O skúsenostiach zástupcov národných parlamentov v období transformácie

október 23, 2017
11:03

V Przemyśli sa skončila trojdňová konferencia "Parlamentné tradície strednej a východnej Európy", na ktorej sa okrem iných zúčastnili predseda Sejmu Marek Kuchciński a zástupcovia parlamentov Maďarska, Litvy a Ukrajiny.

Počas prvého nedeľného panelu "Corpus legum v čase zmien. Skúsenosti zástupcov národných parlamentov", predseda Marek Kuchciński zdôraznil, že v tejto časti Európy vzniklo mnoho myšlienok a iniciatív, ktoré predchádzali predpokladom, ktoré sú dnes základom zjednotenej Európy. Tieto iniciatívy tak zanechali trvalú stopu v právnych systémoch našich štátov. Zdôraznil, že z viac ako 800-ročnej perspektívy vidíme, že práve v našom regióne vznikli zárodky Európskej únie. - Chcel by som pripomenúť dôležitú myšlienku Lex est Rex in Polonia et in Lithuania, slávnu uhorskú Zlatú bulu kráľa Ondreja II. z roku 1920, o sedem rokov neskôr pamätník Európy, anglickú Chartu slobôd Jána bez zeme. O sto rokov neskôr vznikol právny kódex s názvom Poriadok cára Dušana, ktorý bol mimoriadne dôležitý z hľadiska právnej kodifikácie, keďže išlo o prvú zaznamenanú právnu zbierku slovanských zvykov na svete. Ďalším príkladom je Varšavská konfederácia z roku 1573, ktorá bola výnimočná, pretože zaručovala náboženskú toleranciu. Teda štát bez podielov v inkvizičnom prostredí. A potom je tu naša Ústava z 3. mája, oboch národov. Prvý v Európe, ktorý inicioval ústavy, ktoré sú dnes písané ako základ európskej, globálnej právnej kultúry. A to sú príklady, ktoré ukazujú, že naša časť Európy je neoddeliteľná od európskej civilizácie," povedal predseda Sejmu.

Marek Kuchciński upozornil na zásadu liberum veto. Najmä v 20. storočí bola veľmi kritizovaná, ale na jej princípe sa dnes prijímajú najdôležitejšie rozhodnutia Európskej únie. Musí existovať jednomyseľnosť. Možno sa pokúsiť aj o odvážnych, prezieravých politikov na príklade Wojciecha Bogumila Jastrzębowského, prírodovedca, ktorý v roku 1831 vypracoval a zverejnil Zmluvu o večnej zmluve medzi civilizovanými národmi. To bol prototyp modernej Európskej únie. Navrhol prototyp EP, t. j. zastúpenie všetkých štátov, európsku ústavu, o ktorej sa ešte nedávno vážne diskutovalo, zásady spolupráce, ktoré sú dnes zakotvené v Lisabonskej zmluve. - To dokazuje - povedal Marek Kuchciński - že na jednej strane v praxi - ako poľsko-litovská únia, na druhej strane v teórii - ako Jastrzębowského Zmluva o Európe národov - sú to príklady, ktoré môžu s istotou odôvodniť, že počiatky EÚ môžeme hľadať v našej časti Európy.

Podľa predsedu parlamentu význam parlamentov v medzinárodnej a domácej diskusii rastie, ale je potrebné diskutovať o vzťahu medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, t. j. o pokusoch nami kontrolovanej vlády o určité oslabenie parlamentu. Niektorí členovia vlád považujú Sejm za hlasovací nástroj. Poukázal na to, že aj zo strany súdnictva došlo k "odstrkovaniu" a zasahovaniu do parlamentných právomocí. Ukážkovým príkladom sú diskusie a spory okolo ústavného súdu. Ale aj rastúci mimoústavný a mimozmluvný význam európskych inštitúcií - parlamentu alebo Komisie -, ktoré sa tiež snažia zasahovať do právomocí našich parlamentov. - Dnes rokujeme o Národnej súdnej rade. Niektorí ľudia vyhlasujú, že ide o súčasť súdnictva, ale to nie je pravda, ide o niečo, čo presahuje toto Montesquieuovo trojdelenie moci. Je to inštitúcia, ktorá má podporovať nezávislosť, nezávislosť súdnictva a sudcov, čo bolo dohodnuté za okrúhlym stolom a následne implementované v prvých parlamentoch po roku 1989. Dnes je vidieť, že sa musí zmeniť, pretože svet sa pohol dopredu," tvrdí Kuchciński. Poukázal tiež na to, že ďalšou výzvou sú vzťahy národnostných menšín v krajinách EÚ. Príkladom je Nemecko, kde žijú štyri milióny Turkov a niekoľko sto tisíc Poliakov. - Základnou otázkou teda je, aký druh spolupráce by sa mal uskutočniť, či by tieto menšiny nemali mať parlamentné práva," povedal.

