Téma trojdňového stretnutia (24. – 26. februára) v Krasiczyne, tradičnom mieste konferencie Európa Karpát, bola zameraná na spoluprácu krajín regiónu tvárou v tvár kríze vyvolanej ruskou agresiou proti Ukrajine. . Zvažovalo sa miesto a úloha strednej Európy v medzinárodnom bezpečnostnom systéme a podpora a rekonštrukcia Ukrajiny na ceste do Európskej únie. Diskutovalo sa aj o o vzdelávaní budúcnosti a digitalizácii, rozvoji komunikácie v strednej Európe, potravinovej bezpečnosti a parlamentnej diplomacii. Pred pokračovaním stretnutia sa chvíľou ticha uctili obete ruského útoku na Ukrajinu.

Konferenciu otvoril pôvodca a tvorca série konferencií Európa Karpát Marek Kuchciński, vedúci kancelárie predsedu vlády. – Minulý rok jasne ukázal, že Európa môže konať spoločne. Spolu sme silní. Karpaty sú silné, Karpaty stabilné. Karpaty nám pomáhajú vidieť vo väčšej perspektíve. Tieto hodnoty chceme využiť. Chceme tiež podporovať rozvojovú politiku v strednej Európe. Chceme hovoriť o bezpečnosti, spolupráci, ale chceme tiež konať tak, aby sme posilnili význam a úlohu Európy Karpát, strednej a východnej Európy v celom politickom, hospodárskom a sociálnom systéme Európy – povedal poslanec, maršal Sejm v rokoch 2015 – 2019. Potom sa slova ujal starší maršál Antoni Macierewicz. – Karpaty sú genézou tejto základnej štruktúry, ktorá zaručuje bezpečnosť Európy a Intermária. Toto je štruktúra, ktorá okrem iného rastie. z aktivít konferencie Európa Karpát a je zárukou podpory nezávislosti, celistvosti, bezpečnosti a mieru Ukrajiny, zhodnotil.

Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Markiyan Malskyy považoval za symbolické, že pred rokom, deň pred ruským útokom na Ukrajinu, prezident Andrzej Duda navštívil Kyjev, čím „naznačil pripravenosť Poľska podporiť Ukrajinu“. – Dnes, na výročie ruskej agresie, je poľský premiér v Kyjeve. Znamená to, že spolu bojujeme proti nášmu spoločnému nepriateľovi. Bojujeme nielen za slobodu a suverenitu Ukrajiny. Bojujeme za náš spôsob života, demokraciu, slobodu a spoločný život v novej Európe. Na Ukrajine sme presvedčení, že spolu s Poľskom vytvárame novú politickú krajinu Európy, zdôraznil.

Stredná Európa v medzinárodnom bezpečnostnom systéme
Panel otvárajúci 35. konferenciu sa priamo týkal aktuálnej geopolitickej situácie. Debatu inicioval Antoni Macierewicz. Zlomovým momentom bolo rozhodnutie a návrh zosnulého p. Prezident Lech Kaczyński v roku 2008, že dve krajiny, Ukrajina a Gruzínsko, by mali byť prijaté do NATO. Tento moment dodnes ukazuje, aké sú základné problémy súvisiace s bezpečnostnou štruktúrou strednej Európy. K odmietnutiu prijatia Ukrajiny a Gruzínska došlo v dôsledku francúzskeho a nemeckého tlaku. Návrh prezidenta Kaczyńského bol zamietnutý. Pri výročí ruského útoku na Ukrajinu treba jasne povedať, že ak by bola Ukrajina v tom čase prijatá do NATO, k tejto vojne by nedošlo. Tento zločin, ničenie, genocída by sa nestalo. Odmietnutie koncepcie budovania strednej Európy zahrnutím Ukrajiny a Gruzínska niektorými európskymi krajinami sa stalo zdrojom otvorenia sa Ruska možnosti začať agresiu. Rusko podľa neho pochopilo, že môže urobiť efektívne rozhodnutie zmocniť sa Ukrajiny a zaútočiť na celú strednú Európu.

Markiyan Malskyy dospel k záveru, že prebiehajúca vojna mení systém medzinárodných vzťahov, ktoré prevládajú vo svete, a nečakane vyvolala množstvo zásadných otázok týkajúcich sa fungovania medzinárodného systému. – Pre Ukrajinu v podmienkach vojny je príslušnosť k strednej Európe prostriedkom prežitia národa, štátu. Kurz smerom k strednej Európe ponúka jedinečnú príležitosť presvedčiť európske národy, že Ukrajina patrí k európskej civilizácii a že sú ňou rešpektované európske hodnoty, dodal.

