Brusel, 3. októbra 2012. - V Európskom parlamente v Bruseli sa po prvýkrát konala medzinárodná konferencia o dopravnom koridore Via Carpatia, ktorý spája sedem krajín Európskej únie (Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko).
Konferenciu zorganizoval a moderoval poslanec Európskeho parlamentu Tomasz Poręba. Cieľom konferencie bolo rozšíriť a posilniť obraz Via Carpatia ako najdôležitejšej dopravnej trasy pre východné regióny EÚ.
Najdlhší úsek cesty Via Carpatia, nazývaný S19, vedie cez Poľsko. Na konferencii o budúcnosti trasy Via Carpatia sa zúčastnili ministri, poslanci, senátori, maršali a zástupcovia regiónov Via Carpatia, ako aj medzinárodní experti, riaditeľstvo Európskej komisie pre siete TEN-T a veľvyslanci v Belgickom kráľovstve a oceliarni, zástupcovia krajín, cez ktoré trasa prechádza, pri EÚ.
Myšlienku vytvoriť cestnú trasu Via Carpatia prvýkrát iniciovalo Poľsko v roku 2006 v Lancute pod záštitou a za prítomnosti zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského.
22. októbra 2010 podpísali ministri dopravy siedmich krajín, cez ktoré prechádza trasa, počas medzinárodnej konferencie v Lancute novú verziu Lancutskej deklarácie, v ktorej sa okrem iného zaviazali Okrem iného sa zaviazali prijať všetky možné opatrenia na zaradenie uvedenej trasy v celej jej dĺžke (Klaipeda - Kaunas - Białystok - Lublin - Rzeszów - Košice - Miskolc - Debrecín - Oradea - Logoj - Calafat/Konstanta - Sofija/Svilengrad - Solún) do siete TEN-T.
V súčasnosti je Via Carpatia v rámci siete TEN-T rozdelená na úseky, ktorých realizácia je plánovaná v rôznych, veľmi vzdialených intervaloch, čo ohrozuje celistvosť celej trasy. Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu bude 27. novembra hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu k nariadeniu o revízii TEN-T, ktorý predložil poslanec Európskeho parlamentu Tomasz Poręba a v ktorom sa navrhuje, aby bola do základnej siete TEN-T zaradená celá trasa Via Carpatia.
- Projekt Via Carpatia sa stretol s veľkým nadšením. Politika súdržnosti rozšírená o infraštruktúrny rozmer posilní a podporí rovnaký rozvoj regiónov. Prístup k dopravným sieťam musí byť komplexný. Teraz veľa záleží na jednotlivých členských štátoch a regiónoch, aby dokázali, že dokážu žiadať o finančné prostriedky a spravodlivo ich využívať," povedal Jean-Éric Paquet, riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre mobilitu a dopravu.
- Dnešný deň je ďalším krokom v boji za zaradenie trasy Via Carpatia do tzv. základnej siete nariadenia TEN-T, čo by následne zaručilo rozšírenie trasy a jej modernizáciu. Via Carpatia by bola nesporným prínosom pre cestovný ruch a hnacou silou hospodárskeho rozvoja regiónu. Komisia navrhuje, aby sa Via Carpatia, ktorá je rozdelená na úseky, považovala za celok, za jednu trasu spájajúcu východné krajiny EÚ. Vítam tento pozitívny postoj Komisie. Nastal čas posilniť a podporiť túto iniciatívu - povedal poslanec EP za stranu Právo a spravodlivosť Tomasz Poręba.
Septimiu Buzasu - štátny tajomník rumunského ministerstva dopravy a infraštruktúry namiesto toho povedal: - Podpísaním Lužickej deklarácie v roku 2010 sa Rumunsko zaviazalo k jej cieľom. Nie je to obyčajná cesta, je to cesta, ktorá má zabezpečiť hospodársky rozvoj.
Podľa Mareka Kuchcińského, podpredsedu poľského parlamentu: - Karpatský región potrebuje podporu a z komunikačného hľadiska je zle organizovaný. Je to dopravná trasa, ktorá má pre EÚ mimoriadny význam. Táto iniciatíva je dôležitou súčasťou ďalšieho rozvoja Východného partnerstva, ktoré je mimochodom nedostatočne podporované. Naše vlády a národné parlamenty by mali toto vyhlásenie podporiť, pretože je prvkom európskej solidarity.
Predseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady SR Ján Hudacký vo svojom vystúpení zdôraznil úlohu, ktorú rýchlostné cesty zohrávajú v procese stimulácie hospodárskeho rastu a rozvoja cestovného ruchu v regiónoch, cez ktoré povedie Via Carpatia. Zároveň dodal, že rozširovanie slovenských rýchlostných ciest má jednoznačný vplyv na znižovanie nezamestnanosti v danom regióne.
Senátor Poľskej republiky Władysław Ortyl a poslanec Sejmu Poľskej republiky Stanisław Ożóg zdôraznili, že začlenenie cesty Via Carpatia do základnej siete TEN-T je z hľadiska široko chápanej bezpečnosti strategickým záujmom celej Európy. Poukázali tiež na to, že rýchlostná cesta Via Carpatia dokonale zapadá do politiky vyrovnávania podmienok v rámci kohéznej politiky EÚ, a preto musíme všetci zintenzívniť naše úsilie v spolupráci s národnými vládami.
Na konferencii sa zúčastnili a vystúpili okrem iných aj: Alexander Micovčin - zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ, Vladislav Stojkov - prednosta Kjustendilského okresu, Mircea Ioan Molot - predseda Hunedoarskej okresnej rady, Lucjan Kuźniar - člen predstavenstva Podkarpatského vojvodstva, Walenty Korycki - zástupca maršala Podliešskeho vojvodstva, Marian Constantin Vasile - zástupca predsedu Temešskej okresnej rady, Andrzej Wyczawinski - primátor mesta Jaroslav, Andrzej Wyczawinski - primátor mesta Jaroslav, Andrzej Wyczawinski - primátor mesta Jaroslav, Andrzej Wyczawinski - primátor mesta Jaroslav. Podlaskie, Marian Constantin Vasile - podpredseda Rady okresu Temeš, Andrzej Wyczawski - primátor Jaroslawi, Marek Ustrobinski - zástupca primátora Rzeszowa, Olexa Ladislav - vedúci odboru dopravy v Košiciach, Loreta Navakauskienė - poradkyňa primátora regiónu Kaunas, Natalia Tarasovova - riaditeľka kancelárie Prešovského kraja v Bruseli a experti a veľvyslanci: Dawid Lasek - podpredseda Združenia Karpatský euroregión, Adrian Mazur z Ministerstva dopravy, výstavby a námorných záležitostí, Artur Harazim - veľvyslanec Poľska v Belgickom kráľovstve, Tamás Iván Kovacs - veľvyslanec Maďarska, Vesselin Valkanov - veľvyslanec Bulharska v Belgickom kráľovstve, Alexander Micovčin - zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ. Stanovisko Európskej komisie predstavil Jean-Éric Paquet - riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a dopravu.
Účastníci konferencie prijali aklamáciou "Bruselskú deklaráciu o dopravnej ceste Via Carpatia".
