ísť k voľbám, a to je pre mňa smerodajný prieskum.

Budete pred zasadnutiami Sejmu zvolávať tlačové konferencie?

Ak existuje takéto všeobecné očakávanie, potom áno, ale nemyslím si, že predseda Sejmu je tu na to, aby zvolával tlačové konferencie. Existuje tlačová kancelária Kancelárie Sejmu, ktorá má veľmi dobre fungujúceho riaditeľa, dobrý tím... Úlohou predsedu Sejmu je reprezentovať Sejm navonok, dohodnuté, ale nie nevyhnutne prostredníctvom tlačových konferencií. Ale ak je tu takéto očakávanie - pokračujte, som vám k dispozícii.