Józef Majchrak zastupujúci portál postoj.sk zhodnotil, že pri pohľade na názory krajín Vyšehradskej štvorky sú v politike Poľska, Česka a Slovenska veľké podobnosti. Na druhej strane je politika Maďarska odlišná, čo sa prejavuje okrem iného aj v v tom, že neposkytujú vojenskú pomoc a sú skeptickí aj voči politike sankcií. – Postoj Poľska zmenil postoj Slovenska k Ukrajine. Sme malá krajina, ktorej elity zvyčajne hľadia na iných vodcov. Takýmto lídrom v Európe bolo pre časť slovenskej elity dlhodobo Nemecko. Tá istá elita minulý rok povedala, že Nemecko sa v mnohých veciach mýlilo. Mýlili sa v energetickej politike, v sile a budovaní armády a v tom, ako sa dá riešiť Rusko. Slovenská elita teraz vidí, že poľská politika v oblasti energetiky, národnej obrany a východnej politiky potvrdila svoju opodstatnenosť. Vo verejnej diskusii čoraz častejšie počujeme, že pri hľadaní strategického partnera sa treba pozerať na sever, do Poľska, zdôraznil Slovák.

V tejto časti stretnutia vystúpil aj Piotr Naimski, splnomocnenec vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru v rokoch 2015 – 2022. - Je zrejmé, že bezpečnosť našich krajín je základom. Ak mal niekto pochybnosti, vojna na Ukrajine ich rozptýlila. Bezpečnosť je prvou vecou, ktorú treba pre Ukrajinu a náš región zabezpečiť. EÚ nezahŕňa oblasti, ktoré predtým nemali zaručenú vojenskú bezpečnosť. Skúsenosti Poľska a postkomunistických krajín v strednej Európe sú toho hmatateľným dôkazom. V 90. rokoch sa v Poľsku rokovalo o tom, či najskôr vstúpiť do EÚ alebo NATO. Našťastie Poľsko a susedné krajiny najprv spoločne vstúpili do Severoatlantickej aliancie, čo umožnilo rozšírenie EÚ o tento región. Bude tomu tak aj teraz, ak sa potvrdia optimistické scenáre. Bezpečnosť je podľa neho predpokladom na to, aby sa rekonštrukcia krajiny po vojne skutočne uskutočnila.

Podpora a rekonštrukcia Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie
V ďalšej časti piatkového stretnutia sa hovorilo o týchto témach: o vojenskej, humanitárnej a ekonomickej podpore Ukrajiny, ako aj o rekonštrukcii tejto krajiny na jej ceste do Európskej únie. Zapojenie Poliakov a účasť vlády na týchto spoločných aktivitách diskutoval minister pre rodinu a sociálnu politiku. Stretávame sa v špeciálnom čase. Pred rokom sa tok dejín zmenil, pocit bezpečia bol ohrozený nielen pre Ukrajincov, ale aj pre nás. Prešli sme ľudskou skúškou. Otvorili sme naše hranice, otvorili sme svoje domovy, otvorili sme svoje srdcia. Toto bola prvá fáza tejto priamej podpory. Aktivity boli od začiatku koordinované. Zároveň sme pracovali na systémových riešeniach, aby občania Ukrajiny mohli zostať v Poľsku tak dlho, ako to bude potrebné. Viac ako 2,5 miliónu ľudí bolo pridelených čísla PESEL – zdôraznila Marlena Maląg.

V súvislosti s energetickou stabilitou vystúpila Olga Semeniuk-Patkowska. – Spočiatku, v prvých týždňoch vojny, hospodárstvo zažilo skutočné poruchy v súvislosti s dodávateľskými reťazcami a cenami surovín. Ukrajinským firmám sme museli vytvárať podmienky na pôsobenie v Poľsku. Všetko nasvedčuje tomu, že vojna bude mať dlhodobý charakter. Musíme sa porozprávať o tom, čo sa stane v najbližších rokoch. Potrebné sú nové partnerstvá, nové technológie, európske fondy vo forme úverov a pôžičiek, ktoré pomôžu stabilizovať úroveň cien energií. Z našej strany sme pripravili množstvo platforiem zameraných na pomoc ukrajinským firmám s adaptáciou, poznamenal štátny tajomník ministerstva rozvoja a technológie.

Archív slobody Karpatskej Európy
Úvahy o slobode a jej chápaní v jednotlivých krajinách karpatského regiónu vo vzťahu k veľkým revolúciám v roku 1989 v strednej a východnej Európe boli predmetom ďalšieho piatkového panelu.