Dodal, že ďalšou oblasťou obnovy EÚ je aj pripomenutie hodnôt, na ktorých bola založená. - Musíme našim kolegom na Západe pripomínať, že nejde len o ekonomické hodnoty, pretože potom zabúdame, kto je človek. Je nevyhnutné pripomenúť si základy Európy, na ktorých stavali zakladatelia EÚ, dodal a uviedol, že EÚ sa nesmie uzatvárať pred novými členskými štátmi. Spomedzi potenciálnych nových krajín, ktoré by mohli vstúpiť do EÚ, spomenul balkánske krajiny, Ukrajinu, Moldavsko a kaukazské štáty. Podľa rečníka je Európa budúcnosti spoločenstvom solidárnych a slobodných národov, založeným na systéme kresťanských hodnôt.

Predseda ukrajinského parlamentu Andriy Parubiy Poukázal na to, že parlament môže pomôcť dialógu medzi štátmi, kde sa riešia veľké konflikty, a táto úloha sa konečne uznáva a oceňuje. - Hovorí sa, že kým parlament funguje, v krajine nie je žiadna revolúcia, pretože parlament môže vyriešiť najväčšie problémy, povedal Parubij. Priznal, že parlamenty v našej časti Európy nemôžu vždy počítať s takou dôverou voličov ako na Západe.

Predseda výboru pre záležitosti EÚ maďarského Národného zhromaždenia, ktorý sa zúčastnil na diskusii Richard Hörcsiks odvolaním sa na prejav pána Kuchcińského zdôraznil, že Európa musí rešpektovať dvetisícročnú tradíciu, ktorá je založená na kresťanstve. - Je veľmi dôležité zachovať kresťanskú identitu, pretože ide o zachovanie európskej identity. Akú Európu chceme - kresťanskú alebo nie? Maďarsko a Poľsko chcú brániť kresťanské hodnoty. Spolupráca medzi nami a Českou republikou alebo Slovenskom musí byť svedectvom kresťanskej viery. Chceme mať kresťanskú Európu," vyhlásil Horcsik. Podľa jeho názoru by EÚ mala dať Ukrajine zelenú na vstup do EÚ. Dodal, že Ukrajina by sa mala stať členom EÚ čo najskôr.

Arvydas Nekrošius Zdôraznil, že Litva spolupracuje s Poľskom v mnohých formátoch: v Poľsko-litovskom parlamentnom zhromaždení, v poľsko-litovsko-ukrajinskej trojstrannej dohode, v Bukureštskej deviatke. Meniace sa geopolitické prostredie nás núti hľadať nové formy spolupráce tvárou v tvár nepriateľskej propagande, pri zaisťovaní kybernetickej bezpečnosti, technickej spolupráci, pri hľadaní odolnosti voči vnútorným a vonkajším hrozbám. Východné partnerstvo je pre nás prioritou. Chceme Gruzínsko, Ukrajinu a Moldavsko priblížiť k EÚ, pretože ich prosperita je zároveň zárukou našej prosperity. Litva sa tiež podieľa na pomoci Ukrajine v rámci takzvaného Marshallovho plánu pre Ukrajinu. Hrozbami, proti ktorým by sme sa mali zjednotiť, sú výstavba jadrovej elektrárne v bieloruskom Ostrovci, výstavba plynovodu Nord Stream 2, ktorý je v rozpore s energetickou bezpečnosťou a porušuje trhové princípy, a politika voči Rusku.

Eduard Adamčik, zástupca Parlamentnej skupiny pre poľsko-slovenskú spoluprácu, uviedol, že tvárou v tvár kríze demokracie by sa stredoeurópske a východoeurópske parlamenty mali navzájom spoznávať a viesť dialóg.

Počas konferencie boli podpísané tieto dokumenty Memorandum o podpore výstavby trasy Via Carpathia ministrami infraštruktúry Poľska a Ukrajiny. Minister Andrzej Adamczyk Zdôraznil, že cieľom je získať podporu EÚ pre zaradenie trasy Via Carpatia do základnej siete TEN-T. Poukázal na to, že Via Carpatia je cestou na podporu hospodárstva východnej Európy od Baltského po Egejské more.

- Máme záujem rozvíjať komunikáciu v karpatskom regióne a chceme vybudovať aj nové hraničné priechody. Ďalšou otázkou je spolupráca od Baltského po Čierne more. Spolupráca v tomto regióne má veľký potenciál," zhrnul konferenciu Marek Kuchciński.