Narodil sa 1. februára 1918 v Łubiankach Wyżných pri Zbaraži. Po maturite v máji 1937 na Gymnáziu Henryka Sienkiewicza v Zbaražu vstúpil do veľkého seminára vo Ľvove. Študoval na Teologickej fakulte Univerzity Jána Kazimierza.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a obsadení mesta Sovietmi pokračoval v štúdiu tajne v tajnom seminári. Za kňaza ho vysvätil 21. júna 1942 vo Ľvove biskup Eugeniusz Baziak.
Pôsobil ako farár vo farnosti Złotniki, kde 22. februára 1944 zázračne unikol smrti z rúk OUN-UPA. Po príchode do Ľvova pôsobil vo farnosti svätej Márie Magdalény. Po tom, ako Sovieti v novembri 1945 dobyli Ľvov, odišiel do Katovíc, kde bol farárom vo farnosti Krista Kráľa.
V rokoch 1946-1951 študoval na Katolíckej univerzite v Lubline a získal doktorát z filozofie. Rok pôsobil ako asistent na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline. Kvôli silnejúcim komunistickým represáliám voči Katolíckej univerzite v Lubline odišiel v roku 1952 do Olsztyna, kde prednášal v miestnom seminári a zároveň pomáhal v pastorácii v Orzechowe a Pluskách.
V rokoch 1954-1957 bol farárom v Gutkove a potom až do roku 1960 akademickým kaplánom. V roku 1962 sa vrátil do Lublinu, kde sa stal docentom na Katedre pastorálnej teológie Katolíckej univerzity v Lubline.
3. decembra 1965 bol vymenovaný za biskupa v Przemyśli. Vysvätil ho 6. februára 1966 v katedrále v Przemyśli kardinál Stefan Wyszyński, prímas Poľska. Ako biskupské povolanie si zvolil slová "Deus Caritas" (Boh je láska). Dňa 16. februára 1967 sa stal členom Hlavnej komisie poľského episkopátu.
Od roku 1975 bol členom biskupskej komisie pre všeobecnú pastoráciu a komisie pre výstavbu kostolov. Predsedal komisii "Justitia et Pax". Pápež Ján Pavol II. mu 3. júna 1991 udelil hodnosť arcibiskupa ad personam a 25. marca 1992 ho povýšil na arcibiskupa metropolitu Przemyśla.
Komunistické orgány ho považovali za jedného zo svojich hlavných odporcov, spolu s kardinálom Stefanom Wyszyńským a kardinálom Karolom Wojtyłom. Počas 28-ročného pôsobenia v Przemyšlskej diecéze rozvinul širokú škálu pastoračných a organizačných aktivít. V tom čase sa výrazne rozšírila farská sieť (vzniklo viac ako 220 nových farností), bez povolenia úradov bolo postavených asi 200 farských kostolov a asi 170 filiálnych kostolov. Z jeho iniciatívy bola v Przemyśli postavená nová budova seminára na vyučovacie účely. Reformoval teologické štúdium.
V januári 1978 rozdelil diecézu na 10 archipresbyterátov. Výrazne zvýšil počet dekanátov. Na jeho žiadosť primát kardinál Stefan Wyszyński 3. apríla 1975 obnovil činnosť kolegiátnej kapituly v Jaroslawi a kolegiátnej kapituly v Brzozowe.
K významnejším pastoračným udalostiam jeho pôsobenia v diecéze patrili: Veľká novéna a oslava Milénia krstu Poľska a peregrinácia kópie obrazu Panny Márie Čenstochovskej.
V júni 1991 uskutočnil pápež Ján Pavol II. historickú návštevu diecézy (Rzeszów a Przemyśl), počas ktorej blahorečil bývalého przemyského biskupa Jozefa Sebastiána Pelczara (1900-1924).
Pápež Ján Pavol II. prijal 17. apríla 1993 rezignáciu arcibiskupa Ignáca Tokarczuka na jeho úrad. Od 16. júla 2011 je najstarším poľským biskupom.
Modlitba ruženca za zosnulého arcibiskupa v dňoch 29., 30. a 31. decembra o 16.00 hod. v predpohrebnom dome na ulici Słowackiego 104 v Przemyśli. Vývoz z biskupského domu v Przemyśli sa uskutoční v utorok 1. januára 2013 o 15.00 hod. O 15.30 hod. v przemyskej arcikatedrále Svätá omša sa bude sláviť. Pohreb sa uskutoční v streduSlávnosť sa uskutoční 2. januára 2013 o 11.00 hod. v przemyskej arcikatedrále.
Arcibiskup Józef Michalik, metropolita przemyský
Biskup Adam Szal, pomocný biskup
Nech mu Pán dá večný odpočinok a nech mu svieti svetlo vekov.
Zdroj: www.przemyska.pl
Na snímke: Arcibiskup Ignacy Tokarczuk vyznamenaný poľským prezidentom Lechom Kaczyńským Rádom bieleho orla. Varšava, 3. mája 2006.