Maciej Szymanowski, ktorý otvoril diskusiu, povedal, že naša časť Európy je často "predchodcom mnohých riešení týkajúcich sa tolerancie, osobnej slobody, zvoleného kráľa, práva legálne sa vzbúriť". – Dobre sme využili to, čo sme dostali v roku 1989. V tejto časti Európy máme slobodné voľby, funkčné obdobie, náboženskú slobodu, slobodu prejavu, prejavu a súdu. Vďaka hlbokým skúsenostiam oboch totalít sme očkovaní na tzv sociálne inžinierstvo. Máme tiež dosť vysoký kapitál vzájomnej dôvery. Naučili sme sa na seba pozerať zo širšieho hľadiska. Ako krajiny máme tiež schopnosť povedať nie. Stále viac sa cítime ako suverénne entity. Sme stále slobodnejší ako pred 5, 10 rokmi. Ohrozením tejto slobody je napr. Ruský imperializmus – povedal riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Wacław Felczak.

O slobode sa podelil aj Tomasz Sakiewicz, šéfredaktor „Gazeta Polska“. – To, čo definuje rozdiel medzi Ukrajincami a Rusmi, je sloboda. Na Ukrajine je sloboda pevne zakorenená ako v Poľsku. Sme veľmi citliví na slobodu, vieme varovať pred vyhrážkami. Je to preto, že sme o túto slobodu museli bojovať. Sloboda slova bola cestou k iným slobodám. Vyhrali sme to pre seba aj pre ostatných. Teraz Ukrajinci umierajú za slobodu. Sloboda je niečo, čo umožňuje národom rozvíjať sa a ľudia sa cítiť ako doma. Dnes vytváranie médií v tejto časti Európy znamená budovanie zóny slobody, zdôraznil.

Pohľad Maďarska a mladej generácie predstavil Dénes András Nagy, člen Programovej rady Klubov Karpatskej Európy. – My mladí cítime, že v roku 1989 sa otvorila príležitosť, ktorú sme v roku 2004 využili a rozhodli sme sa, do ktorého sveta chceme patriť, že chceme vstúpiť do Európskej únie. Nikdy sme neopustili Európu. Snažili sa nás odtrhnúť. V roku 2004 to bol prirodzený návrat do matrixu. Pre moju generáciu je to, čo sa odvtedy stalo, obrovským sklamaním. Vidíme, že sily mimo Vyšehradskej štvorky nemajú záujem, aby sme zostali jednotní, išli jedným smerom a spoločne presadzovali svoje záujmy. Preto sa nás stále snažia rozdeliť. Z hľadiska našej slobody je najdôležitejšie zachovať jednotu, aby prežil úspech z roku 1989. Máme veľký priestor na rozvoj, povedal.

Digitálne vzdelávanie. Digitálne vzdelávanie mladých
Druhý deň stretnutia sa začal diskusiou o digitalizácii z pohľadu procesov vzdelávania, rozvoja kompetencií mládeže, rozvoja talentu, fungovania základného školstva, strednej školy, ale aj v dimenzii súvisiacej s fungovaním vysokých škôl aj v kontexte pandémie, e-learning, ako aj situácia súvisiaca s vojnou na Ukrajine. Možnosti využitia všetkých nástrojov, ktoré digitálny priestor ponúka v didaktickej dimenzii. Aj z hľadiska vykonávania vedeckej činnosti, sprístupnenia prameňov, monografií, štúdií.

Ako prvý v diskusii vystúpil minister školstva a vedy. – To, čo sa stalo v roku 2020, keď prišiel koronavírus a začali sme sa izolovať, definitívne urýchlilo aktivity smerom k využívaniu moderny. Bez predchádzajúcej prípravy by takáto príležitosť na rozvoj neexistovala. Vzdelávanie na diaľku a digitálny pokrok sú výsledkom investícií uskutočnených o niekoľko rokov skôr, vrátane celoštátnej vzdelávacej siete, informatizácie škôl. V roku 2015 len 10 percent. poľských škôl bolo pripojených k vysokorýchlostnému internetu. Fungovanie škôl si dnes, aj v období po pandémii, vieme len ťažko predstaviť bez prístupu k širokopásmovému internetu. Počas pandémie a po pandémii poľská vláda investovala celkovo 5 miliárd PLN do informatizácie a digitalizácie poľských škôl. Máme aj nové projekty – povedal Przemysław Czarnek. Šéf rezortu kultúry a národného dedičstva v súvislosti s vojnou na Ukrajine zdôraznil, že cieľom je postarať sa o ukrajinské deti a mládež. – Nie sme tu preto, aby sme sa o tieto deti postarali, ale aby sme sa o tieto deti, žiakov a študentov pre túto chvíľu postarali. Sú absolútne nevyhnutné pre nezávislú, slobodnú Ukrajinu, zdôraznil.

– Pokiaľ ide o problém digitalizácie, je veľmi dôležitý aj pre Ukrajinu. Cítime to najmä v časoch vojny. Ukrajina dnes bojuje na rôznych frontoch. Jedným z najdôležitejších je vzdelávací front. Kremeľ sa snaží vytvoriť ruské vzdelávacie programy na každom mieste pod ruskou okupáciou. Digitalizácia nám umožňuje bojovať proti kremeľským programom – zdôraznil Ihor Tsependa, rektor Predkarpatskej národnej univerzity pomenovanej po Wasyl Stefanyk. – Potreba realizovať projekty využívajúce nové technológie je kľúčová. Ak chceme ukázať naše hodnoty a našu históriu, musíme hovoriť jazykom mladej generácie, presmerovať pozornosť mladých ľudí na hodnotné projekty, ktoré môžu podporiť aj pedagógov. Príkladom toho je veľmi úspešný projekt „Cypher game“ o poľských kryptológoch dostupný tu v Krasiczyne. Technika nenahradi vychovu, nenahradi vzdelanie. Ak dokážeme použiť tieto nástroje na dosiahnutie zamýšľaných cieľov, mali by sme tieto nástroje používať, ale rozumným spôsobom, poznamenala Magdalena Hajduk, vedúca oddelenia nových technológií Ústavu pamäti národa.

Komunikácia v strednej Európe - nová politika TEN-T
Ďalším bodom 35. ročníka konferencie Európa Karpát bol rozhovor o komunikácii v strednej Európe, nových infraštruktúrnych riešeniach a rozvoji transeurópskej komunikačnej siete.

O slovo sa ujal minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk, ktorý uviedol, že ďalší ročník konferencie Európa Karpát sa skutočne začal 14. februára. – Ministri dopravy krajín vstupujúcich do Trojmorského koridoru, ktorého základnou chrbticou je Via Carpatia, sa vtedy stretli vo Varšave. Prítomní boli zástupcovia Európskej komisie a mnohých európskych inštitúcií zaoberajúcich sa dopravou. Práve v rámci Európy Karpát sme zorganizovali konferenciu, ktorej účastníkom a čestným patrónom bol prezident Andrzej Duda. Počas tohto podujatia sme poukázali predovšetkým na žiadosť prijatú 5. decembra 2022 v Bruseli na Rade ministrov dopravy EÚ o začlenení trojmorského koridoru do základnej siete TEN-T. To znamená, že do roku 2040 a 2050 musia všetky krajiny zaviesť tento záväzok. Všetko sa pomaly začína zapĺňať a je to v súlade s cestou, ktorá bola v roku 2006 v Łańcut vyznačená koncom Prezident Lech Kaczyński - zdôraznil šéf ministerstva infraštruktúry.

– Hovoríme o ekonomike, kultúre, školstve a všetkých aspektoch spoločenského života, ktorý sa odohráva v Karpatoch. V Karpatoch a Iniciatíve troch morí sa stanovujú nové smery činnosti. Všetky tieto myšlienky by sa realizovali ťažšie, nebyť rozvoja dopravnej infraštruktúry. Je to miazga ekonomiky. Je mimoriadne dôležité, aby sme budovali transeurópske kanály a aby rástli. Na druhej strane miestne a regionálne chodníky sú ich prirodzeným doplnkom – dodal poslanec Tadeusz Chrzan, člen parlamentného výboru pre infraštruktúru.

– Sme to my, krajiny strednej Európy, ktoré sa dnes ukazujú ako krajiny, ktoré si ako prvé potriasli rukou s Ukrajinou. Do strednej Európy prichádza prezident Spojených štátov, šéfovia vlád tiež, a to nám dodáva odvahu. Ukazuje tiež, že pozornosť sa presunula na túto časť kontinentu. Bez fungovania v oblasti cestnej, železničnej, leteckej a vodnej infraštruktúry nebude dobrý rozvoj strednej Európy. Sme svedkami prelomových udalostí, ktoré sa dejú pred našimi očami v kontexte rozvoja transeurópskej komunikačnej siete – povedal Bogdan Rzońca, poslanec Európskeho parlamentu, ktorý panel viedol.

V závere tejto časti stretnutia bol predstavený aj návrh Výzvy účastníkov 35. konferencie Európa Karpát o ďalšom rozvoji dopravných sietí v karpatskom regióne. Dokument poukazuje na najdôležitejšie požiadavky stredoeurópskych krajín. Účastníci v Europe of the Carpathians ocenili, že v súlade s predchádzajúcimi výzvami bol vytvorený nový koridor TEN-T Baltské more-Čierne more-Egejské more, ktorý je dopravnou chrbticou Iniciatívy troch morí, ktorej hlavnou osou je Via Carpatia. Ako komunita Európy Karpát bola požiadaná o poskytnutie primeranej úrovne financovania na realizáciu kľúčových investícií pre strednú Európu, vrátane trasy Via Carpatia a jej železničného rozmeru Rail Carpatia, projektov významného významu pre obranu a bezpečnosť. mobility občanov a vojenskej mobility na východnom krídle NATO, ako aj cezhraničných iniciatív, ktoré zapadajú do predpokladov solidárnych koridorov spájajúcich Ukrajinu s EÚ, t. j. rozvoja čo najväčšieho počtu dopravných spojení spájajúcich Ukrajinu s Karpatským regiónom. „Očakávame posilnenie aktivít na európskej a globálnej úrovni zameraných na efektívnu realizáciu dopravných investícií, ktoré sú základom pre mier, bezpečnosť a ekonomický rozvoj. Na ich výstavbu sa musia spoliehať na efektívnu ponuku a získavanie medzinárodných prostriedkov. Je to nielen v záujme krajín karpatského regiónu, ale aj celého medzinárodného spoločenstva.

Parlamentná diplomacia Karpatskej Európy (V4+)
Diskusiu o význame a úlohe parlamentnej diplomacie otvoril podpredseda Sejmu Ryszard Terlecki. – Máme mnoho rôznych formátov parlamentnej a medzinárodnej spolupráce aj v našom regióne strednej a východnej Európy, vrátane Intermária. Ide o bilaterálne skupiny, parlamentné zhromaždenia. Máme aj rôzne príležitostné formáty, ako napríklad Lublinský trojuholník odkazujúci na tradíciu Lublinskej únie, ktorá zahŕňala Poľsko, Litvu a Ukrajinu. Máme tiež veľa pokusov vybudovať parlamentnú spoluprácu. Projekt Intermarium, Three Seas, ktorého prvkom a hybnou silou je Karpatská Európa. Medzi týmito rôznymi myšlienkami sú projekty týkajúce sa nášho spoločného života v tejto časti Európy - povedal zástupca maršala Terlecki. „Možno je ten správny čas zriadiť akési parlamentné zhromaždenie strednej a východnej Európy, napríklad medziparlamentnú úniu,“ dodal.

Litovský vedúci delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy Emanuelis Zingeris považoval za dôležité, aby bol hlas parlamentov karpatského regiónu silnejší. – Útok Ruska je odpoveďou na 90. roky, na našu nezávislosť, Poľsko, pobaltské štáty, Ukrajinu a smerovanie našich krajín na Západ a slobodu. Ide o útok zameraný na zničenie Ukrajiny ako národa, zdôraznil podpredseda výboru pre európske záležitosti a člen zahraničného výboru Seimasu.

– Spoločne bojujeme predovšetkým za posilnenie parlamentného priateľstva medzi štátmi Baltského mora a Vyšehradskou štvorkou. Máme nový formát – Tri moria. Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť vojenskú mobilitu. Samozrejme, vďaka tomu táto iniciatíva naberie na sile. Ako poslanci hovoríme priamym jazykom. Ak sa pozrieme na formát B3, B4, pobaltské štáty, Slovensko, Poľsko, Česko, všetky tieto krajiny definovali Rusko ako krajinu, ktorá sponzoruje a podporuje terorizmus. Potrebujeme na svojej strane aj Maďarov, zdôraznil vo svojom prejave Richard Kols. – Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina vyhrala. Bol by som rád, keby sme vytvorili taký parlamentný obraz, aby si krajiny Baltského mora a východnej Európy vedeli spolu niečo povedať. Ak dokážeme v rôznych medzinárodných formátoch ukázať, že sme jednotní, budeme schopní podniknúť ďalšie kroky a vybudovať trvalú spoluprácu s parlamentnými zhromaždeniami, povedal predseda zahraničného výboru lotyšskej Saeimy.

Poslankyňa Anna Paluch poukázala na dôležitosť budovania dôvery v rámci pobaltských štátov, Vyšehradskej štvorky a všetkých krajín, ktoré po rokoch komunizmu zdieľajú rovnaké skúsenosti. Tento systém veľmi dobre poznáme. Všetci vieme, ako vtedy fungovala verejná mienka. V Rusku verejnosť nemá žiadne skutočné údaje, ale tvrdenie, že ide o „Putinovu vojnu“, je lož. Aj napriek falšovaniu prieskumov verejnej mienky väčšina Rusov túto beštiálnu agresiu podporuje. Ako zástupcovia našich krajín máme povinnosť vyjadriť svoj názor, aby sme mohli navzájom komunikovať a osloviť celú EÚ svojím posolstvom. Potom je silnejší a výkonnejší – zdôraznil poslanec Palúch.

- Nepochybne celý náš región strednej a východnej Európy, región Európy Karpát spája spoločné historické a kultúrne dedičstvo - povedal Arkadiusz Mularczyk. - To znamená, že občania našich krajín majú spoločný záchytný bod a hlbšie historické poznatky o tom, čo sa za posledných sto rokov na našich pozemkoch udialo a aké následky to dodnes prináša. Žijeme v regióne, ktorý je ekonomicky menej rozvinutý ako krajiny západnej Európy. Všetci si uvedomujeme, že tak druhá svetová vojna, ako aj komunizmus nás priviedli do situácie, keď stále zápasíme s veľkou ekonomickou emigráciou zo všetkých krajín regiónu. O to viac nás ruská agresia proti Ukrajine ešte viac upozornila na to, kde v Európe sme, a veľmi nás spojila, povedal štátny tajomník pre európsku politiku.

Realizmus a hodnoty v strednej Európe
Ďalší panel venovaný pamiatke prof. Waldemar Paruch, sa týkala základných, fundamentálnych otázok: realizmu a hodnôt.

Diskusiu začal Zdzisław Krasnodębski. – Neexistuje moderná politika bez toho, aby sa odvolávala na hodnoty, na určité normy a presvedčenia. Na druhej strane hodnoty závisia od sily. Zdá sa mi, že problémom európskej politiky posledných desaťročí bol skôr nadbytok hodnôt ako nedostatok. Chýbal realizmus. Myslím si veľa z toho, čo p. Prednášal prof. Parucha priebeh udalostí potvrdil - zhodnotil europoslanec.

- O prednostiach politológie hovoríme neskoro. Prednášal prof. Waldemar Paruch. Treba pripomenúť, že bol aj historikom. To určilo jeho pohľad na politické a európske problémy. V jeho politickom myslení zohrala veľmi dôležitú úlohu tradícia. Návrat k hodnotám, ktoré tvoria Poľsko, náš región, je to, čo by nás malo spájať - povedal Arkadiusz Adamczyk z Fakulty práva a sociálnych vied Univerzity Jana Jana.
Kochanowski v Kielciach.

Podľa názoru prof. Podľa Jana Holzera si tieto dve základné kategórie: hodnoty a realizmus, neprotirečia. – Realizmus je hodnota. Je dôležité hľadať kategóriu, ktorá dokáže spojiť hodnotný a realistický prístup k problému. Umiernený prístup sa počíta. Najmä v tejto chvíli, v ktorej sme. V súčasnosti sme svedkami veľkej geopolitickej zmeny hodnoty v strednej Európe, povedal.

– V našej časti Európy existuje realistické myslenie, minimálne v rovine zásadných problémov. Chýba efektívnosť, efektívna iniciatíva chápaná ako spoločný, stredoeurópsky podnik. Krajiny V4 v nedávnej minulosti niekoľkokrát dokázali, že na úrovni Európskej rady je možné dosiahnuť aj malé ciele – povedal prof. Ján Draus. – S obdivom sa pozerám na Bukurešťskú deviatku, ktorá účinne posilňuje východné krídlo NATO proti ruskej agresii, a na postoj strednej Európy, ktorá podporuje Ukrajincov vo vojne s Ruskom. Chýba však pevná a solídna spolupráca krajín strednej a východnej Európy na úrovni EÚ, dodal.

Ženy z Karpát: najdôležitejšie výzvy
V tejto časti stretnutia boli zdieľané myšlienky o výzvach moderného sveta vrátane životného prostredia, vojny, bezpečnosti, energetiky, mládeže z pohľadu žien.

Minister pre klímu a životné prostredie, ktorý rozhovor viedol, poznamenal, že „Karpaty sú niečo, čo nás spája ekonomicky, sociálne, kultúrne, ale aj environmentálne“. „Je to 30 percent pôdy. pokrytý lesmi. Environmentálny rozmer je tu jedným z najdôležitejších. Záleží nám na dobrom odhade environmentálnych strát v súvislosti s vojnou na Ukrajine, aby sme v budúcnosti v mene Karpát požadovali od Ruskej federácie kompenzáciu za kompenzáciu týchto strát, ktoré sa týkajú nás všetkých, zdôraznil. Anna Moskva.

– Už viac ako rok sa ako slobodní ľudia staviame proti agresii, šialenému zlu, znásilňovaniu a násiliu. Ukrajinka v tomto bode prekračuje hranicu bolesti. Medzi výzvy, ktorým ukrajinská žena čelí, patrí zachovanie života svojho dieťaťa a hľadanie úkrytu. Toto zlo zabíja všetky perspektívy, ale zabíja aj všetky živé tvory na zemi, ľudí, zvieratá, prírodu, ekológiu. Všetko, čo chcú ľudia zachovať, rozmnožiť, povedala ukrajinská poslankyňa Olena Kopančuk. – Ukrajinka je silná so silou každej Poľky. Sme spolu neustále v kontakte. Prvé vrúcne objatia, ktorých sa ukrajinskému národu dostalo, boli od Poľiek. Budeme na to vždy pamätať. Pomáhate nám neustále, vzťahy medzi ukrajinskými a poľskými ženami nám umožňujú spájať svet - poznamenal podpredseda rozpočtového výboru Najvyššej rady.

– Ako ženy sme odvážne v politických a spoločenských aktivitách. V politike ženy dávajú profesionalitu, dobré vedomosti, skúsenosti, dobre pripravené projekty, ale aj veľa empatie, emócií a v týchto ťažkých časoch, hroznej vojnovej situácii, sú tieto pocity a empatia potrebné oveľa viac. Pocit bezpečia, aj sociálny a psychologický, bol vážne zničený. Našou úlohou je solidarita, ako ženy si rozumieme a cítime túto empatiu. Vieme sa vysporiadať s ťažkými situáciami. Vedia, zažívajú a čo máme. Pripravujeme sa, že Ukrajina zvíťazí, a mier vo svete je predovšetkým úcta k iným ľuďom a porozumenie, zdôraznila Agnieszka Ścigaj, ministerka pre sociálnu integráciu.

30 rokov Karpatského euroregiónu. Karpaty, Alpy
Tretí deň konferencie sa diskutovalo okrem iného o týchto témach: o Karpatskom euroregióne, ktorý v roku 2023 oslavuje 30. výročie svojho vzniku. Za posledné tri desaťročia svojej činnosti prešiel Karpatský euroregión od myšlienky k organizácii so štatútom Cezhraničnej právnickej osoby – jedinej štruktúry tohto typu na vonkajšej hranici Európskej únie.

– V roku 2018 bola v Krynici podpísaná Karpatská deklarácia, v rámci ktorej Poľsko, Ukrajina, Slovensko a Maďarsko vyjadrili ochotu spolupracovať v kontexte stanovenia ďalšej makroregionálnej stratégie v EÚ. Odvtedy sa tieto aktivity realizujú veľmi intenzívne za spolupráce poslancov a predstaviteľov samosprávy zo všetkých zainteresovaných krajín. V súčasnej geopolitickej situácii musíme práve prostredníctvom Karpatskej stratégie zvýšiť bezpečnosť všetkých krajín, ktoré sú zapojené do aktivít pre Ukrajinu, do podpory Ukrajiny pri jej obnove. Karpatská stratégia môže byť práve takým podnetom na zabezpečenie energetickej bezpečnosti a bezpečnosti obyvateľov celého karpatského priestoru. Zdôrazňujeme to vo všetkých národných programoch, ktoré realizujeme – povedala Małgorzata Jarosińska-Jedynak, štátna tajomníčka ministerstva pre rozvojové fondy a regionálnu politiku.

Sandor Koles, ktorý načrtol historické pozadie, zasa poznamenal, že koncom 80. rokov v strednej a východnej Európe vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu určité vákuum. – Obávali sa, že to povedie k chaosu v tejto časti Európy. Preto vznikli iniciatívy ako bilaterálna spolupráca medzi Maďarskom a Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou, Ukrajinou a Slovenskom, ktoré zabezpečili väčšiu politickú stabilitu a zabránili konfliktom. Nasledovala vyšehradská spolupráca, ktorá bola veľmi dôležitým motorom európskej spolupráce. Bolo to súčasťou Karpatskej stratégie. Išlo o predchádzanie konfliktom, zmenu naratívu v regióne a kladenie dôrazu na spoluprácu, povedal. – Ak chceme žiť v mieri, ak chceme, aby bol tento región prosperujúcim, musíme spolupracovať. Teraz sme v úplne inom geopolitickom prostredí. To si vyžaduje posilnenie štruktúr, ktoré máme. Mala by sa inšpirovať k vymýšľaniu nových foriem spolupráce adekvátnych aktuálnej situácii. Hlavný cieľ však zostáva rovnaký ako pred 30 rokmi, t. j. cezhraničná a regionálna spolupráca, propagácia Karpatského euroregiónu v Európe, podpora blaha ľudí – poznamenal prezident Karpatskej nadácie.

Perspektívu alpského regiónu predstavil Manu Broccard z Inštitútu turizmu vo švajčiarskom Valais. V diskusii zdôraznil význam „férovej turistiky“. „Práve cestovný ruch berie do úvahy ľudí, ekonomiku a životné prostredie. Naše regióny už mali možnosť spolupracovať v rámci prvého programu s názvom „Mosty spolupráce medzi Alpami a Karpatmi“. Zamerali sme sa na malých podnikateľov a miestny cestovný ruch. Radi by sme tieto mosty ďalej rozširovali a posilňovali, spolupracovali s partnermi z karpatského regiónu, pracovali na trvalo udržateľnom rozvoji, rozvíjali turistický trh – poznamenal.

Potravinová bezpečnosť a strategická autonómia EÚ tvárou v tvár vojne na Ukrajine (prezentácia poľnohospodárskej politiky)
Posledný panel 35. konferencie Európa Karpát bol venovaný problémom, ktorým čelia farmári z krajín karpatského regiónu, potravinovej bezpečnosti a strategickej autonómii EÚ tvárou v tvár vojne na Ukrajine.

– Ak dokážeme udržať a rozvíjať poľnohospodárstvo na Podkarpatí a v horských oblastiach, kde sú poľnohospodárske podmienky obzvlášť ťažké, môžeme si byť istí potravinovou bezpečnosťou. Naši farmári prešli skúškou v najťažších časoch, najprv covid, a potom ruská agresia proti Ukrajine, kde Rusko môže použiť jedlo, alebo skôr nedostatok jedla, ako zbraň a nástroj na dobytie - povedal Janusz Wojciechowski. – To, že máme potravinovú bezpečnosť, je veľkou zásluhou poľských farmárov, ako aj ukrajinských farmárov, ktorí pracujú napriek vojnovej situácii. Začiatkom februára sa zástupcovia Európskej komisie stretli s členmi ukrajinskej vlády. Ukrajina bola vždy hlavným vývozcom obilia a pravdepodobne ním aj zostane. V roku 2021 mala rekordnú úrodu obilnín, ktorá ešte nebola zaznamenaná. Žiaľ, potom sa začala táto hrozná vojna, ktorá zablokovala export a obilie nebolo možné predať. Nenecháme farmárov bez pomoci. Pomoc je pripravená a myslím si, že bude účinná, zdôraznil eurokomisár pre poľnohospodárstvo.

Oleksandr Gaydu, predseda výboru Najvyššej rady Ukrajiny pre agrárnu a pozemkovú politiku, zdôraznil, že konferencia je "ďalším dôkazom vzájomného stretnutia". – Rok 2022 ukázal, že sme schopní zabezpečiť potravinovú bezpečnosť nielen Ukrajine, ale aj celému svetu. Pred ruskou agresiou bola Ukrajina jedným z popredných vývozcov poľnohospodárskych produktov na svete. Po uzavretí exportných kanálov sme začali hľadať spôsoby, ako ich obnoviť, aby sme sa vyhli potravinovej kríze. Dostali sme podporu od našich európskych partnerov vrátane Poľska. Po niekoľkých mesiacoch bola spustená iniciatíva Cesta solidarity. Domnievam sa, že bezprostredne po vojne bude pre nás najdôležitejšia oblasť výroby potravín, zdôraznil.

Námestník ministra pôdohospodárstva SR poznamenal, že Karpatská Európa je „jedinečnou príležitosťou na dialóg medzi krajinami regiónu“. „Efektívna spolupráca a koordinovaný prístup sú kľúčové, aby sme boli schopní správne reagovať na súčasné výzvy. Covid a konflikt na Ukrajine mali bezprecedentný vplyv na poľnohospodárske trhy, a preto EÚ prijala opatrenia, aby zabránila účinkom týchto kríz. V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že nezáleží len na strategickej autonómii a konkurencieschopnosti EÚ, ale aj na bezpečnosti potravín. Jeho posilnenie je jednou z kľúčových súčastí našej stratégie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zdôraznil Martin Kováč.

Medzi sprievodnými podujatiami februárovej konferencie bola prezentácia aktuálne realizovaného projektu Medzinárodného centra pre stretnutia akademickej mládeže Ukrajiny a Poľska v Mikuliczyne - novej platformy, ktorá bude integrovať mladých ľudí z Poľska a Ukrajiny. Diskutovalo sa aj o výsledkoch prieskumov Východoeurópskych štúdií Varšavskej univerzity a nadácie EWL o utečencoch z Ukrajiny v Poľsku, ako aj o úlohe občianskej spoločnosti pri obrane a transformácii Ukrajiny. Okrem toho sa diskutovalo o projekte „Poľská kultúra v krajinách Trojmoria a v anglosaských krajinách“ a o projektoch realizovaných v rámci programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Bielorusko – Ukrajina. Za povšimnutie stojí aj odhalenie pamätnej tabule Brzezińských na Základnej škole č.1. Henryka Sienkiewicza v Przemyśli.

Konferenciu spoluorganizovali Kancelária Sejmu a Kancelária predsedu vlády v spolupráci s: GovTech, Ministerstvom školstva a vedy, Ministerstvom infraštruktúry, Inštitútom poľsko-maďarskej spolupráce. Wacław Felczak, Karpatský euroregión, Kultúrna spoločnosť Przemyśl, Kluby Európy Karpát, Ľudová univerzita troch morí, Collegium Carpathicum.

Text kancelárie Sejmu

foto: Marta Olejnik/ Kancelária predsedu vlády